Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za lásku sa bojuje, Bella! 7. kapitola Nákupy

30.07.2010 (16:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1593×

Netrvalo to ani desať minút a Riley sa vrátil aj s oblečením v ruke.

„Tak, toto ti posielajú. Felix to kúpil, no nejako pozabudol na to dať ti to tu. Je tu nejaké oblečenie, osuška... veď sa na to pozri,“ povedal a položil to na posteľ ku mne.

„Ďakujem,“ usmiala som sa na neho.

„Tak, ja už pôjdem, nech sa vyspíš. Je už dosť hodín. Dobrú noc. Oh, a izbu mám hneď vedľa teba, keby si niečo potrebovala.“

„Ešte raz ďakujem.“ Riley sa otočil a odišiel.

Vzala som si veci a vošla do kúpeľne. Dala som si vytúženú sprchu a umyla sa. Potom som sa pobrala do postele, kde som aj dosť rýchlo zaspala.

Ráno som sa zobudila na nejaký buchot. Posadila som sa na posteľ a poobzerala som sa okolo seba. Nakukla som sa do okna a zistila som, že je zamračené a zima. To bude len plus pre Rileyho.

Rýchlo som si obliekla to, čo mi včera priniesli. Bolo to biele tričko na ramienka a bledomodré džínsy. Na to som si ešte prihodila svoju modrú bundu, vzala si kabelku a mohla som ísť za Rileyim.

Nadýchla som a zodvihla ruku, že zaklopem na jeho dvere, no on ich v momente otvoril.

„Prepáč, akurát som chcel ísť za tebou,“ povedal. Všimla som si, že on mal oblečenú bielu košeľu a tmavé džínsy. No upútali ma jeho hnedé oči. Kontaktné šošovky...

„Ladíme spolu,“ zasmiala som sa. „Tak, už môžeme ísť. Len je tu menší problém, nemám žiadne koruny,“ povzdychla som si. Ale niečo by sa predsa len našlo. A ak, tak len veľmi málo.

„Žiaden problém. Ja tu toho mám dosť. Ak upír šetrí, tak je toho dosť!“ Vyšiel zo svojej izby a zamkol ju. Potom ma viedol pred bránu. Tam sme niekde zabočili a dostali sa na parkovisko. On sa hneď vybral ku auto, ktoré bolo podľa mňa to jeho. Nasledovala som ho.

Nasadla som a spolu sme sa odviezli až do nejakého mesta pri Volterre.

„Tak, kam pôjdeme?“ spýtal sa.

„Na raňajky?“ navrhla som. Ako na potvrdenie mi zaškvŕkalo od hladu v bruchu. Prikývol hlavou a poobzeral sa dookola. Všade boli obchody od výmyslu sveta. Zhlboka sa nadýchol.

„Tamto,“ ukázal na malý stánok s občerstvením.

Takto ubehol celý deň. Párkrát sme sa vrátili do auta, kde sme zložili tašky. Boli to ešte lepšie nákupy, než tie s Alice. On ma aspoň nenútil vyskúšať si každú vec čo našiel. Občas mi povedal, čo by sa mi hodilo, a vždy sa mi to páčilo. Ja som mu tiež vybrala veci a on si ich zobral. Takto to bolo so všetkým. Nohavice, tričká, šaty... boli sme na seba ako keby napojení, premýšľali sme úplne rovnako.

Prelom nastal až v jednom z obchodov s topánkami. Ako v každom, ak tu sme vošli a pozdravili.

„Dobrý deň, mohla by som vám nejako poradiť?“ ochotne sa spýtala predavačka.

„Vlastne nie, my si už niečo nájdeme,“ povedal jej Riley. Trošku sa zamračila a pozrela sa na mňa vraživým pohľadom. Riley bol pekný a ona mala o neho záujem. Jasné, láska na prvý pohľad... v mysli som sa zasmiala.

Všimol si to aj on, a preto ma schytil za ruku. V momente, keď sa ma dotkol, som pocítila, ako mnou prešiel elektrický náboj. Nebola to tá nízka teplota. Za to by som položila aj ruku do ohňa. Toto bolo niečo iné, nové. Taktiež sa mi zrýchlil aj tep, čo určite musel pociťovať aj on.

Predavačka od nás odišla, no Riley ma ešte stále držal a usmieval sa. Isto to musel cítiť. Bože, čo teraz?!

„Musíme sa tváriť ako párik, lebo inak budem mať na krku ďalšie rande,“ pošepkal mi do ucha a zasmial sa. „To zvládneme!“ Prikývla som.

Zamieril ku jednému stojanu s teniskami.

„Čo myslíš, ktoré by mi sedeli?“ spýtal sa a objal ma okolo pása. Každý jeho dotyk ma pošteklil, a tak som sa jemne zachvela. Isto to je len divadielko. Ale celkom sa mi to páčilo, to musím uznať. Bola to zábava.

„A je to za nami, ďakujem ti, Bella,“ povedal.

„Mne sa to celkom páčilo,“ uznala som. Počkať! Prečo mu vravím to, čo naozaj cítim? Prečo sa pri ňom cítim tak super, uvoľnene? Tak tieto otázky a iné myšlienky mi behali hlavou ako splašené.

„Aj mne,“ dodal a znova ma objal.

„Myslím, že už toho mám nadnes dosť. Som úplne vyčerpaná a je mi zima,“ povzdychla som si.

„Tak to už môžeme zabaliť, lebo máme všetko potrebné. Kým si si skúšala oblečenie, ja som zatiaľ vybehol do potravín. Dúfam, že ti to nevadí.“

„Nie, nevadí, ďakujem.“

Keď sme sa vrátili do Volterry, tak som si povykladala veci a hneď zaspala. Nákupy vedia tak vyčerpávať!

Riley:

Na tento deň nikdy nezabudnem. S Bellou boli tie nákupy úplne super.

Zrazu som začul kroky na chodbe, ktoré smerovali ku mojej izbe. Následne niekto zaklopal na dvere.

„Riley, si tu?“ spýtal sa potichu Felix. Hneď som tam stál a otvoril mu.

„Áno, som tu.“

„Chcel som sa len porozprávať,“ povedal obranne. Prikývol som a vyšiel som von. Všade bola úplná tma, no všetko som videl dokonale. S Felixom sme sa vybrali smerom do mesta.

„Povedz mi, prosím, niečo viac o tebe, teda o tvojom dare. Ako to funguje?“ nedočkavo sa spýtal.

„No, je to zaujímavé. Ale ovládanie nie je nič extra, nepovedal by som, že to je dar. Proste mi ľudia tak nevoňajú,“ zasmial som sa na tej vete.

„To by s tebou nepohla ani... dajme tomu rozliata krv?“ prekvapene sa spýtal.

„Tak toto som kedysi skúšal,“ priznal som. „Keď zacítim úplne čerstvú krv, tak je problém udržať si zmysly pohromade. Vtedy nado mnou zvíťazí upírí inštinkt a ja sa stávam lovcom. Veď to poznáš, nie? Ty si už upírom oveľa dlhšie, než ja.“

„Okolo tristo rokov,“ povedal. „Ale žiadna krv mi ešte nevoňala tak, ako tá Bellina. A to s tou čerstvou krvou máš úplnú pravdu,“ súhlasil. „ale ja by som sa neudržal ani pri kvapke.“

„U mňa to závisí od toho, koľko toho je. Ak to je len kvapka, tak to sa dá prežiť.“

„Aj tak to je zaujímavé. A ako chutí tá zvieracia krv? Nie je to hnusné?“ Felix sa mi zdal byť nejaký prehnane zvedavý...

„Nie je to také lahodné ako ľudská krv, ale nie je to ani také hnusné. Mne to napríklad celkom chutí a stačí na prežitie a nabratie sily, ktorú potrebujem. Takže keby sa so mnou po tom do bola pustil niekto, kto je na ľudskej krvi, tak by som pravdepodobne prehral, lebo zviera ti nedá toľko sily ako človek. „

„Zaujímavé.“

„Felix, rád by som sa vrátil späť do izby. Potrebujem si tam ešte niečo porobiť a uložiť veci z nákupov,“ povedal som ospravedlňujúco.

„Jasné, v pohode. A ešte som sa chcel opýtať na Bellu. Tebe sa páči, však?“ zasmial sa.

„No, dalo by sa to aj tak povedať,“ mykol som plecom. Tak ohľadom tohto zo mňa nedostane ani slovo navyše.

„Ja som sa len pýtal. Niežeby som o ňu mal záujem. Moje zlatíčko je Heidi,“ povedal a ja som bol hneď o niečo informovanejší.

„Aha.“

Cestou do izby som sa zastavil pri Bellinej izbe, lebo odtiaľ vychádzali zvuky, ako keby sa niekto triasol, plus, drgotanie zubov. Hneď som tam vstúpil.

„Bella? Bella, si v poriadku?“ opýtal som sa.

„M-mám horúč-čku, t-t-to prejd-de,“ vyslovila. Podišiel som k nej a dotkol sa jej čela. Bolo úplne horúce. Prisadol som si k nej na posteľ. V hrade nikto nemá žiadne lieky. To, že ona trpela, zraňovalo aj mňa!

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za lásku sa bojuje, Bella! 7. kapitola Nákupy: