Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za lásku sa bojuje, Bella! 5. kapitola - Zistenie

22.07.2010 (20:15) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2053×

Veď to je ten, čo som do neho vtedy skoro narazila autom. V tú noc, čo som odišla z Forksu! Pod prekvapenia som vydýchla, a on tiež. Ako to, že je až tu? Prečo tu vlastne šiel?

„No, momentík! Vy dvaja sa nebodaj poznáte!“ vykríkol Demetri.

„Videla som ho! To on ma tak vyľakal na ceste z Forksu!“ kričala som. Zahanbene sklopil hlavu. „Ty... prečo si ma sledoval? Hm?“ začala som rozhadzovať rukami. Všimla som si, ako Demetri kývol hlavou smerom ku mne a pri tom sa pozeral na Felixa.

„Bella, to by už aj stačilo, nie?“

„Ale...“ chcela som niečo povedať, ale pevne ma chytil za ruky, takže som sa zmohla len na syknutie od bolesti. Vykrútil mi ich až za chrbát. Kútikom oka som stále sledovala toho novorodeného.

„Na toto sa, tuším, bude musieť pozrieť Aro!“ vyhlásil Demetri.

„Tiež si myslím,“ dodal Felix, takže bolo rozhodnuté. Povzdychla som si a všetky pohľady skončili v momente na mne.

„Som len človek, nie?“ Chabá výhovorka, no nateraz to, chvalabohu, zabralo.

Celú cestu na mňa pokukával ten nový. Teda, nemôžem povedať, že ja by som nebola nová, ale on tu prišiel predsa len neskôr.

Niečo ma na ňom zaujalo. Ale bol celkom pekný, to musím uznať. Mal hnedé vlasy s kratšou ofinou zostrihanú postupne nabok. Ďalej mal výrazné, veľké, červené oči, plné pery a dokonalé rysy tváre. Bol vysoký, no vyšší ako Felix nie.

„Aro, máme tu menší problém!“ zahlásil Demetri, keď sme vošli do trónnej sály.

„Počúvam ťa, Demetri,“ usmial sa naňho. Pri jeho tróne som si všimla Jane. Stále bola taká malá, ako keď som ju videla naposledy. Usmievala sa, no v očiach mala vražedný pohľad.

Pocítila som na mňa nejaký tlak, no nedala som o tom nijako vedieť. Úsmev jej hneď zmizol, no jej výraz bol teraz odutý. Z očí sa jej tá nenávisť ešte stále nestrácala. Ktovie, možno ho tam má stále...

„Boli sme vybaviť nejaké veci, a tak sme si zašli na lov. Nechcelo sa nám čakať na Heidi,“ povedal. Aro sa poškriabal po brade.

„Ja v tom nevidím nijaký problém!“

„Ani ja, ale oni sa už kedysi stretli a Bella ho z nejakej príčiny nemá v láske,“ mykol Demetri plecom. Tcs, že nevie prečo!

„Prosím, mohol by si pristúpiť ku mne,“ požiadal Aro toho nového. Štve ma, že neviem, ako sa volá...

„Aha, zaujímavé... myslím, že Bella by si to celkom rada vypočula tak, ako to malo byť,“ vyhlásil Aro. Ja som len prikývla. „Dobre. To, že je zo Seattle, je pravda. Našla ho upírka menom Victoria.“ Pri tom mene mnou jemne trhlo. Aro si to všimol a už mal na mňa hneď niekoľko otázok. „Ty si poznala aj Victoriu?“

„Áno, poznala som ju. Ale stretla som sa s ňou len, tuším, raz, no aj tak viem, kto to je. Mala priateľa Jamesa, ktorý ma chcel zabiť. Vtedy sa mu podarilo ma len uhryznúť... zvyšok, myslím, už poznáte,“ povedala som.

„Isteže. No, tak tá Victoria ho premenila,“ ukázal na toho pred ním. To mi nikto nepovie ani jeho meno? „Volá sa Riley. Vzdal sa toho, aby bojoval proti Cullenovcom. Pravda je taká, že sa jedného dňa stretol s Edwardom.“ Zvláštne, že to meno mi už nespôsobovalo žiadnu bolesť. „On mu povedal, čo zamýšľa Victoria, a tak utiekol. Chcel ťa vyhľadať, aby ťa varoval.“ Aro skončil svoju reč. „A ešte dodávam, že Riley ma ešte jeden úžasný dar. Krv ho vôbec neláka. Potrebuje sa napiť len vtedy, keď potrebuje získať silu. Vo Forkse pil len zvieraciu krv, no teraz ho Demetri donútil napiť sa z tej ľudskej.“ Prekvapene som sa na neho pozrela. Usmial sa a mykol plecom. Keby som aj ja bola nejako výnimočná!

„Aro, Bellina izba je už pripravená. Len by ma zaujímalo, či nájsť nejakú aj pre Rileyho.“

„Felix, je jasné, že tu Riley zostáva. U neho sa možno ešte nejaké dary prejavia. Myslím, že sa aj v garde celkom zíde. Plus, nebude musieť piť tak často krv...“ zamyslel sa. „Ale na zvieracej krvi byť nemôžeš, je mi to ľúto. Volturiovci nerobia výnimky!“

„Bella, poď, ukážem ti, kde budeš mať izbu,“ ozval sa Felixov hlas spoza môjho chrbta. Znova som sa zmohla len na prikývnutie.

Potichu ma viedol cez chodby a ja som sa snažila si to tu aspoň trošku zapamätať. Ale šťastie tentoraz nebolo na mojej strane. Asi po desiatich minútach som to vzdala, lebo som mala pocit, že chodíme stále dookola. Všetky dvere boli rovnaké... ufff!

„Tak, a sme tu,“ povedal a rukou mi ukázal na dvere.

„Ďakujem, no aj tak sa tu stratím,“ posťažovala som sa.

„A preto som ti vybral izbu blízko tej mojej,“ usmial sa na mňa. „Keby si niečo potrebovala, tak stačí prísť alebo zavolať. Bývam tamto,“ ukázal na tretie dvere od okna. Tá moja izba bola piata, takže to by som si mohla zapamätať.

„A na ktorom sme poschodí?“ zvedavo som sa opýtala.

„Je to tretie poschodie, piata chodba sprava!“ Tak toto si budem musieť zapamätať.

„Vďaka.“ Felix sa otočil a odpochodoval do svojej izby. Ja som vošla do tej svojej a takmer ma porazilo na mieste.

Do oka mi v momente padla veľká manželská posteľ z čierneho dreva, na ktorej bola červená prikrývka. Na nej ešte ležali tri vankúše. Jeden bol biely, druhý čierny a ten posledný červený. Na opačnej strane bola komoda, pri nej veľké zrkadlo, ďalej nasledovala polička s rôznymi knihami. Ešte som si všimla chladničku, veľa ktorej bol stôl s dvoma stoličkami. Všimla som si ešte dvoje dverí. Predpokladám, že jedny budú do kúpeľne... neodolala som a otvorila. Tam bol asi šatník... no takmer prázdny. V tých druhých dverách bola celkom pekná kúpeľňa.

Ľahla som si na posteľ a uvažovala, kde to vlastne som a čo sa to, pre boha, vlastne stalo. Po chvíli premýšľania som si to zhrnula:

Na Edwarda sa mi celkom darí zabúdať, rovnako ako aj na Cullenovcov. Ten, koho som vtedy skoro zrazila, bol Riley. Felix ma uniesol. Aro ma chce premeniť.

A čo bude potom? Nechajú ma tu, tu vo Volterre? Alebo budem môcť ísť hocikam. Ale čo ak nechcem byť Volturiová?

Z premýšľania ma vytrhlo jemné klopanie na dvere.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za lásku sa bojuje, Bella! 5. kapitola - Zistenie: