Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zašité príbehy z kancelárie slečny Hale - 1. Prvý prípad

Zašité príbehy z kancelárie slečny Hale - 1. Prvý prípadA je tu očakávané pokračovanie, resp. začiatok (konca) - ale to zas nie. Takže čítajte, komentujte. Teším sa hlavne na kritiku, takže ma nešetrite. Chceme to predsa vypilovať k dokonalosti!

Je koniec leta. Niežeby to bolo poznať podľa počasia, všetko napovedalo, že je tradičný pochmúrny deň, ako keby sa tu v tomto zapadnutom americkom kúte ani nestriedali ročné obdobia. Iba sa občasne menila teplota z nízkej na o niečo málo vyššiu. Alice trvala na tom, že ma privezie. Mala podozrenie, že svoj prvý prípad odložím stranou, ako som to plánovala urobiť. No čo, ak majú ľudia problémy, budú ich mať aj za týždeň... alebo mesiac.

Mimo iné úvahy, zúfalé pokusy a túžby, sedím vo svojej kancelárii, oblečená primerane svojmu postaveniu. Príjemne na mňa pofukuje klimatizácia a moje prsty nedočkavo klepkajú do stola. Je tu aj niečo... nervozita. Esme mi darovala zopár lekcií etiky, psychológie a andragogiky, ale aj tak. Celou miestnosťou sa rozlieha nejaká príjemná, idie hudba, ale klepkanie mojich tvrdých prstov ju prehlušuje.

Píp, ozval sa dvojsmerný telefón na mojom stole. Okamžite sa moja pokojnejšia ruka presunie, aby stlačila gombík príjem.

„Áno, Monica,“ poviem bez stopy nervozity, nevyrovnanosti a zvyšnej zmesky mojich pocitov.

„Slečna Haleová, sú tu manželia Andersonovci,“ ozval sa Monicin hlas.

„Dobre, pošlite ich dnu, ďakujem,“ odvetila som a pustila som gombík. Ešte dvakrát som sa stihla nadýchnuť, kým sa dvere otvorili trhnutím kostnatej ruky. Veľmi náhlivo dnu nakukla vysoká, svetlovlasá žena v broskyňovom kostýmčeku a ťahala za ruku muža s tmavými vlasmi, ktorý sa tváril podráždene. Hrnula sa dnu ako veľká voda, ale po chvíľke, v momente, keď otvárala ústa, že začne rozprávať, akoby onemela. Z ústami stále otvorenými sa zasekla vo dverách a muž, ktorý to nespozoroval včas, sa o ňu potkol. Otočila hlavu k nemu. V prvej chvíli vyzerala, že mu chce vynadať, ale potom sa opäť zasekla, otočila guľaté oči k nemu. Rozhodne a krátko pokrútila hlavou.

„Nie,“ počula som jej nízky hlas.

„Andrea, prestaň už, keď sme tu,“ dohováral jej muž unudene a nechápavo sa strkal dnu, do mojej kancelárie. Vzhliadol, a keď jeho pohľad dopadol na mňa, oči mu zasvietili. Manželka ho štuchla lakťom pod rebrá, ale on sa na mňa len usmieval. Jeho manželka sa s tým rozhodla popasovať inak. Ušli jej zo tri nadávky a päsťami a dlaňami ho sácala von.

„Prosím vás, poďte ďalej,“ zvolala som, aby ma bolo počuť. Žena zrejme nečakala priamu konfrontáciu, veď je len v manželskej poradni... Stuhla na mieste a pomaly sa otočila ku mne. Tvárila sa, akoby som ju ja vyrušila pri niečom osobnom. Akoby v situácií, kedy sa tajne schováva a napriek tomu ju niekto objaví v nepriaznivej chvíli. Snažila sa premáhať a tváriť sa, že zvláda ohromne ťažkú situáciu, kvôli čomu ju všetci musia chápať. Prehodila si rozstrapatené vlasy na strany a odkašľala si.

„Prepáčte, ale niečo nám do toho prišlo,“ prehovorila trasúcim sa hlasom.

„Netrep, Andrea,“ oplatil jej muž a snažil sa vykuknúť spoza rámu dverí. Žena mala stále ruky na jeho hrudi a pretláčali sa.

„Čo sa deje, madam? Posaďme sa a spolu sa o tom porozprávajme,“ navrhla som empaticky. Som taká dobrá v pretvárke! Žena vyzerala, že je mierne obmäkčená náhlym prívalom súcitu. Pozrela nesmelo na mňa, moju nič netušiacu asistentku, ktorá stála za nimi, a potom sa zamračila na svojho duchom neprítomného muža.

„Viete, doktorka, ja som si myslela, že budete iná,“ priznala mierne zahanbene.

„Myslím, že ste ešte nemali čas zistiť moje kvality,“ začala som, ale žena ma zamietla divokým krútením hlavy.

„Vy ste mali byť stará. Myslela som, že slečna znamená, že ste stará dáma. Nie taká mladá a pekná,“ vypľula na mňa skoro vyčítavo. Vtedy mi zapadli kolieska v hlave do seba. Tu bude jednoznačný problém nevera, alebo paranoja z nej. Ale ako som tak videla snahu jej manžela dovidieť na mňa, možno tu aké-také právo bude...

„Ubezpečujem vás, že slečna Haleová je vynikajúca terapeutka,“ pridala sa Monica.

„O to nejde! Pozrite na ňu,“ mrmlala jej cez stisnuté zuby žena. Dotlačená situáciou sa nakoniec presunula ku stolu a posadila sa. Jej manžel na mňa žmurkol a posadil sa vedľa nej.

Keď Monica odišla, usmiala som sa na manželov.

„Mali by sme začať znova. Som vaša poradkyňa, a vítam vás na vašom prvom sedení...“

„Prvom?“ prskla žena. Odkašľala som si.

„Vitajte na prvom sedení u mňa. Vitajte na lepšej ceste k vášmu manželstvu,“ odrapotala som Alicin hlúpy slogan. Skoro som pretočila oči. Zabudla som si zvykať na to, že na mňa budú zízať. Ale je to jedno, či na mňa budú zízať v škole, alebo v kancelárií. Títo aspoň nie sú pod zákonom.

„Nech sa páči, začnite. Každý mi vykreslite svoj problém,“ ponúkla som im slovo. Pohodlne som sa oprela na svojom koženom kresle a hlavu si položila tak, že som na nich nevidela.

„Mark a ja sme sa jeden druhému vzdialili. Pochopte, preto ho nerada vodím do spoločnosti cudzích žien. Má o ne záujem. Ja už mu nestačím.“

„Stačíš mi,“ skočil jej do reči. Skoro na neho zavrčala a vzala si slovo späť.

Je to tak, ako som sa obávala. Nudím sa. Začala som sa zahlbovať do svojich myšlienok.

„Počúvate? Haló!“ dostalo sa mi. Zažmurkala som a uvidela, ako sa rozčúlená klietka hmýri na mieste ako húsenica.

„Isteže,“ klamala som neochvejne. Žena sa neveriacky pozrela na mňa a nervózne hádzala rukami.

„Vy ste ma ani nevnímali. Prečo sú moje problémy pre každého zbytočné?“ A pokračovala. Jej manžel sa otočil chrbtom k nej a vložil si hlavu do dlane.

„Chcela som len vedieť, či je mi neverný...“

„Je,“ skočila som jej do reči. Onemela, obaja na mňa otočili hlavy a znervózneli. No čo čumia, chceli odpoveď? Cítila som z neho toľko sladkých pachov a zmesky parfémov, že ak nepracuje ako vonný papierik v drogérii, nemá šancu to inak docieliť.

„Ako prosím? A-a... čo mám robiť?!“ zazúfala si žena. Opäť som si odkašľala. Videla som to v Monkovi, keď ma Esme prinútila pozerať sa na ten seriál. Otvorila som zásuvku na mojom stole a vytiahla som modrý fascikel. Modrá bola málokedy používaná v Aliciných rukách, a preto som si dopredu overila, čo tento zväzok obsahoval. Bol to takzvaný „Núdzový východ“ a mal obsahovať to, na čo moja hladná klientka práve čaká. Posadila som sa hlbšie do kresla a naklonila fascikel tak, aby doň nevideli.

„Odpúšťať znamená dať šancu šťastiu,“ prečítala som citát a zdvihla zvedavo oči. Klietka na mňa zazerala ako na nepodarený kus vo veľkovýrobe. Ale jej manžel sa tváril uznanlivo. Prikývol a pozrel s očakávaním na svoju ženu.

„Alebo,“ listovala som rýchlo, „nevera nie je stratégia, je to pud strachu,“ dokončila som sarkastickým tónom. Toto skutočne Alice servírovala klientom?

„Ty si ma podviedol?“ osopila sa na neho konečne žena. Muž sa odsunul od nej a tváril sa dotknuto.

„Nie, nie úplne,“ pípol.

„Ty hajzel!“ skríkla, schmatla kabelku a utekala preč z kancelárie.

„Andy!“ kričal za ňou. Zastavil a v polovici pracovne a vrátil sa k môjmu stolu.

„Máte záujem objednať sa budúci týždeň?“ pricupitala za ním veselá Monica.

„Ehm, radšej,“ otočil hlavu ku mne, „Dáte mi vizitku?“

„Ale áno,“ vytiahla som papierik a podala mu ho. Usmial sa a bežal za svojou ženou.

 

„Tak, aký bol prvý deň v práci, Rose?“ vítal ma Emmett, ktorý sa uškŕňal roztiahnutý na gauči. Alice vyprskla. Určite už dobre vedia, ako sa mám.

„Fajn,“ vrčala som. Vtedy ma vyrušilo zvonenie telefónu.

„Áno?“ ozvala som sa doň.

„Manželská poradňa slečny...“ opravovala ma Alice nahlas.

„To bola ženská!“ počula som útržok rozhovoru z druhej strany telefónu.

„Čuš!“ sykla som na sťažujúcu sa Alice.

„Prosím?“ vravela som do telefónu.

„Ehm, dobrý. Tu je Mark,“ odvetil mi mužský hlas.

„Mark?“

„Videli sme sa v poradni,“ vysvetlil.

„Áno, samozrejme. Čo pre vás môžem urobiť?“ nahodila som milý tón. Bolo to komické oproti opovrhujúcemu hučaniu, ktoré som použila najprv.

„Tak, máte napríklad čas dnes? Alebo keď nie, čo zajtra večer? V piatok?“ navrhoval. Emmett sa hodil tvárou na gauč, aby stlmil výbuch smiechu.

„Vy ma pozývate na rande?“ hučala som zase neveriacky.

„Tak teda platí?“ spýtal sa šibalským tónom. Položila som a mobil sa mi v ruke rozpadol pod mojím stiskom.

„Neboj, Rose, keď už nič iné, možno sa vydáš, to len bude reklama!“ zadúšal sa Emmett.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Zašité príbehy z kancelárie slečny Hale - 1. Prvý prípad:

 1
28.06.2011 [22:14]

SissaVampire Emoticon Emoticon

19.06.2011 [17:04]

Deedeetak to je mazec. No nemá to holka jednoduché:DDDD Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!