Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 9. kapitola

24.11.2010 (19:15) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1072×

9. kapitola

Ráno som sa prebudila s pocitom, že to bol všetko len sen. Až príliš krásny sen. Z kútikov očí sa mi nevedomky spustili slzy. Moja predstavivosť sa mi už pekne vymkla spod kontroly. Ako som si mohla predstavovať, že ma Edward miluje, a že jeho rodina sú upírmi? Ja vážne nie som normálna. Až keď sa vedľa mňa niekto pomrvil, zistila som, že tu nie som sama. Otočila som hlavu tým smerom a zistila som, že vedľa mňa leží Edward. Pozeral na mňa s úsmevom na tvári. Bol nádherný. Keď si všimol slzy na mojich lícach, zatváril sa vyľakane.

„Belli, čo sa stalo? Prečo plačeš?” spýtal sa vyľakane a začal mi zotierať slzy, tie však nahradili nové. Zúfalo sa na mňa pozeral.

„Mala som krásny sen. Ale to nemôže byť pravda,” povedala som a pokrútila som hlavou. Edward sa prisunul bližšie ku mne a objal ma jednou rukou okolo pása, aby som bola aj ja bližšie k nemu. Pomaly sa ku mne naklonil a chcel ma pobozkať, no ja som sa uhla. Šokovane a hlavne s bolesťou v očiach na mňa hľadel.

„Bella, čo sa deje? Myslel som si, že po včerajšku...” nedopovedal a zdvihol sa z postele. Už chcel odísť, keď som si uvedomila, že je to všetko pravda a ja tu zo seba robím debila.

„Edward, počkaj. Takže vy ste upíri?” spýtala som sa a Edward sa v tej chvíli otočil s úsmevom na mňa.

„Áno, sme. A ja ťa milujem,” povedal, a ani som si nevšimla, ako ležal nado mnou, podopretý rukami, aby ma nezaľahol.

„Vieš, ja som si myslela, že to bol sen,” povedala som a začervenala som sa.

„Si tak rozkošná. Ako si si mohla myslieť, že sa ti to len snívalo?” povedal s úsmevom.

„Neviem. Tak dlho som o tebe snívala a teraz sa mi to splnilo,” povedala som, objala ho rukami okolo krku a pobozkala. Edward mi bozk s radosťou opätoval. Určite by sme pokračovali ďalej, keby nás nevyrušila Alice.

„Belli? Poď so mnou na nákupy. Prosím,” povedala, keď vbehla do izby a hodila na mňa psie oči.

„Alice, nevidíš, že máme prácu?” zavrčal Edward.

„To môžete robiť aj potom. Bella teraz potrebuje nové veci. Má ich tak málo,” povedala Alice hysterickým tónom.

„Edward, nechaj ju. Rada pôjdem. A keď sa vrátime, dokončíme, čo sme začali,” povedala som a žmurkla som na neho.

„Ale chcem byť pri tom aj ja. Konečne sa Edík zabaví storočného panenstva!” zvrieskol Emmett z obývačky. Prekvapene som sa otočila na Edwarda, no on tu už nebol. Kam zase išiel? Nestihla som sa nad tým ani len zamyslieť a už ma Alice ťahala do kúpeľne s pripravenými vecami.

„Tak, toto si teraz oblečieš a žiadne námietky!” povedala, keď si všimla hrôzu v mojich očiach. Povzdychla som si a ešte raz som sa pozrela na prichystané oblečenie. Boli to krátke šaty, topánky a bolerko.

„Ale Alice, v tom mi bude zima,” namietla som.

„Nebude. V aute bude teplo a v obchodoch tiež, tak ticho a obleč si to!” povedala nahnevane. Keď som už prichystaná zišla dole, všimla som si Edwarda. Práve nadával Emmettovi.

„Edward, poď sem,” povedala som s úsmevom. Keď ma zbadal, oči mu sčerneli túžbou. Musela som sa tomu pousmiať.

„Čo by si potrebovala?” spýtal sa provokačne. Namiesto odpovede som ho pobozkala. Edward mi bozky s radosťou oplácal.

„Bella, poď už!” zakričala Alice z auta. Neochotne som sa od Edward odtrhla, no on mi ešte stihol zašepkať: „Si krásna.”

S pocitom úplného šťastia som si sadla k Alice, ktorá ma obdarovala škaredým pohľadom.

„Ale ti to trvalo,” zamrmlala.

„Alice, no povedz, ty by si sa nerozlúčila s Jazzom, keby bol doma?” spýtala som sa, na čo ona len prikývla.

Cesta autom bola pomerne príjemná, až na tú hudbu, čo Alice púšťala. Bola tak nahlas, že som skoro ohluchla.

„Alice, mohla by si to stíšiť?” zakričala som.

„A čo za to?” spýtala sa provokačne.

„Hocičo. Dnes mi môžeš kúpiť, čo len chceš,” povedala som. Po mojich slovách hudbu naozaj stíšila a diabolsky sa usmiala.

„Keby si len vedela, čo si mi sľúbila,” povedala a strašidelne sa zasmiala...

Keď sme vystúpili, Alice sa rozbehla ako uragán do prvého obchodu. Keď som si všimla názov, striaslo ma. Bol to obchod so spodnou bielizňou. Alice nakupovala ako blázon. Všetky tie kúsky oblečenia mi napchala do kabínky so slovami: „Ak si to nevyskúšaš sama, vlastnoručne ťa do toho navlečiem!”

A tak som sa radšej podvolila a skúšala som si všetko, čo mi nanútila...

„Alice, už dosť. Som unavená, hladná a chce sa mi cikať!” povedala som, pričom to posledné slovo som takmer zakričala. Jedna tetka, čo šla okolo, sa na mňa zhrozene pozrela. Keď sa vzdialia, vyprskli sme s Alice do smiechu.

„To čo bolo?” spýtala som sa Alice.

„To vieš. Stará tetuška je naučená slušnému správaniu. Ona nehovorí cikať. Ona hovorí: „Musím ísť na malú!” povedala a začali sme sa smiať ešte viac...

Po dobrých piatich hodinách nakupovania sme konečne prišli k domu. Bola som tak unavená, že som sa ledva vliekla.

„Bella!” začula som Edwardov hlas. Bolo to, ako keby bol strašne ďaleko.

„Edward,” zamrmlala som, teraz už so zatvorenými očami. V tej chvíli som pocítila jeho ruky okolo môjho pásu.

„Vidím, že si hrozne unavená. Čo to s tebou Alice urobila? Teraz už nedokončíme našu prácu,” povedal so smiechom. Zamračila som sa a potom si už len pamätám, ako ma Edward položil do postele...

Ráno ma zobudil zvonček pri dverách. Neochotne som otvorila oči a rozhliadla som sa po izbe. Edward tu nikde nebol. Kam zase išiel? Zdola som začula krik. Vstala som z postele a vyšla som potichu na chodbu.

„Nemáš tu čo robiť. Zmizni!” kričal... Edward!

„Ale čo? Zdá sa, že si si toho ľudského červa priniesol až sem!” kričal niekto iný. Podľa hlasu som zistila, že to bola...

„Tanya?” spýtala som sa, pretože som už stála dolu v obývačke.

„Ale, ale, ale. Koho to tu máme? Edwardova princeznička už vstala?” spýtala sa posmešne.

„Tanya, vypadni!” povedali naraz Alice s Rose.

„Vy dve buďte radšej ticho, áno? Nestarajte sa do toho. Je to len medzi nami,” zavrčala. Na Rosinej tvári sa objavil zúrivý výraz. Priskočila k Tanyi, chytila ju pod krk a vyšmarila ju von.

„Tak a teraz tu bude chvíľku kľud,” povedala s úsmevom. Ja som sa na všetko pozerala s hrôzou. Keď si Edward všimol, ako sa tvárim, prišiel ku mne, objal ma, pobozkal a potom ma vzal do náruče a odniesol do izby. Keď ma pokladal na posteľ, pobozkal ma a neprestával, ani keď som už ležala v posteli. Opatrne si ľahol na mňa, no rukami sa stále podopieral, aby ma nepriľahol celú, a aby mi neublížil. V bozku som sa usmiala...

Má vôbec o túto poviedku ešte niekto záujem? Prestávam si to myslieť. Chcela by som poprosiť aj tých, ktorý túto poviedku ešte čítajú, aby vyjadrili svoj názor, či mám alebo nemám pokračovať. Viem, už veľa autorov sa vyhrážalo, že poviedky ukončí, len aby získali pozornosť, no ak by som predsa len túto poviedku stopla alebo ukončila, bude to len preto, že nebol záujem, a predsa nebudem písať poviedku, ktorú nikto nečíta...

P.S. Ak by len predsa bol záujem, poteší aspoň smajlík ;)

Vaša ACullen!

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 9. kapitola: