Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 12. kapitola

30.12.2010 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6712×

12. kapitola

Edwarda som jednoznačne odmietla. Bolo to príliš rýchle. Požiadal ma len tak o ruku. Bol trocha sklamaný, no nakoniec večer dopadol skvele. Šli sme do kina, vzal ma na večeru. Oddýchla som si. Na druhý deň som v cestovke skončila skôr, a tak som sa vybrala smerom do jaslí. Chcela som Edwarda prekvapiť.

„Bella? Ahoj!“ ozvalo sa mi za chrbtom. Otočila som sa a pozrela do tváre vysokému mužovi vo vojenskej uniforme. Pousmiala som sa a mykla ramenami.

„Ty si ma nepamätáš,“ šepol a zaškeril sa. Vtedy mi to docvaklo.

„Peter?“ povedala som šokovane.

„Áno. Predsa si si spomenula. Bol som vo Forks a pýtal sa na teba, no vraveli, že si odišla. Mike mi nevedel povedať, kde ťa nájdem.“ Vyzeral natešene. Nahol sa ku mne a pobozkal ma na pery. Zachvela som sa.

„Aj ja ťa rada vidím. Ty si vojak? Wow!“ vzdychla som zmätene.

„K vojsku som nastúpil pred rokom. Čo tu robíš?“ opýtal sa a stále sa milo usmieval.

„Chodím tu na vysokú a pracujem v cestovke,“ šepla som.

„Ach tak! Nemohli by sme zájsť na kávu?“ opýtal sa.

„Prepáč. Musím niekam ísť.“ Pozrela som roztržito na hodinky.

„Môžem ťa odprevadiť. Mám voľno.“ Nádherne sa usmial. Musím priznať, že vyzeral lepšie, než som si pamätala.

„Vieš... ja... Ja idem do jaslí po syna,“ šepla som nervózne. Peter vyvalil oči.

„Ty si sa vydala?“

„Nie. Mám syna a vážne musím ísť, lebo meškám.“ Usmiala som sa.

„Takže s niekým žiješ?“ Bol neodbytný.

„Áno.“ Usmiala som sa. Zrazu som na ceste zbadala čierne porsche. Zastavilo na kraji cesty a vystúpil Edward. Najprv sa zarazil a potom prišiel ku nám.

„Ahoj, Bella! Už si skončila?“ usmial sa. Úsmev som mu oplatila, ale bola som nervozitou tuhá. Edward sa pozrel na mňa a potom na Petra.

„Bella asi zamrzla. Ja som Edward,“ šepol a podal ruku Petrovi. Bol uvoľnený.

„Peter. Teší ma. Ty si šťastný otecko?“ povedal Peter a nakúkal cez okno auta. Strelila som pohľadom po Edwardovi. On sa zachvel a videla som na ňom, že je v rozpakoch. Okamžite pochopil o koho ide.

„Áno. Som otec toho anjelika, čo si už papá deku na zadnom sedadle. Mamička na neho asi zabudla. Je hladný, zlatko,“ povedal milo a otvoril mi dvere. Podala som Petrovi ruku. On ma stiahol k sebe a pobozkal ma na líce.

„Rád som ťa videl. Aj teba.“ Pozrel na Edwarda. On sa usmial a podal mu ruku. Nastúpil a naštartoval. Po ceste domov nepovedal ani slovo. Marco zaspal. Edward zastavil. Ja som obišla auto a sadla si na predné sedadlo.

„To bol Marcov otec?“ opýtal sa sucho.

„Áno.“

„Nepovedal by som, že ho nepoznáš.“ Pozrel mi do očí. Poznala som Edwardove reakcie. Bol mimo.

„Nepoznám. On ma oslovil a ja som takmer odpadla. Videla som ho len raz v živote a už ho nikdy neuvidím, tak to nerieš,“ šepla som. Edward sa zhlboka nadýchol a oprel si čelo o volant.

„Prepáč. Keď som videl ako ťa pobozkal. Je to dospelý muž. Možno som si predstavoval nejaké hlúpe a naivné decko, ktoré by sa o vás nevedelo postarať, no on by to zvládol. Bol rád, že ťa vidí a dosť ho odrovnalo, keď som prišiel,“ povedal a pozrel mi do tváre. Sledovala som každý Edwardov pohyb a mimiku jeho tváre. Rozhodilo ho to možno viac než mňa. Cítila som sa hrozne.

„Edward, bola to náhoda. Ja ani netuším jeho priezvisko a ani ma nezaujíma,“ šepla som. Edward sa upokojil a prudko ma schmatol okolo pása a natlačil sa mi na pery. Bozkával ma náruživo a trocha surovo. Mala som pocit, že sa potrebuje uistiť o tom, že som len jeho. Keď sa odtiahol, usmiala som sa. Pohladila som ho po tvári.

„Čo to bolo?“ šepla som.

„Mám strach, že mi ujdeš. Nechcem o vás prísť,“ šepol a pozrel na spiaceho Marca. Otvorila som dvere a Edward vyniesol môjho syna do domu. Uložil ho do postieľky. Bol stále dosť zvláštny. Pripadal mi trocha smiešny a malicherný. To ja by som sa mala báť, že mi ho nejaká odvedie. Kto by už chcel slobodnú matku, ktorej po pôrode zostali ešte nejaké tie kilá navyše. Mala som pocit, že ho musím upokojiť. Prešla som pomaly k posteli a sadla si. Kývla som, aby prišiel ku mne. Sadol si vedľa a smutne sa usmial. Dotkla som sa jeho tváre a otočila ju k sebe. Edward sa na mňa zadíval a usmial sa. Pomaly ma pobozkal a ja som mu každý pohyb oplácala. Zhodil si sako a natlačil sa ku mne. Vo chvíli som mala dole svetrík a rukou mi blúdil pod tričkom. Nechala som ho. Uvoľnila som sa a vpíjala sa mu do pier. Edward na mňa doľahol a nežne mi hrýzol peru. Pomaly prešiel na môj krk a slastne vrčal. Kútiky pier sa mi zodvihli do úsmevu. Okamžite som mu stiahla košeľu a nevedela sa nabažiť pohľadu na jeho nádherné telo. Keď chcel stiahnuť moje tričko, zarazila som sa.

„Nie,“ šepla som.

„Bella,“ povedal zmučene.

„Prepáč. Ja sa hanbím. Moje telo je škaredé. Ja sa necítim...“

„Zbláznila si sa? Si nádherná, dokonalá. Nedokážem sa pri tebe na nič sústrediť,“ zašepkal a ťahal mi dole tričko. Zostala som v podprsenke. Prezrel si ma čiernymi očami a znova zavrčal. Perami skĺzol na môj výstrih a zasypával ho bozkami. Pohotovo sa vtrel medzi moje stehná a nedočkavo sa tlačil na moje telo. Začala som mať strach, že ho nebudem vedieť zastaviť. Kde sú jeho pochybnosti a obavy, ktorými sa oháňal vo Forks. Mala som pocit, že príliš rozmýšľam. Jemne som sa vlnila a prehýbala pod jeho telom. Rukou zamieril k môjmu opasku a jediným rýchlym pohybom ho rozopol.

„Edward,“ vzdychla som. Odtiahol sa a pozrel mi do očí.

„Ja sa na to ešte necítim a je tu Marco,“ šepla som. Edward pozrel smerom k postieľke a usmial sa.

„Toho by sme určite nezobudili, ale ak sa na to necítiš, tak samozrejme počkám,“ šepol a pobozkal ma. Ďalej sme sa maznali, no moje nohavice zostali na mieste. Edward zostal cez noc. Hladil ma a ja jeho. Bola som zmetená. Možno je aj dobre, že sa Peter ukázal teraz. Ustáli sme to. Edward sa zmenil a ja vlastne tiež. Začala som vážne uvažovať nad tým, že jeho najbližšiu ponuku na svadbu prijmem. Sladko som zaspala v jeho náručí.

11. kapitola - 13. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 12. kapitola: