Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za lásku sa bojuje, Bella! 4. kapitola - Volterra

19.07.2010 (16:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2066×

„To teda hej.“ Povzdychla som si. „Sakra!“

„Čo sa deje?“ spýtala som sa a poobzerala okolo seba.

„Len nič nehovor, prosím,“ požiadal ma. „Lebo inak pocítiš, čo to je, nahnevať upíra,“ šepkal.

Nasucho som preglgla, a stále som sa obzerala dookola, či niečo alebo niekoho neuvidím. Felix len vystúpil z auta a otvoril dvere na strane auta, kde som sedela ja. Nechápavo som sa na neho pozrela a on si len sťažka povzdychol. Čo odo mňa chce?

„Prosím, vystúp!“

Nahla som sa, aby som si odopla istenie na páse, no nešlo to. Trhla som s tým, ale taktiež nič. Čo to má za auto, že sa to nedá ani odopnúť.

„A pomohol by si mi?“ spýtala som sa ho. Niečo nezrozumiteľné zašomral a pobral sa mi pomôcť. Zohol sa ku mne, takže hlavu mal hneď vedľa môjho krku. Začula som, ako sa hlasne nadýchol. Zrazu som celá stuhla a vydesene sa na neho pozerala. Jeho predtým jasnočervené oči nabrali zrazu tmavý odtieň. Preglgol a zatvoril oči. Začal sa mi zrýchľovať tep a dýchala som dosť rýchlo.

„Felix?“ opatrne som sa spýtala.

„Voniaš naozaj krásne,“ povedal. Konečne ma rozopol a odtiahol sa.

„A čo teraz? Kam ideme?“ vyzvedala som.

„Do Volterry, ibaže pešo.“ Vyvalila som naňho oči. Tcs, to nemyslí vážne! „Ale bežať budem len ja, teba budem musieť vziať aj s batožinou na ruky,“ usmial sa. „A teraz si pohnime. Niekto nás videl a blíži sa tu nejaké auto... a podľa zvukov asi polícia. No nič, ideme?“

Neodpovedala som mu. Mykol plecom a hneď si ma vyhodil do náručia.

Neviem ako, kedy, kde a prečo, ale zobudila som sa vo veľkej a luxusnej izbe. Posadila som sa a pretrela si oči. Ešte raz som zívla a hodila sa späť do perín.

Začula som tichý melodický smiech. Obzrela som sa a zbadala niekoho sedieť na pohovke pri okne.

„Dobré ráno,“ pozdravil ma a ďalej pozeral von oknom, akoby sa nič nestalo.

„Ďakujem. Kto si?“ Prekvapene a nechápavo sa na mňa pozrel. Potom nadvihol jedno obočie, no mne sa jeho meno nejako nevybavovalo.

„Alec, prepáč, nestihol som sa predstaviť. Felix si šiel niečo vybaviť, tak mňa tu nechal, nech ťa strážim,“ prevrátil očami, „ako keby si odtiaľto mohla ujsť!“

„To hej.“

„No, chce s tebou hovoriť Aro.“

„Aro,“ povzdychla som si. No, nezostáva mi nič iné, len to nejako prežiť.

Alec ma viedol cez niekoľko chodieb, až zastal a otvoril tie posledné, kde stál Aro. Znova ma privítal, vysvetlil, prečo som tu. Len-len som nevybuchla hnevom. Ako si ma dovolili pre takúto blbosť doviesť sem, mali by ísť po Cullenovcov, nie mňa!

„A keďže ťa Cullenovci nepremenili, budem to musieť urobiť ja,“ povzdychol si.

„Ale Aro! Prišli sme do Forksu, zahlasovali sme o mojej premene, ktorá by sa neskôr aj uskutočnila, ale ja som si potom uvedomila, že Edward by ma aj tak nepremenil. Potom som mu natĺkla do hlavy, že ho nemilujem. Ale časom mi predsa len došlo, že nebol pre mňa ten pravý!“ Tak za toto predstavenie by som si zaslúžila Oscara! Tie slová som vyslovovala len veľmi ťažko. Na Edwarda nikdy nezabudnem. On na mňa možno áno...

Už na to nesmiem myslieť!

„Felixovi som prikázal, nech ti pripraví izbu, ale zjavne sa niekde zdržal,“ zasmial sa. „Alec, prosím, preveď ju po hrade!“ obzrela som sa. On tu stál celý čas, čo som tu Arovi vravela tie nezmysly? Prekvapene som sa na neho pozrela a on mal na tvári nechápavý výraz.

„Poď,“ znudene zamrmlal. Pobrala som sa za ním, zatiaľ čo on mi niečo dookola vysvetľoval.

Ako sa dostanem na dvor, ku hlavnej bráne, recepcii, no cvičnej haly, trónnej sály... čudovala som sa, že tu majú vôbec toľko miestností. Bolo to tu zaujímavé, no ľahko sa tu dalo aj zablúdiť.

„Ale najlepšie všade trafíš spred trónnej sály, kde teraz stojíme. Všetko sme obišli,“ povedal. „touto chodbou,“ ukázal na dlhú chodbu po pravej strane od dverí, „Sa dostaneš ku bráne. Opačnou stranou zas do záhrady. Ak pôjdeš rovno, prídeš ku schodom. Napravo od nich je ešte jedna chodba, ktorá vedie ku recepcii. Ak by si sa stratila, zájdi za Giannou, ktorá ťa rada zavedie tam, kde budeš potrebovať. Na každom kroku niekto je, takže o úteku ani neuvažuj,“ upozornil ma.

„Fúú, aj tak si nič nezapamätám.“

„Ak tu chceš bývať, tak budeš musieť,“ mykol plecami. „A Gianna tu aj tak nebude večne.“

„Alec!“ skríkol niekto za ním. Podľa hlasu som zistila, že to je Felix.

„Čo sa stalo. Počkaj, nehovor mi, lebo ako ťa poznám, tak si zas niekoho priviedol do gardy!“

„Noooo,“ zatváril sa ako anjelik. „S demetrim sme boli na love, nechcelo sa nám čakať na Heidi,“ vysvetľoval. „Potom našu pozornosť upútal tento upír. Vyzeral, že sa chce učiť, tak sme ho vzali s nami. Je zo Seattle. Povedal, že ho premenila jedna upírka, no potom od nej ušiel, lebo ho chcela poštvať proti Cullenovcom. On by to aj prial, ale ju moc neznášal, takže tak!“ Felix skončil svoju reč.

„A kde je Deetri?“ spýtal sa Alec zvedavo.

„Ten novorodení dá zabrať,“ dodal.

„Hej vy dvaja! Mohli by ste mi s ním láskavo pomôcť?“ spýtal sa a mne sa naskytol pohľad na toho, o kom tu Felix toľko mlel. Veď to je ten, čo som do neho vtedy skoro narazila autom. V tú noc, čo som odišla z Forksu! Pod prekvapenia som vydýchla, a on tiež. Ako to, že je až tu? Prečo tu vlastne šiel?

„No, momentík! Vy dvaja sa nebodaj poznáte!“ vykríkol Demetri.

Ľudkovia, naozaj žiadam o veľa, keď chcem, aby ste mi tu zanechali nejaký komentár? Myslím, že nie je normálne, ak som pri 1. kapitole mala 21, pri druhej 13 a pri poslednej 6 komentárov. Ak bude o poviedku malý záujem, pozastavím ju. :)

Za pochopenie ďakujem! Pinky :)

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za lásku sa bojuje, Bella! 4. kapitola - Volterra: