Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Žebračka 27. kapitola

04.04.2010 (08:00) • ZabZa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2293×

27. kapitola

By jarusinka

Neďaleko od miesta, kde prebiehal nie príliš duchaplný rozhovor Belly s Eleazarom, práve dopíjal poslednú pumu v okolí Edward. Keď lovil, nevnímal, sústredil sa iba na svoju korisť. Bol hluchý k svojmu okoliu, ignoroval vonkajšie podnety. Podriadil sa svojim inštinktom lovca. Pretože to on bol.

Len čo z pumy vysal aj tú poslednú kvapôčku krvi a jej telo zahrabal, v hlave sa mu znova začal ozývať bzukot myšlienok ďalších upírov loviacich neďaleko. Keď ale započul ´vnútorný hlas´ jedného z nich, bez váhania sa zvrtol na západ a uháňal tým smerom. Eleazarove myšlienky boli preňho nechutné, nepríjemné a neznesiteľné. Z diaľky začul tiché varovné zavrčanie a ešte viac zrýchlil.

Stál na kraji lesa a pozoroval, ako sa Eleazar priblížil až nebezpečne blízko k jeho láske. Jeho myšlienky sa mu vôbec, ale vôbec nepozdávali. Tušil sa za nimi skrýva čosi viac, skrytá hrozba, no tento pocit potlačil do úzadia a snažil sa udusiť ten bodavý pocit žiarlivosti a zlosti zároveň, ktorú pocítil v okamihu, keď sa Eleazar k Belle naklonil ešte bližšie a pohladil ju po tvári. Tá sa len s odporom otriasla a pozrela inam. Jej pohľad sa zastavil na upírovi stojacom na okraji lesa a s úľavou si vydáchla. Mimovoľne sa naňho usmiala a on k nej v okamihu pribehol a už ju zvieral v nežnom objatí.

„Chýbala sa mi, láska,“ zašepkal a skryl si tvár v jej vlasoch. Majetnícky si ju k sebe pritisol ešte bližšie, keď ticho zrazu preťal výkrik.

„Edward!!!“ ozývalo sa z diaľky.

Nad mŕtvou laňou stála so zdeseným výrazom drobná Alice. Zakrvavené ruky spínala pred sebou a neprítomne vyvaľovala oči. Po pár sekundách, kým k nej pribehol on a aj zvyšok rodiny, sa začala triasť a padla na kolená.

„V-v-volturiovci... idú sem...“ zašepkala zlomene a zavzlykala. „Zabijú nás! Edward, oni nás zabijú!“ zaúpela a venovala bratovi pohľad plný bolesti.

Zovrel ruky do pästí a hľadel do prázdna. Jeho najhoršie obavy sa začínali napĺňať. Toto sa mu naozaj vymklo z rúk. Tak ďaleko to nemalo zájsť! Tak ďaleko to zájsť jednoducho nemôže! Nedovolí to! Nemôže predsa stratiť celú svoju rodinu a jedinú ženu, ktorú kedy miloval, kvôli nezmyselnému sľubu či viazanosti k poslušnosti. Nie! To sa nestane!

„Odchádzame. Hneď,“ zavrčal tentoraz hlasnejšie a pohľad mu znova skĺzol k Eleazrovi. Teraz jeho myšlienky nabrali výsmešný podtón plný zvrátenej chuti znovu sa dostať k moci.

„To si bol ty!!!“ zreval a vrhol sa naňho. „To ty si nás zradil!“ Bez premýšľania sa vrhol na upíra stojaceho ani nie tri metre od neho a snažil sa mu zahryznúť do krku. Prišiel na to, kde nastala chyba. Ich takpovediac vlastná rodina ich zradila. Prezradili Volturiovcom miesto ich pobytu.

Lenže ani Eleazar nebol pozadu. Neostal nečinne ležať, ale začal sa brániť. Roky volterského výcviku mu rozhodne pomohli. A hoci Edward tiež absolvoval rovnaký výcvik, nemohol sa s ním  porovnávať. Tých jeho niekoľko rokov v službách ´volterskej mafie´  a ani jeho schopnosť čítať myšlienky nebolo nič v porovnaní so storočiami Eleazarových skúseností.

„Keby som ťa chcel zabiť, bol by si už dávno mŕtvy!“ sykol Eleazar a pritlačil Edward k zemi tak, aby sa nemohol ani pohnúť. „Prestaň sa vzpierať. Nezabijú vás, chcú len ju, tak ako si im sľúbil, pamätáš?“

V Edwardovi znova vzkypela zlosť, ale konečne sa ozval niekto z okolo stojacich upírov vystrašene pozorujúcich scénu pred nimi.

„Myslíš, že tým sa to vyrieši? My za ňu budeme bojovať. Nedovolíme, aby nám vzali našu sestru!“ skríkla Alice a prikrčila sa.

Ona ale vedela, že týmto bojom sa nič nevyrieši. Jediným východiskom bolo odísť. Znova. Ale aspoň by tak získali trochu času.

„Edward, dosť! Nemáme veľa času. Musíme odísť.“

***

Ešte stále stovky kilometrov odtiaľ sa temným lesom niesli tiché kroky stráží. Išli potichu. Nikto sa neodťažoval nadväzovať rozhovor. Všetci premýšľali o tom istom. Dokážu to?

Hoci si verili a boli mocní, ešte nestáli proti takej rodine. Áno, rodine. Cullenovci boli rodina a Alec sa snažil si to nepripúšťať. Nerád ničil šťastie iných. Hoci to bola jeho náplň práce, nezvykol si na ten pocit viny ani po sedemsto rokoch.

On bežal po boku s Axelom, ktorý sa nechával unášať vetrom a užíval si ten slastný pocit slobody pri behu.

„Už tam budeme?“ spýtal sa zrazu Axel a pohľadom hypnotizoval Janein chrbát.

„Nie,“ odvetila pokojne.

„Už tam budeme?“ opýtal sa znova s náznakom úškrnu a mrkol na Aleca. Bavilo ho provokovať Jane.

„Nie!“ tentoraz zavrčala a zrýchlila tempo behu.

„Tak už tam budeme?“ zahlásil Alex po necelých piatich minútach a už sa otvorene vyškieral. Demetri prevrátil očami a pokrútil hlavou.

Jane zrazu prudko zastavila a Alex do nej vrazil. Vycerila zuby a začala: „ Päť minút...“ jej hlas naberal na hlasitosti. „ Mohol by si aspoň na päť minút...“ a už kričala... „... PRESTAŤ BLBNÚŤ!!!“

Alex to nevydržal a vybuchol do smiechu, za čo si vyslúžil buchnát do chrbta od Demetriho.

„No tak, sústreď sa. Vieš po čo ideme!“ zavelil chladným hlasom a všetci znova pokračovali v ceste.

Ani jeden z nich netušil, že vedia o ich príchode. Netušili, že to nebude až také jednoduché ako predpokladali. Nerátali s tým, že sa Edward vzoprie vôli Voletrry. Nepočítali s tým, že moment prekvapenie, na ktorý sa tak spoliehali, už stratil svoj účinok. Nemohli tušiť, že Cullenovci práve zbalili posledné kufre, naložili ich do áut a bez slova na rozlúčku pokračovali ešte ďalej na sever...

Autor: ZabZa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Žebračka 27. kapitola: