Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 4. kapitola

03.10.2010 (13:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1141×

4. kapitola

Och nie. Opäť je tu. Už nechcem zažívať, to čo som zažila. Videla som jeho tvár a telo ako sa blíži k mojej posteli, keď vtom sa predo mňa postavil Edward a vedľa mňa Alice. Zazdalo sa mi, že Edward vrčal a Alice tiež. Načisto mi hrabe.

„Čo to má znamenať? Bella, zaobstarala si si ochranku v podobe malého elfa a zhúleného feťáka?” spýtal sa a začal sa smiať. Bože..

„Ja nie som elf a Edward nie je zhúlený feťák. A navyše Bellu chránime pred Vami,” povedala Alice rozzúrene. Čo to má znamenať? Odkiaľ to vedia?

„Čo to tu trepeš? A navyše, Bella je moja dcéra a mám právo tu byť. Vy nie ste jej rodina, tak odíďte!” prikázal im. V tej chvíli sa Alicin výraz zmenil. Vyzerala hlboko zamyslená.

„Taká istá by som na vašom mieste nebola,” povedala a otočila sa k Edwardovi: „Mal by si ísť. O chvíľu pristane Tanyino lietadlo,” zašepkala zmučene. Edward si povzdychol a otočil sa na mňa s čudným výrazom. Vyzeral, že ho ničí odísť z tejto izby.

„Mal by si ísť. Prvoradá je tvoje priateľka,” povedala som a mierne som sa usmiala. Potešilo ho to, podišiel ku mne a pery si priložil k môjmu uchu: „Mýliš sa a ja ti to dokážem. Jedného dňa. Odteraz budeš mať neviditeľného strážcu,” zašepkal a odišiel. Alice žiarila ako slniečko. Zase jej preskočilo. Otočila som sa k Jaredovi a povedala som: „Jared, choď preč. Nechcem ťa tu!”

Chcela som, aby to vyznelo, čo najhoršie. Nahnevane sa na mňa pozrel, potom žmurkol a odišiel. Už teraz viem, čo ma čaká, keď prídem domov.

„Alice, pred tým, ako si prišla sa ma Edward pýtal, či ma niekto znásilnil. Jemu by som to nepovedala ale tebe áno. Chceš to počuť?” spýtala som sa.

„Bella, hovor. Beriem ťa ako kamarátku a chcem ti pomôcť,” zašepkala.

„Dobre. Poviem ti môj príbeh. Nie je to nič pekné a pochopím ak to nebudeš chcieť počuť,” povedala som sklesnuto.

„Bella, hovor!” prikázala mi.

„Alice, keď som mala tri roky, moji rodičia zomreli. Môj ocko bol chemik a svoje laboratórium mal aj doma. Jednu noc, keď sme na neho čakali, niečo vybuchlo. Nevedela som, čo to je a ani moja mama to nevedela. Stihla ma vyniesť pred dom a ona sama tam vbehla, aby zachránila ocka a môjho brata, ktorý vtedy spal. Len chvíľu po tom, čo vošla do domu, zrútil sa. Vtedy ma našla Mária. Snažila sa ma upokojiť a nakoniec si ma vzala domov. Keď sa po pár týždňoch rozhodla, že ma adoptuje bola som šťastná, že budem mať druhú matku. Po pár rokoch si vzala Jareda, ktorý mal dve deti. Annu a Allena. Spočiatku sa ku mne všetci správali milo, no všetko sa zmenilo, keď sme sa nasťahovali sem do Forks. Anna a Allen ma neznášali, Mária pila a Jared... ten ma v sedemnástich znásilnil. A trvá to až do dnes. Nemám silu mu odporovať,” dokončila som svoj príbeh. Alice sa tvárila prekvapene.

„Bella, ako sa volali tvoji rodiča a brat?” spýtala sa po chvíli ticha.

„Ocko sa volal Ian, mamička Esme a brat sa volal Jake. Prečo sa pýtaš?”

„Ja len tak,” povedala a v tej chvíli jej zapípal mobil.

„Alice, čo sa deje?” spýtala som sa jej, keď som uvidela jej prestrašený výraz.

„Edward ide sem aj s Tanyou. Chcela ťa vidieť,” povedala, keď sa na mňa pozrela.

„On sem príde aj s jeho priateľkou?” spýtala som sa prekvapene. Alice len prikývla a potom sa pozrela na dvere. O chvíľu sa v nich zjavil Edward a za ním kráčala nádherne dievča.

„Bella, toto je Tanya. Tanya, toto je Bella,” predstavil nás. Tanya sa na mňa pozrela a usmiala sa.

„Tak to ty si tá Bella, ktorá robí s mojim Edwardom divy?” spýtala sa pobavene. Ja robím s Edwardom divy???

„No, som to ja. Ale o tom, že s Edwardom robím divy by som pomlčala,” povedala som a pozerala som sa pri tom na Edwarda. Pohľad mi opätoval.

„Ehm, ehm. Nechcem vás rušiť, ale Edward, už by sme malí ísť. Máme ešte prácu. Zabudol si?” spýtala sa ho.

„Máš pravdu. Už musíme ísť,” povedal skôr smutne ako natešene. Sklonil sa ku mne a dal mi bozk do vlasov.

„Bella, rada som ťa spoznala,” povedala Tanya, no v jej hlase som počula nervozitu a nenávisť. A kruci.

„Aj ja teba,” povedala som a potom som sa venovala už len Alice.

O dva týždne...

Dnes idem domov z nemocnice. Už pri tejto myšlienke mi naskakuje husia koža.

„Bella, na čo myslíš?” spýtal sa ma Edward, keď ma večer viezol spolu s Alice domov.

„Myslím na to, ako sa teším domov,” klamala som.

„Bella, ty nevieš klamať. Povedz nám pravdu,” povedala Alice.

„Alice, ty to vieš,” zašepkala som. Alice vypleštila oči a potom pokrútila hlavou na znak súhlasu. Edward sa nesúhlasne mračil. Ani som sa nenazdala ako, no boli sme pred mojim domom. V krku som pocítila hrču. Odvtedy, čo Jared odišiel z nemocnice som ho nevidela.

„Bella, ak nechceš ísť domov, nemusíš,” povedal Edward. V jeho očiach som si všimla náznak nádeje.

„A kam by som šla?” spýtala som sa smutne.

„K nám!” vykríkla Alice.

„To nemôžem a navyše domov mám tu,” povedala som a vystúpila som z auta. Neprešla som ani tri kroky, keď ma zastavila studená ruka. Otočila som sa a zbadala som Edwarda.

„Bella, moja mama by ťa rada spoznala a navyše vidím ako sa bojíš svojho nevlastného otca,” povedal nahnevane.

„Edward, pochop to. Tu je môj domov a nebudem vás otravovať. Mal by si sa venovať svojej priateľke,” povedala som nervózne.

„Bella, Tanya odišla pred troma dňami späť do Denali. A pohádali sme sa. Zrejme je medzi nami koniec,” povedal. Nevyzeral smutný ani zničený. Niečo vo mne zaplesalo od radosti. Och nie. V tejto chvíli som si niečo uvedomila. Vytrhla som sa z Edwardovho zovretia a utiekal som do domu. Na schodoch stála Jared. Opäť mal na tvári ten odporný výraz.

„Milujem ťa, Edward Cullen!” zašepkala som a v tej chvíli sa na mňa Jared opäť vrhol...

Ak mi tu opäť necháte komentáre, budem len a len rada...

Vaša ACullen!

Ak chcete Edwardov pohľad o tom, čo sa Belle stalo, napíšte si o to... :D Rada Vám vyhoviem...

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 4. kapitola: