Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je zmena 1

08.05.2010 (15:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1622×

Ako každý deň som sedela vo svojej lavici a znudene si opierala hlavu, aby mi pritom nudnom výklade učiteľa nespadla. Očami som zablúdila ku Mikeovi, ktorý sa na mňa s úsmevom pozeral a na tvári mal flirtovací výraz. Ja som iba pozdvihla jedno obočie a ďalej sa venovala čarbaniu do svojho zošita. Na strednej vo Forks som v prvom ročníku. A celý rok to na mňa Mike skúšal a vôbec nevyzeral, že by sa aj chystal niekedy vzdať. Bola som zvyknutá, že o mňa chalani prejavujú záujem a ja som si to naplno užívala. Však prečo nechodiť iba s tými najlepšími, keď máš šancu. Prehrabla som si svoje dlhé gaštanové vlasy a všimla si, ako sa na mňa pár chalanov túžobne pozrelo.

„Zas na teba pozerajú,“ zašepkala moja najlepšia kamarátka Jessica a neveriacky zakrútila hlavou.

„To nevedia, že nikdy nebudú mať šancu?“ odfrkla si.

Ja som iba nezaujato mykla plecami. Bolo mi jasné, že Jess skôr trápi to, že sa nepozerajú na ňu, aj keď s týmito chalanmi by to nebola bohvieaká výhra. Ja som teraz chodila s najlepším chalanom zo školy, ktorý bol v treťom ročníku. Celkovo v našej malej škole bolo asi 6 chalanov, ktorí stáli zato a s väčšinou som už chodila.

„O týždeň chystám párty v mojom dome,“ povedala Jess vedľa mňa nadšene.

„Super, teším sa. Už by som sa potrebovala niekde odviazať,“ odpovedala som jej s úsmevom.

„Konečne sa mi podarilo vyhnať rodičov z domu, tak chcem urobiť niečo veľké,“ začala zamyslene.

„Myslím, že tam pozvem aspoň polku školy,“ doplnila.

„Dúfam, že tú normálnu polku školy,“ zasmiala som sa a ona tiež. Zrazu zazvonilo a všetci začali vychádzať z triedy. Rýchlo som si pozbierala svoje veci a vbehla za Jess do dverí.

„Hej, Mike!“ zakričala Jessica a Mike sa rýchlo otočil.

„Budem mať párty. Prídeš?“ spýtala sa ho.

„Jasné a ty, Bella, ideš?“ spýtal sa ma opatrne a ja som prikývla.

„Niekto sa vám tam o zábavu postarať musí,“ pousmiala som sa a zbadala na Mikeovej tvári nadšenie.

Jess celú prestávku každého pozývala na párty. Postupne sa ku nám pridala aj Lauren a pár báb, keď ku mne prišiel Richard, môj priateľ. Jemne ma pobozkal na pery a usmial sa.

„Dnes vyzeráš zas dobre,“ povedal karhavo.

„Ani ty nie si na zahodenie,“ povedala som mu a znovu ho pobozkala. Lauren si vedľa mňa iba vzdychla a prevrátila oči. Richard sa na mňa s úsmevom pozrel.

„Odprevadím ťa na hodinu?“

„Môžeš, aspoň niekto mi skráti tento deň,“ odpovedala som mu a pozrela na Lauren, ktorá si moju poznámku nevšímala.

Pomaly som s ním išla na angličtinu a ignorovala chalanov, ktorí pohľadom zabíjali Richarda a naopak dievčatá, ktoré by si to so mnou vymenili. Vedela som, že by si žiadna nedovolila ho osloviť, pretože sa ma báli. Keď sme zastali pred učebňou, tak ma Richard oprel o stenu a vtisol mi bozk. Chvíľu sme tam tak stáli, dokým sa vedľa nás neobjavil učiteľ.

„Swanová, okamžite choďte do triedy!“ zvreskol a na Richarda škaredo zazrel. So smiechom sme sa na seba pozreli a ja som vošla do učebne. Sadla som si na svoje obvyklé miesto, vedľa jedného dievčaťa. Až po chvíli som zaregistrovala, že sa s učiteľom dohaduje, kde by sa mohla presadiť, pretože nevidela na tabulu. Nezaujato som si vytiahla mobil a hrala sa na ňom, až dokým vedľa mňa nezavŕzgala stolička a ja som so záujmom zdvihla hlavu, aby som videla môjho nového suseda. Bol to nejaký chalan s bronzovými vlasmi a zelenými očami. Na sebe mal obyčajné biele tričko a rifle. Bolo mi jasné, že na tejto škole nie je nový, no napriek tomu som si ho tu nikdy nevšimla. Bol to taký typický šprt, akých je tu na našej škole veľa. A také typy ja ignorujem.

„Ahoj,“ zašepkal nervózne a ja som si rezignovane vzdychla a neochotne sa na neho otočila.

„Moje meno je Edward Masen. Máme spolu aj biológiu a telesnú,“ doplnil a snažil sa usmiať.

„Ja som Bella,“ zabrblala som a v duchu prosila, aby mi vrátili to dievča.

„Ja viem,“ začervenal sa a pohľadom prepichoval lavicu. Obrátila som sa zas k učiteľovi.

Celú hodinu som musela ignorovať jeho pohľady. Zopárkrát vyzeral, že chce niečo povedať, no vždy iba znova zatvoril ústa. Keď zazvonilo obrátil sa na mňa, odhodlaný mi to konečne povedať, no ja som rýchlo vybehla von, aby som sa vyhla tomuto rozhovoru.

Celý deň mi ubehol už v podstate rýchlo. Teraz som išla s Jessicou a Richardom k môjmu autu.  S Jess som sa pozdravila a Richard ma pobozkal na rozlúčku a obidvaja odišli. Na konci parkoviska som si znova všimla toho chalana z angličtiny, ktorý ma znova sledoval, no tentoraz tam boli aj jeho kamaráti a všetci sa na niečom dohadovali. On sa začervenal, keď si všimol ako ho sledujem. Neveriacky som zakrútila hlavou a nastúpila do svojho auta a rozbehla sa preč z parkoviska. Dni v škole  sa mi zdali ešte otravnejšie, keď som si uvedomila, že budem musieť znášať pohľady toho chalana.

Pomaly som zaparkovala pred domom a krokom sa vybrala do obývačky, kde už sedel Charlie a usmieval sa.

„Ako bolo v škole?“ spýtal sa.

„Fajn,“ zamrmlala som a aj s taškou sa vybrala do izby, keďže som dnes nemala náladu na dlhé rozhovory. Zložila som si veci a rýchlo sa išla osprchovať. Rýchlo som si ešte umyla celú tvár a zuby a vybrala sa do postele. Unavene som si ľahla a cítila, ako sa mi pomaly privierajú oči.

Na ďalší deň v škole som sa stretávala s Jessicou, ktorá mi celú cestu do triedy na angličtinu rozprávala nejakú “vtipnú“ príhodu, ktorú som ja nebola schopná počúvať. S pozdravom som vstúpila do triedy a vybrala sa na svoje miesto, kde už s úsmevom čakal Edward.

„Ahoj,“ zašepkal a nervózne na mňa hľadel, akoby sa bál mojej reakcie. Odvrkla som mu pozdrav a ďalej si ho nevšímala, pretože do triedy vošiel učiteľ.

„Tak, žiaci, všetci mi, prosím, ukážte vaše domáce úlohy,“ povedal a ja som vypleštila oči, pretože som nestihla zaregistrovať, že by sme mali nejakú domácu úlohu. Edward si vedľa mňa už vyťahoval zošit a mne podstrčil nejaký papier. Pozorne som si ho prezrela a s úsmevom sa pozrela na Edwarda.

„Ďakujem,“ zašepkala som.

„Tušil som, že si ju neurobíš,“ povedal nadšene a ja som zatiaľ podala učiteľovi papier s domácou. Rukou som si podoprela hlavu a pozrela na neho.

„Kto by to bol tušil,“ zasmiala som sa a sklopila oči. Pár ľudí sa na nás pozrelo zjavne prekvapených, že sa s ním bavím.

„Vieš, vlastne na geografiu si máme spraviť nejaký projekt, no ja neviem, čo tam dať,“ začala som a nahodila smutný výraz. Všimla som si, ako Edward vedľa mňa spozornel.

„Ak chceš, spravím ti ho,“ navrhol a ja som sa spokojne usmiala, keďže presne túto odpoveď som chcela počuť.

„Tak to by si bol zlatý,“ zamrmlala som a venovala mu jeden z tých úsmevov, ktoré chalanov dostávajú na kolená.  Edward sa začal červenať a omámene na mňa pozeral. Celú hodinu sme už boli ticho. Teda vlastne Edward bol. Iba nervózne ťukal prstami do stolu a po oku ma sledoval. Asi o päť minút zazvonilo a ja som sa rýchlo postavila na odchod.

„Zatiaľ ahoj,“ zakričal na mňa Edward.

„Čau a nezabudni ten projekt. Musím ho mať na zajtra!“ povedala som mu rýchlo a odišla za Richardom, ktorý už na mňa čakal. Jemne som si stúpla na špičky, aby som ho mohla pobozkať.

„Aká bola hodina?“ spýtal sa so záujmom.

„Nudná,“ mykla som plecami. Bola som rada, že dnes mám voľno a nemusím si robiť ten projekt, pretože aj tak by som z neho mala zlú známku.

Ostatné hodiny ubehli strašne pomaly. S Jessicou som práve bola na obede a naberala si veľa jedla, keď okolo mňa prechádzal Edward aj s jeho divnými kamarátmi.

„Ahoj,“ pozdravil ma už asi po piatykrát. Nahnevane som privrela oči a zazrela na neho.

„Ty sa s ním bavíš?“ spýtala sa ma Jess neveriacky.

„Sedí so mnou na angličtine a tak nejak mi robí úlohy,“ zasmiala som sa a ona tiež.

„Takí priatelia sa cenia,“ zamyslela sa a ja som prikývla. Mala pravdu. Vždy treba mať niekoho, kto ti takto stále pomáha. Pomaly som si sadla ku stolu a začala jesť.

Na ďalší deň sa mi vstávalo ľahko, keď som si uvedomila, že je piatok. Nadšene som si zobrala veci a vybrala sa do školy. Na parkovisku bolo pár áut a ja som si iba teraz uvedomila, že je ešte dosť skoro. Zamyslene som sa oprela o svoje auto a snažila sa aspoň niečo si zapamätať z nového učiva. Keď sa mi to konečne začalo dariť, tak sa vedľa mňa ozvalo tiché „ahoj". Prekvapene som zdvihla hlavu, no keď som zbadala, kto to je, tak som ju znova sklopila.

„Mám tu pre teba ten projekt,“ povedal a do ruky mi vtisol papiere. Neprítomne som si ich prelistovala.

„Ďakujem,“ zamrmlala som a išla do školy. Potichu som zaklela, keď sa Edward vybral za mnou a stále sa na mňa usmieval. Nahnevane som zastala a prudko sa na neho otočila.

„Ešte niečo?“ vyhŕkla som podráždene a on zostal zarazene stáť.

„Ja... len, že cez víkend mám narodeniny a napadlo ma, že či by si nechcela prísť na oslavu,“ vyhŕkol rýchlo a vzápätí vyzeral, akoby to oľutoval.

„No, vieš, na víkend už niečo mám, takže asi nie,“ zaklamala som a on chápavo prikývol. Rukou si nervózne prehrabol vlasy a ja som videla sklamanie v jeho očiach. Zrazu sa zvrtol a ťarbavým krokom sa vybral do školy. Ešte chvíľu som tam tak stála, keď prišla Jess a začala rozoberať svoju párty. Začali sme plánovať program a vyberať jedlo na túto akciu. Cítila som sa nepríjemne, keď som zastala pred učebňou biológie s vedomím, že tam bude aj Edward.

----------------------------------------------------------------------------

Tak ako sa vám to páčilo? Má cenu pokračovať?

Moje zhrnutie

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život je zmena 1: