Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » WOW - 6. kapitola

15.07.2010 (15:00) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2274×

6. kapitola - Pátranie

Edward:

Uháňal som lesom až k nám domov najrýchlejšie ako som dokázal. Alice ma v mobile veľmi naľakala. Stalo sa nebodaj niečo Belle alebo Anthonymu a Nesiie. Nedokázal som si pripustiť niečo také. Musia byť v poriadku.

Rozrazil som vchodové dvere a vbehol do obývačky.

„Čo sa deje?" spýtal som sa.

„Edward, ja..." začala Alice, ale nemusela mi už nič hovoriť, všetko som videl jej myšlienkach. Victoria uniesla Anthonyho. Nikto nevie poriadne, ako sa to stalo. John povedal, že bol doma len s Vivienne a Anthonym, keď do domu vnikli cudzí upíry a zobrali so sebou Anthonyho. Bolo ich priveľa nato, aby ich mohli poraziť. Povedali im, že pomsta je sladká, aj ked po dvadsiatich rokoch. Bežali po ich stope a volali ostatným, ale ich pach stratili u diaľnici. Bella, keď sa to dozvedela dostala hysterický záchvat a doniesli ju sem. Leží u mňa v izbe a je pri nej Renesmee. To nie je pravda. To nemôže byť pravda. Kedy nám dá pokoj. Práve vtedy, keď mi to s Anthonym začínalo klapať a bol som šťastný. Ako to, že vedela, že sme spolu a že máme deti? Čo nás sledovala? Neschopný slova som šiel hore schodmi do svojej izby. Otvoril som dvere a videl som, ako Nessie upokojuje Bellu.

„Bella," zašepkal som a kľakol si vedľa postele.

„Edward," a silno ma objala. „Je to moja chyba, mala som byť v dome a mala som ich zničiť a nie byť preč. Keby som tam bola, nič z toho by sa nestalo," vzlykala mi na ramene.

„Pšt, tíško, nie je tvoja chyba, nikoho. To ona sa mi chce pomstiť zato, že som zabil Jamesa, ale keby som to nespravil, bola by si mŕtva." Veľká bolesť mi zaplavila srdce a všetku radosť odplavila preč. Nessie sa ku mne pritúlila a obidve som ešte viac objal.

Zišli sme dolu a spolu sme si sadli na gauč. Nessie sme si dali doprostred a tuho ju objímali.

„Dúfam, že Anthony využil štít, aj keď mu na dlho nevydrží," šepkala Renesmee. „Prečo nešiel na ten lov skôr? Teraz by bol silnejší."

„Aj tak by mu dlho nevydržal, len aby nebol veľmi tvrdohlavý a nenaštval ju, vieš predsa, aký je."

„To viem, a presne toho sa najviac bojím."

O dva dni neskôr:

Už prešli dva dni od únosu Anthonyho a cítim sa čím ďalej tým viac mizernejšie a neschopnejšie. Zavolali sme aj Jacoba a vlkov z La Push, dokonca aj rodina z Denalii, ale nevedeli sme, kde máme začať. Prehľadali sme okolie, čo myslím až pri hranicu Kanady, ale nikde nič sme nepočuli a ani nevideli. Neozvala sa nám, vôbec nič. Všetci sme rozmýšľali, kde by sa mohla skryť, Bella dokonca zavolala Demetriho, aby nám pomohol, ale povedal, že je mu to veľmi ľúto, ale nemôže. Keď som to počul, mal som chuť a zaškrtiť aj cez telefón. Priznávam, že by bol nám celkom na prd, keďže nepozná jej myseľ, ale aj tak. Neprichádzali sme na nové nápady, nikomu nič nedokázalo prísť na rozum a nemusím zrejme spomínať ani Tanyu ako sa na mňa tlačila a snažila sa ma zviesť, aj popri tom, že mám dcéru a syna a ich matka je moje dievča.

,,Ja to už nevydržím," kričal Emmett. ,,Nevydržím tu čakať na tú sprostú suku a nevedieť pritom, čo je s Anthonym a tiež nevydržím to, že nič nevieme. Prehľadali sme celé mesto a ďalšie mestá v okolí a nič. Nedokážem to."

„Čo by si s tým chcel spraviť? Myslíš si, že mi na tom nie sme rovnako?" spýtal sa ho Jasper.

„Ja neviem, ale niečo sme museli prehliadnuť. Mali by sme ešte raz skontrolovať Bellin dom a okolie. Určite tam niečo pre nás zanechali, ale nenašli sme to."

„Pomyslel si na to, že keby tam niečo bolo, čo by nás s ňou skontaktovalo, tak by nám už dávno zavolala alebo napísala?"

„A čo keď len čaká. Užíva si Anthonyho zajatie." Na Emmettovom rozmýšľaní bolo niečo pravda, možno, že len vyčkáva, kým sa ozveme, ale mi nevieme, že sa máme ozvať, ale čo je to potom za  únos?

„Nič nedáme zato, keď pôjdeme skontrolovať váš dom," priznal som sa nahlas. Ostatní prikývli, tak sa teda šlo k nim.

Rozdelili sme sa na poli. ženy a muži. Prehľadali sme teda vonku každý stromček, zdvihli sme každú halúzku a list, ale nič. Vonku nič nebolo. Vnútri boli teda baby a ešte nič nezahlásili. Ani Alice nemala žiadnu vidinu, že by niečo našli, ale nezdávali sa.

,,Asi som niečo našla," zakričala Sue. Hneď sme stáli všetci pri nej a pozerali sa na malý kúsok papiera, kde bolo napísané: Ak chcete svojho syna späť, tak zavolajte na toto číslo: 0298434844.

„Myslíte, že je to ono?"

„Nie je to písmo ani jedného z nás a keď si to našla zastrčené pod kreslom, tak to tam mohol dať, len niekto z nich," povedal Rodney. „Zavoláme?"

„Mali by sme," a začal som vytáčať.

Niekde 230 kilometrov od domu, kde sa našiel lístok: Victoria:

„Prečo ešte nezavolali?" pýtala som sa rozzúrene sama seba. Už sú to dva dni. Čo si myslia, že keď nezavolajú, že im ho vrátim? To nikdy.

„Tak sa mi zdá, že tvoja rodina ťa už nechce vidieť," povedala som tomu faganovi a kopla ho. Určite im nebude vadiť, že je celý modrý. Aj tak by ho mali zbiť, že sa tak ľahko nechal chytiť. Zasran malý, snažil sa ma zabiť a pritom mi zabil dvoch upírov. Potom to pekne schytal. Môže byť rád, že dokáže byť pri vedomí. Najradšej by som vyhladila celú jeho rodinu, ale toto ma lepšie napĺňa. Pomaly každého z nich budem zabíjať, aby vedeli aké je to. Nabudúce si vezmem tú ich dcéru. Začnem pekne od najmladších a najobľúbenejších. Pomsta je sladká, ale toto čakanie ma už štve. To si nevšimli ten sprostý papier.

„Riley, zavolaj mi toho upíra, čo mal na starosť dať im ten papier."

„Simon," zakričal.

„Áno pane?"

„Kde presne si dal ten papier, čo som ti dala, aby si ho dal tak, aby ho našli?"

„Položil som ho pod kreslo moja pani." Kde?

„Čože? Myslíš si nebodaj, že ho tam dokážu nájsť ty tupá hlava?" kričala som na neho.

„Keby sa budú snažiť, nájdu ho," ubezpečoval ma.

„Miláčik, upokoj sa, všetko dopadne podľa tvojho plánu," šepkal mi Riley do ucha. No fuj.

„Ďakujem, že ma upokojuješ, nikto to nedokáže, tak ako ty," a začala som pomaly približovať svoje pery k jeho.

„Victoria, mobil," ozval sa spoza môjho chrbta Demetri a hodil mi ho.

„Tu Victoria."

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek WOW - 6. kapitola: