Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vo Forkse niečo vraždí! 5. kapitola

breaking-ukázka


Vo Forkse niečo vraždí! 5. kapitola Takže... Rozhodla som sa, že Chris umrie. :D No a prajem príjemné čítanie a prosím o komentíky. :)

Venované mojej milej Lole, aby mala pevné nervy, aby nezabila Bez právnika ani slovo. :D

Sedela som vo svojej izbe na posteli, tvár som mala v dlaniach. Neprestávala som myslieť na Chrisa. Ak naozaj umrie, neznesiem to! Uvažovala som, čo bude ďalej, ak Chris umrie. Svet bude bez neho len jedna veľká čierna diera... Niť mojich myšlienok však prerušilo zvonenie telefónu. Zbehla som po schodoch. Už som naučila, že ten prekliaty telefón zvoní vždy v tú nepravú chvíľu.

„Prosím.“

„Bela. Chrisov stav sa prekvapivo zlepšil. Previezli sme ho do Vancouver. Neboj sa, bude v poriadku. Len tomu musíš dať pár mesiacov času,“ ozval sa z druhej strany hlas doktora Cullena. Šťastne som vydýchla. Takže bude žiť! Ešte ho uvidím smiať sa...

„Mesiacov?!“

„Áno, ale bude úplne v poriadku. Neboj sa, Bella. Osobne sa o to postarám. Sľubujem ti to!“

„Ďakujem, pán Cullen.“

„Nie je za čo.“ Po tom sa ozvalo len zloženie telefónu. Sama pre seba som sa usmievala a do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia. Som veľmi rada! Ale toľko mesiacov... to musím vydržať. I keď aspoň raz týždenne by som mohla zájsť do Vancouveru. Mohla by som prehovoriť Charlieho, aby tam šiel so mnou. Alebo aj sama, veď takú trasu som už absolvovala niekoľkokrát... a sama! Takže nikto by nemohol namietať. Posadila som sa na stoličku a ešte stále spracovávala tú úžasnú správu.

 

„Bella!“ skríkol Charlie hneď ako otvoril dvere. „Chris mal ťažkú autonehodu, pri ktorej takmer...“

„Ja viem!“ prerušila som ho.

„Ako...“

„Bola som v nemocnici. Dali mu pár hodín života, no keď som prišla domov volali, že sa jeho stav zlepšil, a tak ho previezli do Vancouvru. Je tam lepšia starostlivosť.“ Zhlboka som sa nadýchla a usmiala sa.

„Videl som to jeho auto. Fakt som si myslel, že to neprežil. Tie zvieratá sú teda potvory... občas.“

„Oci? A keď sme už pri tom, tak nemáš nejaké nové informácie ohľadom toho miznutia zvierat v okolí Forksu.“ Chcela som nejako zmeniť túto tému. Proste Chris žije, bude o neho postarané. To mi stačí!

„Nie, bohužiaľ, nemám nič. Ale tak sa mi zdá, že vo Forkse niečo vraždí. Buď zviera, alebo nejakí ľudia.“ Alebo upíri – dopovedala som v mysli, na čom som sa musela zasmiať.

„No to hej, tak sa to snaž nejako vyriešiť!“

„Aj snažím.“

„A ešte by som mala jednu otázku. No... nie je to ani otázka, ale skôr informácia. Každý týždeň budem chodievať za Chrisom.“ Charlie sa na mňa prekvapene pozrel. No v jeho očiach som videla jasné nie!

„Bella. Sama? Nie, nepôjdeš, je mi to ľúto. Samú ťa nepustím nikde. Aspoň kým nezistíme, čo je za tým miznutím zvierat.“

„Oci!“ a urobila som psie oči. To občas zaberá. No tu nie. Dosť nahlas som si povzdychla. „Tak teda dobrú noc, oci. A ďakujem ti, že si mi dovolil ísť pozrieť najlepšieho priateľa, akého mám!“ dodala som so sarkastickým tónom. Stisla som pery a otočila sa od neho. ak teraz nespustí svoj monológ, tak budem veľmi šťastná! Nič sa nedialo a od úľavy som si vydýchla a s úsmevom na perách sa pobrala do svojej izby.

Zaspala som s pocitom, že všetko je dobré...

 

Už ubehlo niekoľko dní od toho, čo mal Chris autonehodu. Mal zakázané telefonáty, dokonca aj návštevy. No pre mňa bolo hlavné to, že o niekoľko dní bude v poriadku a pustia ho aspoň domov.

 

Rozhodla som sa, že mu zavolám na mobil. Predsa bude môcť hovoriť. Podľa mňa je úplná blbosť, ak mu to zakazujú. Veď sme predsa najlepší priatelia, takže... Vzala som si do ruky mobil a v adresári našla jeho meno. Dúfam, že teraz mi to niekto zodvihne. Potrebujem zistiť ako je na tom, či už k nemu môžem prísť. Alebo nech ma ten niekto, kto to zodvihne, aspoň informuje ako sa cíti.

„Prosím!“ ozval sa z telefónu Chrisov hlas. Bol taký úplne zdravý... ale hlavné je, že to bol on! No bol prenádherný. Ako nejaká zvonkohra, alebo čo.

„Chris?“ spýtala som sa s nádejou v hlase. Toto ani nemusí byť on. Môže to byť ktokoľvek, len hlas môže mať podobný Chrisovi. Ale chcela by som, aby to bola pravda!

„Isabella? Si to ty? Už som ťa nevidel tak dlho!“

„Ani aj teba. Ako sa cítiš? Už ti je lepšie? Môžem prísť k tebe? Kedy ťa pustia domov?“

„Bella, Bella... počkaj! Nestíham. Takže v prom rade – ja nie som doma. Po druhé – cítim sa výborne a po tretie... je to ťažké, ale...“

„Čože? Chris, ty už nie si v nemocnici? Ako to, že si mi o tom nepovedal? Veď... Vieš veľmi dobre ako mi na tebe záleží, prečo si mi o aspoň nezavolal? Vieš ako som sa o teba bála?!“ Pociťovala som, že vo mne zlosť pomaly narastá. Toto ma vážne naštvalo. Takže ja sa tu oňho môžem strachovať aj niekoľko rokov, ale on zatiaľ bude niekde váľať šunky, plný života a neviem  čo ešte všetko dokopy. Keby som bola ja jeho mieste, tak dám o sebe vedieť. Ale tiež som si mohla odpustiť to, že som naňho hneď takto vyšla. Mohol sa vrátiť aj pred niekoľkými dňami. Mala som sa na to spýtať asi ako prvé.

„Bells, dúfam, že mi to odpustíš, ale už sa asi nebudeme môcť vídavať je mi to ľúto.“

„Ale veď to je úplná hlúposť, Chris. Prečo by sme sa už...“ Zrušil hovor.

Som úplne vytočená! Ako to myslel? Veď doktor Cullen mi predsa povedal, že bude v poriadku a postará sa o neho. takže to nejako zbabral? Alebo čo sa to vlastne stalo?

Rozhodla som sa tak, že pôjdem k nemu do domu a presvedčím sa, že či mi náhodou neklamal. Nebolo by to po prvýkrát, čo by sa to stalo. Kedysi – bolo to asi pred troma mesiacmi – mi povedal, že vraj sa mu stala autonehoda. No keď som prišla na miesto, ktoré mi opísal, stál tam a úsmev mal od ucha k uchu. Vtedy ma tak vytočil, že som sa s ním odmietala rozprávať štyri dni. Ale tak nemala som ho ako potrestať! Ja takéto veci nerobím a nikdy ani robiť nebudem!

Vzala som si zo stoličky na seba bundu, zbehla po schodoch a obula sa. Otvorila som dvere a otočila sa, že zatvorím dvere, keď v tom som do niekoho nabúrala. Potichu som vykríkla.

Zdvihla som hlavu a tam stál samotný Chris! Mal výrazne červené oči a bol biely ako stena. Bol ako jeden z Cullenových. Úplne by k ním pasoval. O krok som cúvla, no za mnou boli len dvere.

Potichu zavrčal. Bolo ta takmer nečujné... čo ak mi niečo urobí?! Zabije ma? O tom pochybujem!

Pristúpil ku mne. Pomaly zodvihol ruku a pohladil ma po tvári, bol to jemný dotyk, no ľadový. Chcela som nejako protestovať, ale schytil ma okolo pása a pritiahol k sebe.

V očiach mal úplne šialený výraz. Nad niečím uvažoval. Zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Keď ich znova otvoril, už neboli červené, ale úplne čierne, akoby si za tú krátku chvíľu zmenil ich farbu. Otvorila som ústa, no on bol zas rýchlejší a priložil svoje pery na tie moje.

Zaprela som sa a chcela ho od seba odtlačiť. Ale nešlo to, nech som sa akokoľvek snažila, tak sebou ani nepohol.

Ale po tomto som túžila. Mala som ho rada, možno som ho aj milovala... no aj tak som túžila po jeho bozku. Ale práve v tejto chvíli sa mi to absolútne nepáčilo. Chcem s ním najskôr vyriešiť tú vec s nemocnicou.

Po chvíli sa mi od neho podarilo o kúsoček odtiahnuť, nadýchla som sa.

Zrazu som pocítila na krku ostrú bolesť. Akoby mi do neho zabodol tisíce ihličiek.

 


Umrieť a umrieť je rozdiel. :D



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vo Forkse niečo vraždí! 5. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!