Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Začínam odznova - 2. kapitola

03.01.2012 (07:15) • QuEeN • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1303×

V hlave mi stále rezonovalo iba jedno jediné slovo. Lenže niekedy má aj to jedno slovo veľký význam, a to sa teraz stalo. Krádež. Bol som vychovaný v tom, že krádež je niečo neprípustné a otec mi to pri každej príležitosti trpezlivo opakoval. Takto ho sklamať a zradiť? No tak to bolo veľa aj na mňa. Cítil som sa akoby mi na jednom mojom pleci sedel malý čert a na druhom anjel a každý sa ma snažil presvedčiť o pravdivosti svojho názoru.

Celý svoj doterajší úbohý život som bol ten dobrý, ktorý nerobil nič zakázané a nevhodné. Ale čo z toho mám? Samozrejme, že nič. Bella ma chcela mať iba ako kamaráta, Seth ma otravuje, Sam sa na mňa povyšuje... Toto bola iba stotina z toho, čo by som mohol menovať. Raz by som chcel vyskúšať aké to je byť zlý. Naozaj zlý, nie to, že sa napijem mlieka zo škatule alebo že sa predbehnem v rade na obed.

Ak mám povedať pravdu, priznám sa, že ani to som ešte nerobil a asi to bola chyba. O koľko zábavy som sa len pripravil! Ale nikdy nie je neskoro začať. Takže na začiatok moje nové drsné meno. Hm... nič mi zatiaľ nenapadá, ale ak mi napadne a bude aspoň trochu dobré, použijem ho. Ďalší bod je zlodušský smiech. Ten si ale tiež natrénujem až neskôr, lebo teraz som vlk a môžem iba vyť. Nechcem sa vyťahovať, ale v zavýjaní som najlepší z celej mojej bývalej svorky. A bodaj by som aj nebol, keď som vyl najčastejšie zo všetkých. Kedysi som sa strašne ľutoval, ale tomu už je koniec. Už som sa rozhodol či niečo ukradnem alebo nikoho nakoniec nepripravím o jeho majetok. A moje rozhodnutie znie... všetkými desiatimi som pre krádež!

Čert na mojom pleci sa zasmial a potom spolu s anjelom zmizol. Mal som vážne obavy o svoje duševné zdravie, ale ku psychiatrovi s tým ísť nemôžem. Veď čo by som mu povedal? Že sa ja a moji bývalí kamoši meníme na vlkov a utiekol som z domu kvôli tomu, že dievča, do ktorého som bol zamilovaný, sa vydalo za upíra a otehotnela s ním? To by som sa už z tej psychiatrie nedostal do konca svojho života. A ten je poriadne dlhý keďže nestarnem.

Adrenalín v mojich žilách prúdil čoraz rýchlejšie, a ja som dostal chuť na nejakú poriadnu vilomeninu. Rozbehol som sa smerom ku ceste. Ani neviem ako som ju našiel, ale bola tam. Čakal som na prvé auto, ktoré pôjde okolo. Netrvalo dlho a okolo prešiel naleštený Mercedes. Vnútri sedel extrémne tučný starý chlap s mladou silikónovou blondínkou. Už som nemal veľa času, preto som sa rýchlo rozbehol a skočil som im na kapotu.

Blondínka vykríkla a mne sa dostalo dobrého pocitu, keď som si všimol celé puknuté predné sklo. Lenže chcel som svoju prácu dokončiť. Mojimi ostrými pazúrmi som prepichol pneumatiky a užil si ten zvuk fučania. Pozrel som sa do tvárí mojich prvých obetí a konečne som pochopil čo niektorých ľudí tak baví na tom byť zlý. Bol to pocit moci.

Ešte pred mesiacom by som nedokázal zničiť také auto ako je Mercedes a dnes už sa z toho teším. Čo sa to so mnou deje? Táto demolácia mi však nestačila a rozhodol som sa, že keď už som v tejto "zlej" nálade, prečo to nevyužiť, aby som ukradol pár vecí potrebných na prežitie?

Bolo mi maximálne jedno, že ľudia uvidia obrovského vlka smerujúceho do mesta. Ako prvé mi padli za obeť malé deti, ktorým som svojou obrovskou labou zhodil na zem zmrzlinu a jednému malému dievčaťu rozhrýzol bábiku. Deti sa okamžite rozplakali a ja neviem prečo, ale ten plač a zúfalstvo mali na mňa upokojujúci vplyv. To som naozaj taká beštia?

Bol som celkom vyčerpaný, takže bude bezpečnejšie ak pôjdem kradnúť až v noci. Čas som si krátil rozplakávaním malých detí a krikom a strachom dospelých. Na mojich potulkách neznámym mestom som natrafil na rieku, v ktorej plávali neznámi ľudia. Boli tak zaujatí vodou, že si ma ani nevšimli. Na moje obrovské šťastie mali na kríkoch položené oblečenie. Rýchlo som ho zobral a rozbehol som sa preč odtiaľ. Za kríkmi som sa premenil do svojej ľudskej podoby a obliekol som si to oblečenie. Bolo celkom v pohode, ale nebol to celkom môj štýl. Keď sa zotmelo, a na ulici nebol skoro nikto, rozhodol som sa, že už je čas. Vydal som sa smerom na východ, kde som uvidel krásny, biely dom.

Myslím, že nikto nie je doma. Dovnútra som sa dostal oknom a bol som celkom prekvapený aké minimum zvuku som vydával. Prešiel som celý dom a dostal som sa do kuchyne. Odtiaľ som zobral plné tašky jedla a našiel som tam aj malú misku od sušienok, v ktorej boli peniaze. To som tiež zobral a už som odchádzal, keď mi pohľad padol na to najkrajšie dievča aké som kedy videl hneď po Belle.

Začal som sa cítiť previnilo a bolo mi to ľúto. Ona tam iba pokojne ležala a spala. Ako to, že som si ju predtým nevšimol? Toto som síce nevedel, ale vedel som niečo iné. To, že som jej zničil život, som vedel už asi desať minút, ale práve som si uvedomil niečo iné. Ja som sa do nej zamiloval. Už dlho som sa necítil tak ľudsky. Ani v skutočnosti neviem v akom som meste, ani to, ako dlho tu na ňu pozerám a rozmýšľam.

Zbadal som sa až vtedy, keď mi slnko udrelo svojimi lúčmi do očí. Ja som tu sedel celú noc? Pomaly sa začala mrviť a zloduch vo mne znovu ožil, takže som rýchlo schmatol tašky pod pazuchu a vybehol som z domu. Nemohol som sa na to pozerať.

Nenávidím sa, a preto musím niečo neodkladne spraviť. Kvôli sebe, kvôli nej. Kvôli celému svetu.

Táto kapitola je o niečo dlhšia, ale nedalo sa to spraviť kratšie. Čo si o nej myslíte? Dúfajme, že Jacob nadobro neskončil so svojim "slušňáckym lookom" a viem, že všetci si myslíte, čo sa chystá spraviť, ale možno sa prekvapíte. Viac v budúcej kapitole. :)

Autor: QuEeN, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Začínam odznova - 2. kapitola: