Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 10. kapitola

Eclipse1


Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 10. kapitola„Koľko máš rokov? Ľudských..." šepla som bezducho popri zahrabávaní mŕtvolných údov už pochovaných hlboko v mokrom poraste machu na mieste práve vytrhnutého stromu. Jane na moju otázku sebou trhla, akoby som jej niečo spravila, potom jej anjelská tvár potemnela a zosmutnela.
„Trinásť, zrejme. Alec o premene vedel, preto sa nebál, ja som však tŕpla do posledného momentu," odpovedala zatrpknuto a oči jej zastrela jemná clona oparu spomienok. Nebojazlivo som žadonila o informácie ďalej.
„Smiem vedieť, ako sa to stalo?" šepla som opatrne, očami dychtivo visela na jej perách, mozog žiadal o dávku neznámej látky, neznámej informácie, ktorá ma v tomto momente zaujala najviac. Znova sebou nepríjemne strnula.

 

Toto všetko zbehlo počas pár sekúnd, možno desať.

Felix s Demetrim sa otočili smerom ku nám a ospravedlňujúco sa na mňa usmiali. Ich som nevinila. Je to ich práca. Ten, na koho som sa od toho dňa budem musieť pozerať s opovrhnutím, bol Caius.

 „Ideme?" usmiala sa na mňa Jane. Nemo som prikývla a znova vyrazila naprieč chodbami.

Na tréning som sa v ten večer však už nevrátila... 

 

10. kapitola: Anarchia

„Nesmieš si to brať k srdcu," presviedčala ma Jane rozvalená na mojej nepotrebnej posteli. Sedela som opretá o vankúš a nohy mala pokrčené, hlavu na nich. 

 „Prečo?" kládla som si stále otázku, na ktorú mi logická odpoveď jednoducho neprichádzala.

 „Bella, takéto prípady nezvládnuteľných, alebo príliš skoro premenených novorodených tu máme raz za niekoĺko týždňov. Ako by to asi vyzeralo, keby sme nikdy nezakročili? O desať rokov by bol svet upírov objavený. Nakoniec by sa z ľudí mohli stať naši otroci, ktorí by sa báli výjsť z domu. Ver mi, že toto je lepší spôsob," objahovala to neovládateľnými gestami, ktorými sa jej podarilo odlomiť jednu kovovú ružičku z tyčky postele.

 „Och," vzdychla prekvapene. Jej kajanie sa nad zničenou časťou nábytka som už nepočúvala. Takto to vyznelo inak, logickejšie.

 „Máš pravdu," vzdychla som nakoniec porazenecky a zdvihla hlavu. Jane sa teraz krčila pri rohu postele a snažila sa postaviť ružičku na miesto, pričom sa jej podarilo odlomiť ďalšie dve. Uškrnula som sa nad jej nešikovnosťou.

 „Plánuješ mi ďalej devastovať posteľ, alebo ideme na lov?" opýtala som sa jej s naoko zvedavým, avšak sarkastickým podtónom. Odpadnuté ružičky od hnevu začala drviť na prach. Misia splnená. Konečne vstala z postele a následovala ma.

Ani lov mi nezatemnil myseľ natoľko, aby som neprestávala premýšlať.

 „Jane?" opýtala som sa jej po vysatí poslednej kvapky krvi z lahodného krku, ktoré už začalo sinavieť. Jane na mňa spopod clony rozpustených vlasov tlmene zavrčala a odtrhla zrak od zvíjajúceho sa dievčaťa na zemi.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?" pokračovala som bez akejkoľvek zmeny v hlase.

„Samozrejme," zasmiala sa, „len sa najem, momentíček," doplnila s počarovaným podtónom. Ovrátila som zrak od kŕmiacej sa Jane, ktorá s potmehútskymi ťahmi vysávala život z toho úbohého dievčaťa. Jeho výkriky o chvíľu ustali a spoločne sme odnášali dve mŕtve dievčenské telá.

„Koľko máš rokov? Ľudských..." šepla som bezducho popri zahrabávaní mŕtvolných údov už pochovaných hlboko v mokrom poraste machu na mieste práve vytrhnutého stromu. Jane na moju oázku sebou trhla, akoby som jej niečo spravila, potom jej anjelská tvár potemnela a zosmutnela.

„Trinásť, zrejme. Alec o premene vedel, preto sa nebál, ja som však tŕpla do posledného momentu," odpovedala zatrpknuto a oči jej zastrela jemná clona oparu spomienok. Nebojazlivo som žadonila o informácie ďalej.

„Smiem vedieť, ako sa to stalo?" šepla som opatrne, očami dychtivo visela na jej perách, mozog žiadal o dávku neznámej látky, neznámej informácie, ktorá ma v tomto momente zaujala najviac. Znova sebou nepríjemne strnula.

 „Boli sme čarodejnické deti. Dokázala som privolať nešťastie každému, kto ma nahneval, rozosmutnil či mi odporoval. Nedokázali sme si nájsť priateľov, každý nás považoval za tých zvláštnych, tých, čo nemajú srdce. V dvanástich ma nahnevalo jedno dievča tak, že som sa neovládla a môj dar ovládol v plnej sile. To, čo ma vtedy vystrašilo, bol ten pocit blaženosti, čo som pocítila v následných momentoch. Potom si už pamätám len na súd, väznicu s tmavými zatuchnutými stenami a cestičku na hranicu. Prvé, na čo si potom spomínam, bola Arova a Demetriho tvár nad tou mojou," dokončila potichu. V lese sa rozhostilo dokonalé ticho, sprevádzané iba otravnými ľudskými zvykmi dýchať a presunúť váhu z jednej strany na druhú. Koľko si toho to dievča muselo prežiť, toľko bolesti..

 „Ideme späť?" opýtala sa už s ležérnou tóninou obrátila na juh, z ktorého sme prišli. Zamyslene som prikývla a následovala ju, bez akéhokoľvek tušenia ďalšieho kroku istých dvoch upírov, ktorých dobre poznám.

Popri hradbách som už len vnímala jemnú mramorovú stenu, ktorá by sa vzápätí mala rozmazať do nezmyselnej šmuhy zmätku a chaosu, mojimi dokonalými očami som však stále dokázala vnímať každý detail dokonalého hradu. Ten nevdojak zapríčinilo zovretie okolo mojich nôh. Do brucha ma odrazu tlačilo cudzie plece a lýtka som mala vo zveráku mohutných rúk.

„Našiel som Bellu!" kričal Felix, ktorý so mnou letel po hrade akoby nevnímal búšiace päste do jeho chrbta.

„Okamžite ma pusti!" ziapala som rozzúrene a nechtami ako zverákmi sa zapierala do obrovských chrbtových svalov, na ktorých povrch by sa stavce dostali len ťažko.

 „Pusti ma na zem!" zvrieskla som naštvane, keď som si to zadkom vpred mierila priamo ku telocvični.

Felix mal na vec zrejme iný názor. Bezmocne som sa aspoň pokúsila kopať nohami a naštvane búchať päsťami do chrbtu, ktorý pochopiteľne nemal žiaden účinok. Náhle Felx zmenil smer.

„Pusti ju," zavrčal pomaly a rázne Alec, ktorého hlas som počula kdesi spoza Felixovho pleca. 

„Ale ja som ju mal prvý," zaskučal dotknuto Felix. To už sa mi ho z nepochopeného dôvodu podarilo nakopnúť do brucha a spolu so mnou prekvapene dopadol na zem.

Nahnevane sa mi konečne podarilo vyštverať sa na nohy. Na prekračovaní som si dala záležať, pre efekt som mala v pláne po ňom prejsť, nutkanie som však potlačila pri pohľade do Alecovej tváre, popri ktorej som si všimla naširoko vyškereného Demetriho, pri ktoréo pohľade som mala odrazu silnú tendenciu skočiť mu po krku, ktorá ma prešla pri ďalšej tvári, toť jest Janina potmehútsky vyškerená spoza chrbtov menovaných, ku ktorým som sa pre istotu pridala, neriskujúc Felixov pohľad za mojim chrbtom. Alec je tu spolu s Jane zo všetkých najmladší, no zdá sa, že jeho pubertálny vek zanikol popri kríze stredného veku dvadsať ročného Demetriho a jeho o niečo staršieho kamaráta.

S minimálne nasrdeným výrazom som rázne vykročila ku istému hedovlasému obrovi, ktorý sa na mňa s ironickým úsmevom vyškieral.

 „Už ťa mám akurát tak pokrk," zavrčala som na neho hlasom, pri ktorom som sa vystrašila ešte aj ja. Niekoľko upírov pri mojom boku prekvapene poskočilo.

 „Buď sa pokusíš krotiť svoj očarujúci tempeament, alebo s tebou zametiem tak, ako si to ešte nevidel, to isté sa týka tvojho mimoriadne talentovaného kamaráta," dokončila som spokojne a na posledných slovách som nadradostene zapriadla každú hlásku.

 „Tak to by som chcel vidieť," zasmial sa sarkasticky Felix, Demetri následoval jeho príklad a zachytila som aj dve ďalšie zvuky podobné smiechu, v ktorých sa miešal o dve oktávy tenší soprán a približne podobný zvuk basu.

 „Tešte sa." S týmito slovami som sa potichu vytratila do svojej izby, náležite som si dala záležať na hlasnom tresnutí dverami.


Moje veľké ďakujem patrí istým milým osôbkám, ktoré mi pomohli s vydaním ďalšej kapitoly.

Kaisa: Nádherný komentár plný citu a chvály, ktorú si ani nezaslúžim a dokonalá inšpirácia pri ďalšej kapitole.

Ivus, BellaDemetri: Nó, kecanie o Demetrim... o tom potom. :D každopádne nádherné zdvihnutie mojej depresívnej nálady, ktorá ma stále nabudí.

MichelleAliceCullen, aneb klon: Nádherný hudobný vkus a utešovanie mojich primitívnych probémov, ktoré musia zaťažovať myseľ každej nenormálnej... klonky.

kimberlyanncullen, Darca131, Ceola: úžasné povzbudivé komentáre plné inšpirácie.

9moncici9: za trajlery, ktoré ja ako malá nechápavá antitalentka vo všetkých smeroch, ktoré dýchajú životom.

A taktiež každému, kto moje kapitoly číta, či ich komentuje. Ďakujem, baby, ďakujem. :)

Odkaz pre Kaisu: áno, mala som poviedku, ktorej názov bol Nebezpečné Tajomstvo, záujem o ňu bol však malý a tým pádom som stratila aj ja ten svoj, takže sú to zatiaľ len dve kapitolky. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 10. kapitola:

 1
23.01.2013 [21:59]

KaisaJsem tu, měla jsem teď tak málo času a konečně jsem si to nahradila, no po pravdě vážně jsem si kapitoly nevšimla, zasloužila bych krumpáčem po hlavě, no já je prostě všechny žeru, tvoje postavy mají charakter a nechovají se jako ovečky či podle knih a to je dobře. Miluju Jane a Aleca, jsou to osoby tak neuvěřitelně tajemné a nedodělané, že je hřích se jich nechopit. Mě hrozně těší, že jsi se vrátila ke psaní téhle povídky, já bych ztratila vlastně svoji originalitu, zůstala bych u zásobování se levným a sladkymi příběhy, kde je Bella a Edward a skočí po sobě a konec.
Děkuji moc za komentář dole, jsem ráda za inspiraci, prostě celkově jsem ráda, že pokračuješ a ty komentáře si zaslouzis. K obsahu nevím co říci, Demetri mě štve, Felix mě štve a Alec se neprojevuje, což mě mrzí, ale tak možná to s jejich vztahem nebude tak horké a vrátí se k Edwardovi (a já ji má bacím něčím po hlavě). Snad se příští kapitola objeví brzo a já se omlouvám za délku, píšu na mobilu a po pravdě mi to vůbec nejde. Takže se omlouvám, příště se polepším jak časově tak délkou, slibují.
ta povídka mě mrzí, zdálo se mi to jako fajn nápad a netušila jsem, jak se to dál vyvine...
Těším se.
Kaisa. :-)

4.
Smazat | Upravit | 19.01.2013 [0:10]

Hned jak jsem viděla, že tady je nová kapitola tak jsem si jí musela hned přečítst! Tuhle povídku zbožňuju stejně jako spoustu jiných, ale tahle patří mezi moje tři nejoblíbenější. Emoticon Já miluju povídky kde má Bella něco společného s Volturiovými. No takže teď se vraťme k tématu. No kapitola byla skvělá! Ostatně jako vždycky...No těším se jakou Bella vymyslí pomstu Felixovi a Demetrimu. Určitě to bude něco skvělého! No už nemám co dodat, protože to co jsem nenapsala já sem buďto napsaly ty přede mnou anebo to napíše ještě spousta ostatních. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.01.2013 [17:48]

Ivusi23Jééé :)
Já, přiznám se, byla sem tu každej den! :D
Už by mě to fakt sralo, kdyby mi někdo dělal pořád takovýhle opičárny, jeden ji vleze do koupelny, svalí na zem, nebo dokonce unese.. :D Ale obdivuju tvoji kreativitu.
Myslim, že by si měla sepsat knížku pro Demetriho a Felixe. Víc jak 10 neohraných způsobů, jak vyvézt Bellu z míry :DDD

Už moc moc se těším na další kapitolku ;).
Taky mi dost pomáháš z depky :D. Doufám, že brzo přijdeš na skype :).

PS: písnička moc pěkná, tuhle skupinu mám ráda :).

2. Ceola
18.01.2013 [16:31]

Ach...nádhera! Těším se moc na další! :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.01.2013 [15:52]

BellaDemetriTyy bože Emoticon Emoticon EmoticonŽe s ním zametie? :DDD :D No joo, díky, kecanie o Demetrim :DDDD :D Díky :D Super kapitolka ináč, fakt úžasná a dá sa do toho vžiť aa... Prečo teraz nechodíš nechodíš na Skype, dievča? :D Aaa no jo, ty mi tiež dosť pozdvihuješ náladu : Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon takže toľko k tomu a ešte :D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!