Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 5. kapitola

10.10.2010 (12:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1343×

5. kapitola

(Edward)

Prechádzal som sa po chodbe, pretože som mal voľnú hodinu. Bezmyšlienkovo som blúdil po chodbách školy a nedával som pozor kadiaľ kráčam. Stále som kráčal a nevšimol som si osobu, ktorá šla oproti mne. Všimol som si ju, až keď do mňa vrazila.

„Si slepá, či čo???” spýtal som sa nahnevane. To dievča zdvihlo hlavu. Och, veď to je Bella. Tá Bella, ktorá si omotala mojich súrodencov okolo prsta. Tá Bella, ktorej nedokážem čítať myšlienky. Tá Bella, ktorá ma láka jej krvou. A tá Bella, ktorá rozohriala moje mŕtve srdce. Čo to tu trepem? Chodím predsa s Tanyou.

„Prepáč,” zamrmlala a chcela ísť ďalej, keď sa zrazu začala sunúť k zemi. Vďaka mojej rýchlosti som ju zachytil a postavil na zem.

„Si v poriadku?” spýtal som sa jemne.

„Áno, a pusti ma!” zasyčala. Pomaly som ju pustil a ona chcela konečne vypadnúť z tejto chodby, no opäť sa rútila k zemi. Tento krát už v mojej náruči ochabla. Neviem, ako dlho som tu s ňou len tak sedel na zemi, no zjavila sa tu celá moja rodina.

„Edward, Bellu nechali zbiť. Bojím sa o ňu,” zašepkala Alice a začala Jazzovi vzlykať do košele. Emmettovi som povedal, aby nás ospravedlnil a ja som s Bellou zamieril k autu...

Carlisle Bellu vyšetril a povedal, že môže mať zlomené rebrá. Bol som pri nej celý čas, keď v tom som začul jej myšlienky. To, čo som videl a počul ma šokovalo. Bella si myslela, že je mŕtva. Ako jej to mohlo napadnúť? Na jednej strane bola rada pretože nemusela zažívať, to čo zažívala. Och, kde to žije? Naopak na druhej strane smútila, pretože už viac neuvidí mojich súrodencov.

„Preboha!” zalapal som po vzduchu. Bella sa začala preberať. Rýchlo som sa vyparil z izby. Na miesto mňa prišla Alice. Podala Belle pohár čistej vody, no keď sa napila začala vracať. Krv.

Všetko som to videl v Aliciných myšlienkach. Rýchlo odtiaľ odišla, aby Belle neurobila nič hrozné. Carlisle sa obával najhoršieho. Vošiel som do izby v tej chvíli, ako Bella opäť odpadla.

V nemocnici

Bella je mimo už štyri dni. Stále som bol pri nej. Alice ma síce chcela vytiahnuť na lov, no ja som Bellu nechcel nechať samú. Bella pohla hlavou. Už sa prebúdza. Otvorila oči, no hneď ich rýchlo zavrela. Sklonil som hlavu, aby si myslela, že spím.

„Edward???” spýtala sa prekvapene. Zdvihol som hlavu a pozrel som sa jej do očí. Neodvrátila svoj pohľad a ja som mal pocit, že vidí až do mojej duše. Do duše netvora...

„Och, prepáč. Čakal som, kedy sa zobudíš. Boli to dlhé štyri dni. Môžem sa ťa na niečo spýtať???” zašepkal som. Dočerta, nemal som sa jej to pýtať...

„Štyri dni??? Tak veľa??? No... Môžeš,” povedala skôr sama sebe, ako mne.

„Bella, teba niekto znásilnil???” spýtal som sa. Bella sa na mňa prekvapene pozrela. Nanešťastie v tej chvíli do izby vtrhla Alice a začala bľabotať čosi o tom, že aká je rada, že sa zobudila, a že konečne bude mať kamarátku. Ja ju raz zabijem. Sledoval som Bellu. Tvárila sa pobavene, ale zároveň si aj vydýchla.

„Alice, zabrzdi trocha, čo to tu melieš???” spýtala sa. Zrejme sa ma snažila ignorovať.

„Isabella, čo si zase robila???” spýtal sa jej nevlastný otec. Spolu s jeho hlasom vošli do miestnosti aj jeho oplzlé myšlienky. Spolu s Alice sme sa postavili a boli sme pripravení chrániť Bellu.

„Čo to má znamenať??? Bella, zaobstarala si si ochranku v podobe malého elfa a zhúleného feťáka???” spýtal sa a začal sa smiať. Ako s nim Bella môže žiť?

„Ja nie som elf a Edward nie je zhúlený feťák. A navyše Bellu chránime pred Vami,” zúrila moja malá sestrička.

„Čo to tu trepeš??? A navyše, Bella je moja dcéra a mám právo tu byť. Vy nie ste jej rodina, tak odíďte!!!” prikázal nám. V tej chvíli sa Alicin výraz zmenil. Vyzerala hlboko zamyslená.

„Taká istá by som na vašom mieste nebola,” povedala a otočila sa  smerom ku mne: „Mal by si ísť. O chvíľu pristane Tanyino lietadlo,” zašepkala zmučeným výrazom. Pozrel som sa na Bellu. Bol som bezradný. Nevedel som, čo mám robiť.

„Mal by si ísť. Prvoradá je tvoje priateľka,” povedala a usmiala sa. Potešilo ma, že vidím na jej tvári úsmev. Podišiel som k nej, sklonil som sa a priložil som pery k jej uchu.

„Mýliš sa a ja ti to dokážem. Jedného dňa. Odteraz budeš mať neviditeľného strážcu,” zašepkal som a odišiel. Alice žiarila ako slniečko. Bol som už na chodbe, keď som ešte začul jej nádherný hlas. „Jared, choď preč. Nechcem ťa tu!”

Ako telo bez duše som mieril k letisku. Má prísť Tanya. Ešte pred dvoma dňami, by som sa na jej príchod tešil, no dnes už nie. Nemilujem ju. To som si len namýšľal.

„Edward!” začul som jej hlas. Pozrel som sa tým smerom a videl som ako sa prediera hustým davom. Priskočila až ku mne a dala mi pusu. Neopätoval som jej ju. Zmätene sa na mňa pozrela. Usmial som sa na ňu, a viedol som ju ku môjmu autu. Celou cestou k nemu sa na mňa lepila. Jej dotyky mi boli odporné. V tejto chvíli som si uvedomil, že milujem niekoho iného...