Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Začínam odznova - 1. kapitola

2


Začínam odznova - 1. kapitolaJacob odišiel z Forks, ale ešte stále sa nerozhodol kam konkrétne pôjde. V jednom si však je istý: nechce byť naveky vlkom, a preto by sa rád premenil, ale nemá pri sebe peniaze a ani oblečenie. Čo nakoniec vymyslí? A bude to v súlade zo zákonom? Príjemné čítanie vám praje vaša QuEeN. :)

Bežal som najrýchlejšie ako som dokázal a cítil som, ako mi studený vzduch prúdi okolo mojej tváre. Tá tvar nebola ľudská, ale bola to tvár vlka. Odkedy som urobil rozhodnutie, čo mi zmenilo život, opustiť Forks a Bellu, a začať žiť niekde úplne inde, neprestal som bežať. Dokonca som ani nespomalil, lebo som chcel byť čo najrýchlejšie odtiaľto preč. Toho otravného Setha som sa tiež ľahko zbavil, ale som mu zaviazaný, že mi dokázal otvoriť oči a zbaviť ma mojej nekonečne slepej ilúzie, že ma Bella chce.

Bol som naozaj šokovaný, ako ľahko sa moje tlčúce srdce vyrovnalo s týmto úderom. Teraz som už pociťoval iba tupú bolesť na mieste, kde by pravdepodobne malo byť. Kam to vlastne bežím? Nebolo ani veľmi prekvapujúce, že  na túto otázku som nemal odpoveď. Vlastne som mal odpoveď, nie konkrétnu, ale to je fuk. Čím ďalej odtiaľto, tým lepšie, lebo som bol pevne rozhodnutý zmeniť svoj doterajší úbohý život.

Bežal som už hodnú chvíľu a začal som cítiť potrebu poriadne sa vyspať. Jednou z výhod byť vlkolakom je to, že nemusím platiť za ubytovanie na noc. Viem, že tu posteľ mať nebudem, ale načo je vlkovi posteľ?

Už sa pomaly stmievalo a ja som sa rozhodol, že si predsa len oddýchnem. Našiel som pokojnú čistinku a ľahol som si. Po malej chvílu som už upadol do bezvedomia. Videl som pred sebou malé dievča, mohlo mať asi sedem rokov, ktoré bolo krásne ako princezná, s ružovými líčkami, v ktorých mala jamky a krásnymi, hnedými, kučeravými vláskami. Ani neviem prečo, ale zrazu som vedel, že takto nejako vyzerá Belline dieťa. Až doteraz som si myslel, že čaká chlapca ale to, že čaká dievča, bol pre mňa obrovský šok. Niežeby to nejako menilo názor na toho parchatna, ktorý z nej vyciciava všetok život a krv. Ale proste toto dieťa sa nedalo nenávidieť. Vystrelo ku mne svoju maličkú rúčku a ja som jej bez váhania podal tú svoju veľkú.

Čo to, preboha, robím? Práve otvárala ústa, že mi chce niečo povedať, ale nestihla to dokončiť, lebo sa k nám prihnali postavy v tmavých plášťoch. Pohybovali sa tak ladne, tak dokonale, že to ani nebolo možné. Vyzerali presne tak isto ako minulý rok, keď som spolu s mojou bývalou svorkou a tými pijavicami bojoval proti novorodeným ciciakom. Ehm.. ako sa len volali? Volteriovci? Vilterovci? Nie.. ach, už to mám! Aspoň dúfam.. Volturiovci. Starý obávaný klan upírov, ktorý sídli v Taliansku vo Volterre. Sú niečo ako "upírska smotánka". Regulujú počet upírov, vymýšľajú zákony a dbajú na ich presné dodržiavanie. Ak ich nejaký klan ohrozuje na "popularite", bez milosti všetkých jeho členov skántria.

Mám pocit, že to teraz presne hrozí Cullenovcom. A nech si aj hrozí... však to nie je moja starosť. Ale o to je zvláštnejšie, že ma trápi, či sú ešte Cullenovci nažive. Hlavne to malé, krásne dievčatko. 

Zrazu som sa opäť ocitol na čistinke s tou malou princeznou. Postavy už stáli iba pár metrov od nás a stále sa nebezpečne približovali. Vyzerali akoby sa chystali zaútočiť. Nie! Nech si zabijú aj mňa, ale to dievča nie! A opäť som pocítil starý známy pocit zúfalstva a bezmocnosti. Ako ju len ochránim? Schoval som ju za seba a obaja sme zavreli oči.

Prudko som sebou mykol. Kde to som? Ufff... bol to len sen, bol to len sen. Musel som sa utešovať touto myšlienkou a dúfať, že to dievča neexistuje, takže sa mu nič nemohlo stať. Ako som sa o ňu bál!

S myšlienkou "bol to len sen", som vstal a rozbehol som sa nájsť si niečo na zahnanie hladu. Nebolo ťažké vystopovať svoju potravu, takže najedený a vyspaný som mohol s chladnou hlavou rozmýšľať o svojej budúcnosti. Teda aspoň sa pokúsiť s chladnou hlavou rozmýšľať, lebo ja asi chladnú hlavu budem mať iba keď budem mŕtvy.

Uchechtol som sa môjmu čiernemu žartíku na vlastný účet a zároveň som sa potešil, že aspoň v niečom som sa nezmenil. Zostal mi humor - stále ho mám, ale už skôr čierny a nie celkom vtipný.

Rozhodol som sa, že nezostanem naveky vlkom. Preto sa v blízkej budúcnosti premením do svojej ľudskej podoby. Má to však jeden veľký háčik. Pri sebe nemám žiadne peniaze na jedlo a žiadne oblečenie. To budem chodiť nahý? Fuj, už z tej myšlienky mi bolo trápne. Možno by som sa mal vrátiť domov po nejaké oblečenie a peniaze... Nie, v žiadnom prípade! Tam sa už nikdy nevrátim! Ale ako to vyriešim? Aj by som vedel o jednom spôsobe, ale neviem, či to zvládnem...

Čo takto krádež?


Tak .. máme tu prvú kapitolu za sebou a Jacob sa rozhodol, že sa nebude naveky ľutovať a skrývať pred všetkými živými stvoreniami. Múdry chlapec. Asi konečne dostal rozum! Zároveň nemá pri sebe peniaze na to, aby mal čo do úsť a na seba, a preto rozmýšľa o krádeži. To, či to naozaj spraví a ak áno, tak ako už v budúcej kapitole - nechajte sa prekvapiť! Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila a budem rada za každý váš komentár! :)

Vaša QuEeN a vďaka, ak ste sa v čítaní dostali až sem, cením si to. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Začínam odznova - 1. kapitola:

 1
2. Hejly
31.12.2011 [21:54]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Nessienka admin
31.12.2011 [17:33]

NessienkaAhoj.
Pre budúcnosť sa vyhýbaj centrovaniu celého textu. Takisto by si nemala zabúdať na odseky. Tu som ti ich urobila, ale nabudúce sa posnaž sama. Ono sa to potom aj oveľa lepšie číta. A tri bodky sa píšu tri a nie dve.
Ďakujem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!