Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterrská recepčná - 29. kapitola

06.03.2013 (20:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 48× • zobrazeno 6907×

Bella:

To, že sa nemusíme vrátiť do pevnosti vo mne vyvolalo pocit eufórie. Svoju zásluhu na tom mala aj medvedia krv, ktorá bola príjemným spestrením môjho jedálnička a v neposlednom rade Edwardov záhadný úsmev.

„Dáme si preteky do chaty?“ opýtala som sa ho laškovne.

„Preteky nie sú zaujímavé, pokiaľ pre víťaza nečaká nejaká odmena,“ povedal ledabolo a pohodil ramenom.

„Mne stačí fakt, že som ťa porazila.“ Oprela som sa chrbtom o strom, ale celá som sa nedočkavosťou chvela. Bolo mi jasné, že neodolá výzve. Samozrejme, ak by na víťaza čakala zaujímavá cena, bolo by priam rozkošou vyhrať.

„Bella, som najrýchlejší. Nie je možné, aby si ma porazila.“ Na tvári sa mu usídlil arogantný úsmev. Nahrbila som sa a vyrazila. Odštartoval milisekundu po mne. Teraz šlo o česť. Dokážem tomu nafúkancovi, že na mňa nemá. Prepletala som nohami tak rýchlo, ako ešte nikdy. Edward sa držal vedľa mňa. Otočila som hlavu, aby som na neho videla.

„Uvidíme sa tam,“ šepol a pridal. Naozaj bol šialene rýchly. Zaťala som zuby a šla na maximum. Dostala som sa znova na jeho úroveň. Nechcela som na sebe nechať poznať, že idem na doraz. Teraz by stačila obyčajná myšlienka a skončil by v bolesti na zemi. Zostal by tu po ňom, ako by sa sklátil k zemi, kráter ako po asteroide. To by však nebolo fér a tak som urobila len to, čo by každý normálny upír od novorodeného vlastne čakal. Vybočila som zo svojej dráhy behu a v šialenej rýchlosti do neho sotila. Je to ako vychýliť vystrelenú delovú guľu. Bolo to devastačné. Edward v snahe vyhnúť sa hrubému stromu uhol do boku, pričom svojim ramenom okresal niekoľko menších stromov od spodných vetiev. Keď som otočila hlavu, videla som len vzniesť sa do povetria triesky a lístie. Rozosmialo ma to. Zas som mala náskok, no nie na dlho. Už som videla chatu, keď do mňa zozadu vrazil. Preletela som priestorom. Dopadla som na štyri, ako šelma a zavrčala. Neodradilo ho to. Naopak. Elegantne sa mi vyhol a tento pretek vyhral. Otvoril predo mnou dvere chaty. Očividne krotil smiech a ja som sa napaprčene postavila rovno pred neho. Celý rukáv mal zodraný a vo zvyšku látky mal triesky, lístie a kúsky kôry.

„Podvádzal si!“

„Ty si začala a ja som si to len nenechal páčiť. Vyhral som!“ Široko sa usmial. Vyceril pri tom zuby a ja som po ňom skočila. Nechal sa zvaliť na zem. Dopadli sme na drevenú dlážku. Naokolo sa zaprášilo a dvere sa s buchnutím zavreli.

„Vyhral si,“ zavrčala som mu do tváre.

„Toto je moja výhra? Celkom sa mi to páči,“ šepol a než som sa spamätala, ležal on na mne. Moje stehná ho pevne obopínali. Podopieral sa na lakťoch vedľa mojej hlavy a vo mne sa roztancovali iskierky a zapaľovali všetko naokolo. Pritlačil pery na moje a opatrne ma pobozkal. Mne sa plamene túžby šírili celým telom. Nebezpečne mi dochádzalo, že dnešok by mohol byť ten deň „D“. Nechcela som riskovať, že by si to mohol hádam rozmyslieť a tak som ho pohotovo objala a pritiahla k sebe.

„Miluj sa so mnou,“ zašepkala som roztúžene a značne aj prosebne. Edward ma pohotovo zodvihol do vzduchu. Nohy som mala pevne omotané okolo jeho pásu a ruky zaklinené za jeho krkom. Jazykom som plávala jeho ústami a vychutnávala si jeho sladkastú chuť. Musela som si dokola opakovať, že sa musím kontrolovať, inak by som mu jediným pohybom strhala všetko, čo mal na sebe. Edward ma držal pod zadkom a pár krát ma po ňom dlhým pohybom pohladil. Šla som vyskočiť z kože. Zaryla som mu nechty cez oblečenie do kamennej kože. Prešiel do zadnej izby. Pevnejšie ma k sebe pritlačil a jednou rukou z postele zmietol prikrývku. Položil ma chrbtom na mäkkú matrac a doľahol na mňa.

„Si tak neskutočne nádherná,“ zapriadol mi pri uchu. Sústredila som sa len na jeho dotyky a bozky. Zatvorila som oči a nechala sa láskať do zbláznenia. Nikam sa neponáhľal. Vychutnával si každučký pohyb a aj ten môj najmenší ston. Trápil ma sladkými mukami očakávania. Nikdy nebol so ženou, no narábal so mnou ako majster. V tejto chvíli by som mu bola schopná dať všetko na svete. Mučivo pomaly mi vyhrnul tričko a bozkami zasypával môj pupok. Kňučala som a vzpínala sa. V duchu som sa pristihla, ako sa modlím, aby mi stiahol nohavice. Bola som ako v tranze. Ak by teraz prestal, moje telo by vybuchlo. Bolo by roztrhané na miliardu kúskov. Nadvihol sa a pretiahol si cez hlavu košeľu. Ja som ho bez váhania nasledovala. Strhla som zo seba tričko a nahou hruďou sa nedočkavo pritlačila k jeho. Edward sa rozkošne zasmial a potom ma od seba odtlačil. Položil ma na chrbát a chvíľku sa len díval na moje prsia. Ani ma nenapadlo hanbiť sa. Natiahol ruku a začal ma hladiť. Tiež som mu prstami prebehla po nahej hrudi. Bol ako majstrovské dielo. Unikátna socha antiky s dokonalo vyobrazeným každučkým svalom. Nevedela som sa ho dočkať. Tak veľmi som ho chcela. Bolo to ako splnenie sna. Ja a on, telo na telo, moja láska, moje všetko, moja celá existencia. Ak by moje srdce ešte bilo, teraz by sa mi určite rozhodlo vyskočiť z hrude. Jeho pery sa pritláčali na moje a stále, keď ich chcel odtiahnuť, dalo mi veľkú námahu vzdať sa ich. Ruka mu zablúdila medzi naše telá a ja som sa očakávaním nedokázala udržať v pokoji. Stiahol zo mňa nohavice a vtedy to už nešlo zastaviť. Vlastne s tým musel počítať. Nezvládam sa tak dobre ovládať. Zrazila som ho z postele a prestala som dávať. Začala som si brať a povzbudzovala som samú seba tým, že som sa aj tak načakala dosť. Strhla som z neho nohavice a prisala sa mu na ústa. Ešte že on bol úplne pri zmysloch. Nebránil mi v tom, čo som robila, len sa poddával. Pohladila som ho a zaviedla ho na správne miesto. Bola to slasť, aká sa nedá porovnať s ničím na tomto svete. Hlasné vrčanie sa prelínalo so stonmi nás oboch. Edwardove oči boli plne lásky a ja som nedokázala nájsť dôvod, prečo by som mala prestať užívať si túto nádheru. Hladili sme sa, uspokojovali, nekonečne sa bozkávali a dávali si toľko nežností, koľko len na tejto planéte existuje. Splnil moje sny. Dokonca aj tie, v ktoré som sa ani len neodvážila dúfať. Ani neviem, ako okolo nás plynul čas. Edward ma dlho pobozkal a potom mi pozrel hlboko do očí.

„O chvíľu budeme musieť ísť,“ šepol.

„Nie! Veď sme len teraz prišli,“ povedala som trocha roztrpčene, aj keď som prežívala ďalší nával slasti, lebo bol stále hlboko vo mne. Cítila som ho každým milimetrom pokožky a sliznice a nechcela som o toto spojenie prísť.

„Bella, sme tu už tretí deň. Musíme sa vrátiť, inak po nás Aro pošle stopárov. Nebudeme si predsa priťažovať.“ Usmial sa na mňa. Vedela som, že má pravdu. Smutne som si vzdychla a on moje telo po tých troch dňoch opustil. Zrazu som sa cítila tak prázdna. Vedela som, že to prežíva podobne ako ja. Pozbierali sme zvyšky oblečenia. Z Edwardovho toho veľa neostalo a tak sme sa po ceste k pevnosti museli niečo zohnať. Obaja sme sa vracali s nevôľou. Po ceste sme tisíckrát zastavili a bozkávali sa.

„Som rád, že sa náš výlet zaobišiel bez toho, aby som skončil v bolestiach. Bolo to len o slasti.“ Nádherne sa usmial.

„Veľmi som sa bála, že sa neovládnem a ublížim ti.“ Boli sme už tak blízko, že som počula Arov monológ v trónnej sále.

„Už sa celkom ovládaš,“ povedal Edward spokojne. Naklonila som hlavu na bok.

„Nemyslím. Stále nad tým nemám kontrolu.“ Nechcela som, aby sme sa o tom bavili, keď sme už na dosah Volterry. Len čo sme preskočili múr, Aro sa dosť naliehavo dožadoval Edwardovej prítomnosti. Šli sme teda rovno do sály. Heidi sedela na recepcii. Vyzerala dosť vyplašene. Podala Edwardovi plášť a on si spolu s ním obliekol aj kamennú tvár a hodnosť veliteľa gardy. Vplávali sme do vnútra. Držala som sa pri stene, kým Edward šiel priamo pred Ara a jeho bratov.

„Dva dni, nie tri! Dali ste si na čas. Máš tu povinnosti, Edward!“ Neviem, čo sa tu zas udialo, no Aro bol očividne vytočený.

„Hneď to vyriešim,“ povedal Edward strnulo. On už očividne vedel, čo sa deje, no ja nie. Postavila som sa za Felixov chrbát.

„Čo sa tu stalo?“ šepla som takmer nepočuteľne. Felix sa obzrel a pohŕdavo vystrčil bradu. Pokrútil nesúhlasne hlavou.

„Nejaké problémy?“ domáhala som sa odpovede. Felix sa ku mne otočil celý a nahol sa k môjmu uchu.

„Zdá sa, že tvoj červený pláštik nesplnil úlohu, ktorú dostať ohľadom zvyšku španielskeho klanu. Hlupák!“ zavrčal mi do ucha. Vo mne sa všetko vzoprelo. Nahnevane som zavrčala a Felix padol k zemi. Aro bol v sekunde predo mnou a synchrónne s ním aj Edward. Postavil sa predo mňa. Aro sa vyhnal rukou, no včas sa zbrzdil. Neviem presne, čo sa udialo, no Aro bol vytočený na maximum.

„Mal si to vyriešiť! Sklamal si ma. Ja som to veril. Prestal som ťa kontrolovať a to bola moja chyba. Nikomu nemôžem veriť. Myslel som, že keď je tu ona, nedovolíš si niečo také. Prikázal som ti zabiť všetkých. To, že čítaš myšlienky, neznamená, že ťa aj tak nemôžu podviesť. Ten klan zas povstal! Je ich viac a sú nebezpeční. Stálo ma to niekoľko naozaj dobrých vojakov. Teraz musím znova riešiť ten istý problém.“ Rozhnevane uprel pohľad na mňa. „Už sa konečne ovládaš? Zatiaľ si nám nijako nepomohla!“ Prudko zdrapol Edwarda za ruku. Zachvela som sa. Chcel sa len pozrieť do jeho hlavy, no ja som reagovala skratovo. Aro padol na kolená. Edward ho okamžite zachytil.

„Bella!“ skríkol na mňa a ja som krok ustúpila.

„A mám toho dosť!" zreval Aro na plné hrdlo. Celý sa chvel, ako malý ratlík. Vyzeral, akoby mal každú chvíľu vyletieť do vzduchu. Ešte som ho takého nevidela. Asi toto je ten zlomový bod. „Edward mal pravdu. Keď ťa videl prvýkrát. Tvrdil, že si nebezpečná. Nemal som ťa premeniť. Urobil som chybu a musím prijať zodpovednosť." Netušila som, čo týmto vyhlásením myslel, ale keď som pozrela do tváre Edwarda, zľakla som sa. Jeho tvár bola v kŕči a neveriacky, značne v šoku, krútil hlavou.

„Ja sa to naučím ovládať,“ povedala som zúfalo, lebo som netušila, čo so mnou Aro zamýšľa.

„Nie! Dosť! Chcem, aby si z Volterry odišla. Hneď!“ Vyvalila som oči. Nezmohla som sa v prvom momente na slovo. Dívala som sa na Ara s otvorenými ústami. Pokrútila som hlavou.

„Nemám kam ísť...“ šepla som.

„Odíď, inak ťa zabijem,“ preniesol Aro chladne. Sprvu ma trocha vydesil, no potom som prižmúrila oči a zaťala päste.

„Nikto ma nezabije! Vieš to veľmi dobre,“ precedila som nahnevane cez zuby. Aro sa vzpriamil. Edward ho chytil za rameno.

„Mali by sme to vyriešiť v pokoji. Bella tu spôsobuje veľa problémov. Všetci chcú, aby odišla. Nie je však ešte pripravená byť sama.“ Aro sa na Edwarda zadíval, potom pozrel zas na mňa.

„Chcem tvoje slovo, že sa nikdy neobrátite proti Volterre. Nikdy sa ani ty, ani ona a nikto z tvojej rodiny nepostaví proti nám. Keď sa začne ovládať, vrátite sa a...“

„To nie!“ povedala som rázne, keď mi došlo, čo sa deje. Aro sa pousmial.

„Edward má slúžiť ešte niečo vyše roka. Odpustím mu ten zvyšok a pustím ho s tebou...“

„Nikdy sa nepostavíme proti Volterre. Nikdy nevyužijem svoj dar na nič iné, než na vlastnú obranu a ochranu Edwarda. Prisahám. Vymklo sa to kontrole. Nedokážem to ovládať, nech sa snažím akokoľvek.“ Aro sa zamyslel. Potom sa obzrel na svojich bratov. Marcus sa ťažkopádne na upíra postavil z trónu.

„Nech odídu,“ preniesol. Caius sa pre nás neobťažoval ani otvoriť ústa, len kývol. Aro sa zhlboka nadýchol.

„Obaja choďte. Nikdy sa nepostavíte proti Volterre a my vám dáme pokoj.“ Edward úctivo prikývol a ja som tiež okamžite kývla hlavou. Vzal za ruku a vykročil. Ja som sa stále neveriacky dívala cez rameno, pokiaľ sa za nami dvere trónnej sály nezavreli. Stále som neverila, že to šlo tak jednoducho. Aro nás vyhodil z Volterry. Prešli sme recepciou. Edward zo seba stiahol plášť a položil ho na pult. Zovrel bez slova moju dlaň a vykročil k východu.

„Počkaj! To vážne odchádzame preč?“ Prekvapene som na neho vytriešťala oči.

„Áno,“ preniesol pokojne.

„Odchádzame navždy?“ Mne to proste nešlo do hlavy.

„Áno,“ povedal sucho a ťahal ma za sebou chodbou k hlavnému východu.

„Nechceš si odtiaľto po tých rokoch nič zobrať?“ opýtala som sa prekvapene. Edward pozrel na naše spojené ruky a vzdychol si.

„Všetko potrebné mám.“ Otvoril dvere a vyšli sme do tmavnúcej krajiny, ktorú prikrýval súmrak. Bez slova sme šli až na koniec ulice. Míňali sme ľudí, no dnes ma asi prvýkrát netrápilo hrdlo. Šli sme hádam hodinu, až sme sa ocitli na periférii mesta. Nehovorili sme. Edward zastal a otočil sa ku mne.

„Môžeme ísť do Ameriky.“ Usmial sa.

„K tvojej rodine?“ opýtala som sa prekvapene.

„Dám im vedieť, že nás prepustili. Nepôjdeme hneď. Musíš sa začať viac ovládať. Tvoj dar je naozaj príliš bolestivý. Nechcem ich tomu vystaviť.“ Chápavo som prikývla a potom som sa usmiala.

„Pokojne môžeme ísť aj teraz,“ povedala som s úsmevom a nádychom tajomnosti. Edward trocha trpko nakrčil čelo.

„Viem, že za to nemôžeš. Naučíš sa to ovládať. Budeme trénovať. Bella, nedokážeš si predstaviť, aké je to bolestivé. Ani vo Volterre ťa už nedokázali znášať. Ja ťa milujem. Znesiem čokoľvek. Od mojej rodiny to však nemôžem...“

„Edward...“ Chytila som ho za rameno.. „Ja to predsa už dávno ovládam,“ šepla som, akoby nás mohol niekto počuť. Edward zodvihol obočie.

„Prosím?“ Sucho prehltol.

„Ovládam to. Viem to spustiť, zastaviť a regulovať intenzitu. Uvedomujem si to. Ovládam už aj štít. Cítim jeho okraje a dokážem ich rozpínať. Nie je to ešte úplne stopercentné, lebo, keď ma niečo rozhnevá...“

„Prečo si potom...“

„Vážne nevieš prečo?“ zasmiala som sa. „Musela som im tam trocha prikúriť, aby sa nás oboch Aro vzdal. Nemohla som ti to povedať. On by sa to dozvedel. Len som neverila, že to bude až také ľahké.“ Natiahla som sa na špičky a chcela ho pobozkať, no zatlačil mi na ramená a tak som sa k jeho ústam nedostala. Nevedela som z jeho tváre zistiť, čo si myslí.

„Ty si... Ty si oklamala Ara? Myslel som si... Bože...“ Edward krútil hlavou.

„Ty sa na mňa hneváš?“ opýtala som sa prekvapene.

„Hnevám? Nie. Len...“ Vyzeral trocha vykoľajene. „V čom si mi ešte nepovedala pravdu?“ Otočil ma tak, že ma uväznil medzi stenou a svojimi ramenami.

„Už len v jednej veci,“ pípla som. Oprel čelo o moje. Prižmúril oči. „Povedala som, že som sa do teba nezamilovala. Klamala som. Milujem ťa. Milujem ťa tak šialene, až ma to desí.“ Zodvihla som ruku a pohladila ho po tvári. Otvoril temné oči a pritlačil oddane pery na moje.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterrská recepčná - 29. kapitola: