Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » WOW - 3. kapitola

27.05.2010 (11:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3309×

WOW

3. kapitola - Rozhovor

Čas zhojí všetky rany, ale jazvy zostanú

Bežala som tmavým lesom, potkýnala som sa o konáre, ktoré sa mi plietli pod nohy, ale bežala som ďalej. Čím dlhšie som utekala tým bol bližšie. Už bol skoro pri mne. Snažila som sa pridať do rýchlosti, ale nedalo sa. Bola som slabá, dlho som nejedla, nepila a ani nespala. Musím si oddýchnuť. Čo to trepem? Musím bežať ďalej, nemôžem podľahnúť. Musím. Mal ma. Jeho pohľad ma vystrašil. Mal ho celý krvavý a tie oči. Boli černejšie ako noc. Chytil ma pod krk a vyzdvihol hore. Prichádzala som o vzduch. Kopala som, metala sa, ale nepomohlo. Len sa na mňa šialene usmial a zašepkal.

„Skončíš rovnako ako všetci, ktorých máš rada."

Vystrašene som nazbierala posledné kúsky svojej energie a strčila do neho.

Vyšvihla som sa a poriadne okolo seba pozerala. Sedela som na posteli a vedľa mňa bol otec.

„Pšt, bol to zlý sen, len sen," upokojoval ma.

„Tati," zavzlykala som a silno ho objala.

„Pokojne, bol to zlý sen, som tu pri tebe," a hladil ma po chrbte. ,,Skús si ešte pospať, je len jedna hodina, ráno si už na to nebudeš pamätať."

,,Budeš pri mne?" spýtala som sa.

„Áno," a vtlačil ma späť do postele. Ešte tuhšie som ho objala a zatvorila oči.

Otvorila som oči a poobzerala sa. Všetko bolo tak jak malo byť. Otec ležal vedľa mňa a objímal ma.

„Dobré ráno," zašepkal.

„Dobré," odpovedala som mu a posadila sa. „Koľko je hodín?"

„Bude sedem." V tom do izby prišla teta Alice položila na posteľ hromádku oblečenia.

„Tu máš oblečenie a Esme ti robí raňajky," a odišla preč. Postavila som sa, vzali si oblečenie a odpochodovala do kúpeľne. Po prehľadaní všetkých skriniek som nakoniec našla to, čo som hľadala. Zubnú kefku a pastu. Umyla som sa a obliekla sa do oblečenia od tety Alice. V rýchlosti som si prečesala vlasy a utekala dole do kuchyne.

Na stole ma už čakali palacinky. Mňam. Do piatich minút bolo všetko vo mne.

„Bolo to výborné baby," povedala som a pobozkala ju na líce.

„Ďakujem," a pohladila ma po líci.

Ness, ideme," zakričal otec, tak so za ním pribehla. Otvoril mi dvere na strane spolujazdca, ale ja som si sadla na miesto vodiča. Prekvapene sa na mňa pozeral. Nevine som sa usmiala.. Pokrútil hlavou a nasadol. Po ceste som zavolala Teyle, aby mi priniesla tašku do školy. Po pätnástich minútach som parkovala na školskom parkovisku. Vystúpila som a každý sa na mňa pozeral, s kým som sem prišla. Po nás hneď prišiel aj Anthony s ostatnými. Teyla mi doniesla tašku a odišla na hodinu. Rozlúčila som sa s ostatnými a tiež odišla. Po ceste sa ku mne pridal Anthony a škaredo sa na mňa pozeral.

„Kde si prespala?" spýtal sa nahnevane. ,,Mali sme o teba strach, mohla si zavolať."

„Spala som u otca," odpovedala som pokojne, ,,a mohol by si sa k nemu lepšie správať a keď nie k nemu, tak ostatným."

„Porozmýšľam o tom." Sadli sme si za katedry a počkali na učiteľa. Mali sme chémiu. Musím povedať, že učiteľ, ktorý nás ju učil, by dokázal uspať aj upíra. Zvonenie bolo pre nás vykúpením. Potom som mala hodinu s Chrisom a strýkom Emmettom. S nimi sedieť v lavici, tak to bolo teda niečo. Stále som sa musela smiať a  učiteľ nás nakoniec vyrazil z triedy. Tak sme si pobrali svoje veci a šli si sadnúť von na lavičky. Tam sme pokračovali. To bola teda dvojica. Tretia a štvrtá hodina bola matika. Tú som mala s Teylou a Johnom. Bol obed a nevedela som, kde si mám sadnúť. Nakoniec som to vyriešila tak, že som im povedala, aby sa k nám pridali. Anthony nebol z toho nadšený, ale rozprával sa so strýkom Emmettom a Jasperom. Dokonca sa dohodli, že pôjdu na preteky áut.

(Hudba)

Edward

Sedel som za školským stolom a pozeral sa na svojho syna. Bol moja presná kópia. Renesmee sa s každým rozprávala, ale Anthony nie. Veľmi ma boleli jeho slová. Nie som jeho otec. Veľmi dobre som ho chápal a nedokázal pochopiť Nessie ako mi mohla odpustiť. Ja sám sa nenávidím. Ako som len mohol opustiť Bellu? Ako som ju mohol vystaviť takému nebezpečenstvu? Budem sa s ňou musieť pozhovárať, ale bez Demetriho. Jeho myšlienky sú tak úchylné. Zaťal som ruky v päsť. Najradšej by som vzal tú jeho hlavu a odtrhol ju od tela a potom ju podpálil. Budem jej musieť vysvetliť, prečo som to spravil a môžem len dúfať, že mi odpustí a budeme môcť byť aspoň priatelia ako na začiatku. Po obede som mal jednu hodinu, a to španielčinu. Ubehla rýchlo a tak som po nej nastúpil do auta a vyrazil smer Bellin dom. Už po piatich minútach som počul myšlienky všetkých okrem jej. Zaparkoval som pred domom a zaklopal na dvere. Pre Demetriho šťastie mi otvorila Bella. Aká je len krásna. Jej zlaté oči, srdcovitý tvar tváre, malý nosík a krásne plné pery, ktoré sa otvárali a zatvárali. Až potom som si uvedomil, že mi niečo hovorí.

„Edward? Čo tu chceš?" spýtala sa ma.

„Chcel by som sa s tebou porozprávať, o samote," zašepkal som skromne. Prikývla. Vydali sme sa do lesa. Strašne mi to tu pripomínalo miesto, kde som dal Belle zbohom.

„Bella, ja ani neviem presne, ako ti to povedať. Ide o to, že sa ti chcem ospravedlniť, za to, že som ťa opustil, keď si ma najviac potrebovala. Za to, že som ti klamal, klamal o tom, že ťa nemilujem. Bolo to, to najväčšie rúhanie. Myslel som si, že ťa budem musieť presviedčať celé hodiny o tom, že ťa nemilujem. Ale to, že si mi to uverila hneď, ako som tú lož vypustil z úst ma presvedčilo, že robím správnu vec. Že zabudneš na mňa. Budeš žiť vlastný život bez upírov, nájdeš si muža, ktorého budeš milovať, vydáš sa, budeš mať deti a nakoniec zomrieš. Tak ako to má byť. Každý sa má narodiť a zomrieť. Nechcel som pre teba tento život nesmrteľnosti. Nechcel som ti vziať dušu.," šepkal som zúfalo. Prekvapene na mňa pozerala. A kto by nie, keby som niečo také povedal?

„Ako ti mám veriť? Ako mám vedieť, že neodídeš? Sú tu deti, ale ani to ti nezabráni odísť. Ako mám vedieť, že to nehovoríš kvôli nim? Kvôli Ness, ktorá si to už od mala priala? A ak im zlomíš srdce tak ako si ho zlomil mne zabijem ťa. Povedal si, že si chcel, aby som žila vlastný život, aby som mala rodinu a ja rodinu mám. Nemysli si, že prídeš a zase ma zničíš. To nie, už sa to nestane. Už som sa o tebe niečo naučila Edward Cullen, a to že si veľký klamár," zavrčala. Pristúpil som k nej tak blízko ako som len mohol. Chytil ju okolo pása a pritiahol si ju ešte bližšie.

„Nechápeš, že ťa milujem? Že som ťa nikdy neprestal milovať? Nedokážeš pochopiť, že som to spravil preto, aby si mala pokojný život?" šepkal som.

„Edward, ty ma nemiluješ. Povedal si mi to a ja som ťa pochopila, len si sa so mnou zahrával."

„To nie je pravda. Nikdy som sa s tebou nezahrával. Každé slovo, čo som ti kedy povedal o tom, že ťa milujem je pravda. Ak mi neveríš dokážem ti," a pobozkal som ju. Bolo mi jedno, že sa zmietala, musel som jej dokázať, že ju milujem. Pritláčal som si ju ešte bližšie k sebe a hladovo ju bozkával. Dával som do tých bozkov všetko. Bolesť, nenávisť, vášeň a predovšetkým lásku. Lásku k nej. Prestala sa zmietať. Namiesto toho mi vplietla svoje prsty do mojich vlasov a opätovala mi bozky. Šťastne som sa usmial. Medzi bozkami som šepkal jej meno a ona moje. Bol som veľmi rád, že obaja nepotrebujeme kyslík. Ale aj tak som sa odtiahol. Oprel som si čelo o to jej a zhlboka dýchal.

„Milujem ťa."

„Aj ja ťa milujem Edward, ale nemôžeme byť spolu. Prešlo veľa rokov počas, ktorých som rozmýšľala o nás dvoch, a to, že si mi vyznal lásku neznamená, že ti odpustím. Ja nemôžem. Jazvy na mojom srdci sú stále, stále ma bolí srdce, keď si na teba spomeniem a vôbec mi nepomáha myšlienka ani slová, že ma miluješ. Edward, ja neviem, čo si mám o tom myslieť," a odstúpila odo mňa, ani som sa ju nesnažil zadržať. Chápal som ju. Prešlo až príliš veľa rokov počas, ktorých som mohol prísť a navyše má Demetriho.

„Miluješ Demetriho, tak ako mňa alebo ešte viac?" spýtal som sa. Potreboval som to vedieť. Začala sa smiať. Nechápavo som na ňu hľadel.

,,Medzi mnou a Demetrim nič nie je, je len dobrý priateľ. Niečo medzi nami bolo, ale to je dávno, aj keď nikto nevie, že sme sa rozišli. U nás je to také zvláštne. Máme dohodu, že keď si ten druhý niekoho nájde, budeme naďalej priatelia, ale nič medzi nami už nebude. Navyše Demetriho som nikdy nemilovala," povedala mi. Moje srdce ako keby znova ožilo. Kľakol som si pred ňou na kolená.

„Bella, budem sa snažiť každý deň o to, aby som ťa presvedčil o mojej láske k tebe. Ak ma budeš od seba odháňať, je mi to jedno, ja ti dokážem, že ťa milujem a že ťa neopustím, aj keby to znamenalo, že sa o to budem musieť snažiť celú večnosť," vravel som jej. „Keď budeš chcieť, pokojne môžeme začať od znova, ako keď sme sa dali dohromady. Mohli by sme ísť na rande. Do kina, na lúku alebo sa len poprechádzať. Presne tak ako to robí dnešná mládež," navrhol som. Usmiala sa na mňa a pohladila ma po líci.

„Tak ako to robí dnešná mládež," zašepkala. S radosťou som sa na ňu vrhol. Dal som jej pusu na líce.

„Takže pôjdeš dnes so mnou do kina?" opýtal som sa.

„A mám na výber?"

„Samozrejme, že máš."

„Tak potom áno, veľmi rada."

„Prídem pre teba o siedmej," a rýchlo sa z nej postavil. Zbehol som si  pre auto a šiel domov. Na schodoch ma už čakala Alice. Keď ma zbadal, vrhla sa mi okolo krku.

„Braček, ja som z teba taká šťastná. Poď, musíme ti vybrať oblečenie, aby ste spolu pasovali," a už ma ťahala do izby. Vyhádzala mi skoro všetko oblečenie, kým našla to, čo chcela. Tmavé rifle a čierna košeľa. Neveriacky som sa na ňu pozeral, kvôli tomuto mi musela vyhádzať celú skriňu? Má šťastie, že mám dnes dobrú náladu. Zašiel som si ešte na lov. Keď som sa vrátil už bolo šesť hodín. Rýchlo som sa osprchoval. Obliekol som si tie veci od Alice a zišiel dole. Čakala ma tam celá rodina. Esme ma silno objala a zaželala mi veľa šťastia. Po nej ma objal každý. Alice mi dala ešte červenú ružu a mohol som vyraziť.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek WOW - 3. kapitola: