Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za lásku sa bojuje, Bella! 3. kapitola - Únos

16.07.2010 (17:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1818×

„Kto tam je?“ spýtala sa mama z obývačky.

„L-len... len jeden môj kamarát. Potrebuje... niečo vysvetliť,“ znovu som zaklamala.

„Aha, fajn.“

Otočila som sa späť ku dotyčnému, ktorý si ma premeral pohľadom.

„Demetri?“ spýtala som sa. Pobavene pokrútil hlavou a zasmial sa.

„Felix,“ povzdychol si.

„Aha... Koho hľadáš? Lebo Cullenovci ostali vo Forkse.“ Porútil hlavou.

„A čo by tu v tejto slnkom zaliatej krajine robili upíry? Jasné, že som prišiel po teba.“

„No ja nikde nejdem.“ A len teraz mi došli jeho slová. Nadýchla som sa a pocítila, že sa chvejem.

„Budeš musieť!“ povedal ľadovo.

„Ale veď ja som nič neurobila...“ začala som namietať.

„Bella, vieš o našej existencii, tak pekne krásne pôjdeš do Volterry. Proste si porušila pravidlá rovnako ako Cullenovci. A je mi jedno, či to bude pozlotky, alebo podobrotky. Vyber si!“ zavrčal na mňa. Pri tej jeho výške to bolo niečo hrôzostrašné.

Takže ma chce vziať do Volterry? A čo mám ja akože povedať mame? Otcovi? Kamarátom?

„Vieš čo, Felix?“ spýtala som sa ho a pritom som sa otočila ku dverám. „Nejdem nikde, dobre?“ dodala som a vošla dovnútra. Za sebou som ešte začula povzdychnutie a zavrčanie.

Tak, a čo mám teraz robiť? Mame a Philovi o tom nemôžem povedať nič, lebo riskujem, že aj oni prídu o život. Tuším, že počkám do zajtra a potom sa uvidí.

V noci som nemohla zaspať. Neviem, či to bolo z tepla, ktoré tu panuje už dosť dlho, alebo od strachu. Na každý šum som sa prebudila a skontrolovala, či v izbe náhodou nikto nie je. Nikdy tam nik nebol, škoda sa stresovať.

O Cullenovcoch nikomu ani neceknem, tak nech mi láskavo dajú pokoj! Ale zas ak by som sa náhodou preriekla, tak ako sa to dozvedia? Nijako!

Zaspala som... ale nič sa mi nesnívalo.

Znova ma prebudil nejaký zvuk. Toto už musí byť ozajstné, alebo mám veľmi živé sny. V každom prípade som sa zas rozhliadla po izbe. Moju pozornosť upútal pohyb pri jednej zo skríň.

„Je tu niekto?“ spýtala som sa a pohľadom neustále pátrala po izbe.

„Áno!“ ozval sa ten hlas, ktorý som si z celej duše nepriala počuť. Povzdychla som si.

„Ak si ma prišiel uniesť, tak sa ti to nepodarí,“ zasmiala som sa.

„Tým by som si nebol celkom istý, moja milá.“ Zrazu som pocítila, že neležím na posteli. Prekvapene som sa obzerala okolo, no zbadala som len Felixovu tvár.

„Pusti ma! Lebo začnem kričať!“ varovala som ho.

„Tak začni,“ zasmial sa a priložil mi jeho ľadovú ruku na ústa. Do kelu, čo mám teraz robiť?!

Jedným lakťom som sa zahnala a trafila ho do hrude... a asi budem mať modrinu. Tak nič, no! Pokúsila som sa mu nejako vyšmyknúť z jeho kovového „objatia“, ale on si ma k sebe pritlačil ešte viac. Povzdychol si a ja som na tvári pocítila jeho ľadový dych. Zachvela som sa – ale od toho chladu, čo z neho šiel. Zamilovať sa do ďalšieho upíra? Ani náhodou!

„Myslel som si, že budeš rozumná a pôjdeš so mnou pekne večer, ale ako si si všimla, a tak si si vybrala tú druhú možnosť. Únos!“ hovoril. „Ale vieš, mne to bolo vlastne jedno. Aj tak som si myslel, že si vyberieš práve túto možnosť. A vieš čo mi stále vŕta hlavou?“ spýtal sa. Ako keby som mu mohla odpovedať!

„Ehm-ehm,“ pokrútila som hlavou.

„To, že ste sa s Edwardom rozišli.“ Au, tak to bolelo. „Ale spravila si dobre. My – Volturiovci – Cullenovcov nemáme moc v láske. A už vôbec nie po tom, čo porušili našu dohodu. Vieš o tom, že by sme ich za to mali zabiť? Alebo skôr potrestať? Teda v tomto prípade by to bola tiež smrť, ale možno by sa Aro zľutoval.

No a už by bolo načase odtiaľto odísť,“ povedal nakoniec. Z jeho rozprávania mi chodili po chrbte zimomriavky. Toto by neurobili. Nie, nemôžu im to urobiť!

Felix so mnou na rukách, neviem ako, ale otvoril okno a chcel vyskočiť. Pri tom mi musel, samozrejme, dať ruku z úst dolu. Hneď som využila príležitosť.

„Pusti ma! Nie!“ skríkla som. Chytila som sa ho oboma rukami za krk a hlavu si sklopila k jeho hrudi. Pád nebol taký hrozný, ako som si predstavovala. Hladko pristál.

„Bella, toto si nemala.“ Rýchlo ma posadil do auta a kým som si stihla všimnúť, že som už aj zapásaná, sedel vpredu a štartoval auto.

„Dúfam a verím v to, že nás nik nevidel!“ zavrčal. „Tvoja matka sa prebudila a išla ťa skontrolovať!“

„Ou.“

„To teda hej.“ Povzdychla som si. „Sakra!“

„Čo sa deje?“ spýtala som sa a poobzerala okolo seba.

„Len nič nehovor, prosím,“ požiadal ma. „Lebo inak pocítiš, čo to je, nahnevať upíra,“ šepkal.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za lásku sa bojuje, Bella! 3. kapitola - Únos: