Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vo Forkse niečo vraždí 10. kapitola

Stephenie Meyer


Vo Forkse niečo vraždí 10. kapitolaŽiadne ukradnuté jedlo! :D V tomto bude mať prstíky naša milovaná Tanya. No a aby toho nebolo málo, Chris sa opäť dostane nebezpečne k Belle, z čoho Edward dostane riadne nervy. Ako to všetko nakoniec dopadne?


 

 

„Ako myslíš, že máme problém?“ spýtala som sa ho. Ale jeho výraz hovoril za všetko. Bolo v ňom obrovské sklamanie, ale aj bolesť. „Čo sa stalo? Kto ti ublížil?“

„Mne nikto neublížil, Bella. Ale... Tanya! Ona išla za Volturiovcami.“ Zhlboka sa nadýchol a pokúšal sa aspoň sčasti upokojiť. Posadil sa ku mne na posteľ a tvár si zakryl rukami. „Nemal som ťa tu nechávať.“

„Ale to bude dobré. Oni nevedia, že viem o vašej existencii!“

„Bella!“ zasmial sa. „Vitaj v našom svete, kde má každý druhý upír nejaký dar. A predstav si klan Volturiových! Nikto nevie, koľko ich tam vlastne žije. Ale počet sa stále mení.“

„To nie je dôvod na paniku, Edward!“

„Dočerta, Bella! Nechaj ma dohovoriť!“ zavrčal.

„Prepáč.“

„V hrade žijú výlučne upíri so schopnosťou. Až na pár výnimiek. Ale tí sú zas vynikajúci v boji.“

„Veď hlavu hore, Cullen! Myslela som si, že keď si...“ pozrela som sa na jeho výraz a trošku zmenila meno, „mýtická bytosť, tak budeš mať aj trošku odvahy.“ Vyvalil na mňa oči.

„Hej! Zdá sa mi, alebo si až príliš drzá?“

Mykla som plecom. „Môže byť. Prečo? Lebo...“

„Už ticho. Alice sleduje jej budúcnosť. Budeme sa, zatiaľ, riadiť podľa nej. Ale ty by si už mohla ísť domov. Budeme ťa chodievať kontrolovať.“

„Čože? Vieš ako môj otec nenávidí cudzích ľudí v dome? A ak by som ťa ešte mohla upozorniť, vlastní zbraň. Nechcem, aby si prišiel ty, alebo niekto iný, o svoj život.“

„O ten som prišiel už dávno,“ odvetil chladne. Pozrel sa na mňa takým nenávistným pohľadom, že ma až striaslo.

„Dobre, asi som to dnes zas prehnala. Prepáč, povedala som to, čo som nechcela. Je mi to ľúto.“

„To nevadí. Ale význam slova kontrolovať si pochopila nesprávne. Myslel som tak, že v okolí domu, aby nás nikto nevidel.“

„Čiže... napríklad... ty budeš sledovať moju izbu z lesa alebo stromu? Aby som neušla?“

„Nie, tak som to nemyslel. Aj tak by si mi nikdy neušla. Ja by som si ťa našiel, hlupáčik,“ zasmial sa. „Ale nie, tak nie.“

„Tak teda ako?“

„Len dávať pozor, aby sa neobjavil niekto, kto by ťa chcel... zniesť z tohto sveta.“ Usmial sa a ja som si zas povzdychla.

„Dobre, tak ma teda budeš strážiť a kontrolovať a neviem, čo ešte všetko. A čo ty? Nenapadlo ti, že by niekto mohol ohroziť aj teba, Edward?“

Nadvihla som jedno obočie a pozrela sa mu priamo do zlatohnedých očí.

„Neviem, či si zabudla, ale dokážem čítať myšlienky. Každý, kto by sa priblížil k domu, by mal nejaké myšlienky, nie? Započul by som ich a včas ich zabil.“

„Aj keby to bola tá kráľovská rodina?“ overovala som si to. Viem, že je natoľko tvrdohlavý, že by mu nevadilo ani to!

„Keď ide o teba, tak ktokoľvek by ti plánoval ublížiť, zniesol by som ho zo sveta.“ Hodila som sa do vankúšov za sebou.

Ak by teda Edward sliedil okolo nášho domu a uvidel by ho Charlie, pravdepodobne by použil pušku, ktorá je vždy zavesená na vešiaku v chodbe pri dverách. Pre každý prípad. Edwardovi by sa možno nestalo nič, možnože by ho mohol aj zabiť, a to ja nemienim dopustiť! Ale na druhej strane – Charlie by si aj tak nevedel poradiť s upírom. Alebo upír s Charliem? No, tak to by musel byť nejaký vážne chorý ten upír, kebyže ho dorazil môj milý otecko.

Nad tou myšlienku som sa zasmiala.

„Bella?“

„Len... jedna myšlienka.“ Zhlboka som sa nadýchla. „Dokázal už niekedy človek zabiť upíra?“

„Iba ak vo sne!“ Prevrátil očami. „Ale nie, ak ti mám povedať pravdu, tak keď sme hladní – úplne vyhladnutí – môže nám ublížiť aj človek. Nielen tak, že nás upáli – ako to bolo v stredoveku – ale aj tak, že... no proste všelijako.“

„Och!“ To bol jediné, čo som dokázala povedať. „Ale ty sa kŕmiš pravidelne, avšak nechcem, aby sa ti niečo stalo. Aj keď sú teraz ľudia už menej poverčiví...“

„Len zvieracia krv nestačí, ale som na ňu zvyknutý, takže áno, neboj sa.“

Edward mi podal jedlo, ktoré priniesol ešte pred tým, než mi povedal to, čo sa vlastne stalo za posledné dve hodiny. Voňalo to naozaj skvelo.

„Dobrú chuť,“ šepol.

„Ďakujem.“ Pustila som sa do jedla. Nedala som sa vyrušiť ani Edwardom, ktorý sa na mňa stále pozeral.

 

„Nedá sa to tu vydržať, Chris básni o Belle už dobré tri hodinky, Edward. Prosím, prosím... už je celkom v poriadku. Však môže ísť? Pretože uvidíš, čo sa stane, keď sa upír zblázni. Ver mi, ešte som to nevidel. A u Chrisa ani neplánujem. Inak sa zbláznim ja. No tááák, braček, pustíš Bellu von, či ja môžem ísť po Chrisa, ktorý si – mimochodom – našiel novú zábavku?“ Začala som sa smiať. Čo by si také našiel Chris ako zábavku? Ak mu dali do ruky kameru, tak to je jasné, lebo s ňou je najlepší kamarát.

„S čím si ho zabavil, pokiaľ si tu prišiel a on ti nie je v pätách?“

„No... snaží sa nejako dostať krv do fliaš. Zo srny. A je na trávniku za domom. Edík, dúfam, že vieš, čo to znamená. Esme nie je doma, zatiaľ nám nehrozí nebezpečenstvo!“

„Ako sa snaží dostať krv zo zvieraťa do fľaše?“

„Práve som ti chcel povedať, aby si sa na to nepýtala. Dosť zábavným spôsobom.“

„Carlisle má doma takú menšiu pracovňu... plnú ihiel, striekačiek a ktovie čoho všetkého.“

„Aspoň sa nenudí. Tak ako ja! Chcem to vidieť! Ten pohľad na to bude stáť za to!“

„Varujem ťa, že je ako malé dieťa! Sedí tam, srnu má pred sebou, ktorá je už hore kopytami, v jednej ruke striekačka a v druhej fľaša.“

„Nevadí.“

„Nechcem, aby si to videla,“ uškrnul sa Edward. „Čo ak ti z toho príde zle? Ajéje! Už to vzdal!“

„Edward...“ chcela som namietať, no to sa už vo dverách objavil Chris s úsmevom na perách.

„Ahoj, Bells! Ako sa máš? Pretože ja výborne. Som rád, že ťa konečne vidím!“ Venoval Emmettovi hnusný pohľad, a potom pokračoval u Edwarda. „Mohli by ste ma tu s ňou nechať aspoň na chvíľu osamote? Ani sa jej nedotknem. Čestné upírske!“

„Ó, áno, mám ti veriť, však? Alebo sa mám o to aspoň pokúsiť? Nechcem, aby si zas neovládol svoj smäd!“

„To by stačilo! Dnes sa správate ako malé deti. Alebo sa mi to len zdá?“ Postavila som sa z postele a stala si vedľa Edwarda. Ruky som si dala v bok, aby to malo lepší efekt.

„Ide o tvoju bezpečnosť, Bella. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. No a keď už hovoríme o malých deťoch...“ Zasmial sa a pozrel na Chrisa. Ten začal nervózne poklepkávať nohou a potichu vrčať.

„Áno, ale...“ No, teraz povedať čo? „... ja chcem... pohovoriť si s Chrisom. Už dlho sme neboli tak dlho bez seba. Nezabúdaj, že v práci sme boli kolegovia.“

„Dobre, že si začala s tou prácou. Chris je vlastne mŕtvy, takže tebe pridelili niekoho iného. Ako som sa teda dozvedel od Alice. No o tom si prehovoríme inokedy.“ Toto naozaj nemám rada. Najskôr niekto začne tému, a potom bieda dokončiť. Bože, som zvedavá, kto tam je namiesto Chrisa! „Chris, pamätaj, že ak jej skrivíš čo i len vlas na hlave, bude ťa to stáť hlavu! Nechám vás osamote, máte si čo povedať. Aspoň myslím.“ Usmial sa na mňa a Emmettovi naznačil, nech odíde.

Dvere sa zatvorili a Chris pristúpil ku mne. Na líci mal ešte stále krvavú šmuhu, na perách úsmev.

„Konečne osamote!“ prehovoril ako prvý a objal ma. Cítila som jeho ľadové telo, jeho úžasnú vôňu, ktorá bola tentoraz výrazná a krásna. Chrisove ruky sa z chrbta posúvali stále nižšie a nižšie. Pri tom mi hľadel do očí. V tých svojich mal nádej...

„Chris Biers!“ skríkla som a chcela sa mu vymaniť z náručia. Áno, kedysi som doňho bola úplný blázon, no teraz na to môžem len snívať. On sa cez to ešte nepreniesol!

„Odpusť mi to, čo som ti urobil, Bella. Naozaj som ti nechcel ublížiť,“ šepol a tvár mal tesne pri tej mojej. Z jeho omamnej vône sa mi začala točiť hlava, no ešte stále ma pevne držal tak, aby som nepadla na zem ani vtedy, keby sa mi náhodou podlomili kolená. Ach, prečo sú upíri takí neodolateľní?! „Prosím, povedz, že mi to odpúšťaš.“

„Myslíš to, keď si sa prestal ovládať a kedy ma Edward zachraňoval, pretože teraz by som tu nebola?“ Snažila som sa Edwardovo meno dostatočne zdôrazniť. Prosím, keby ma tak pustil alebo odišiel.

Ale na druhej strane som túžila pobozkať ho. Hovorí sa, že stará láska nehrdzavie. Ale po tom, čo som urobila Tanyi a Edwardovi... by toto bolo príliš. Nechcela som raniť ešte aj Edwarda. Chris by to prežil, v minulosti som mu predsa dala najavo, že oňho nemám záujem. Ale keď on je taký zlatý!

Naklonil sa ku mne a zľahka ma pobozkal na pery. Tentoraz som nenamietala, keď ma znova objal okolo pásu a pritlačil k sebe. Chris ma tentoraz začal bozkávať na krk. Pocítila som niečo... ostré na svojom krku. Akoby ma to škrabkalo alebo niečo tomu podobné. Akoby mal ozajstné upírske zuby!

Vtom sa však otvorili dvere.

„Chris, okamžite ju pusti. Bella, si v poriadku?!“ skríkol Edward a hneď bol pri nás. „Doriti, Chris! Nechaj ju tak! Vedel som, že sa zas neudržíš! Chcel som, aby ste si len pohovorili. Nečakal som, že ju pobozkáš.“

„Tak aby bolo jasné,“ ozval sa a pritom sa pozeral na mňa, „nemal som v úmysle ju zabiť. Len pobozkať.“

„Tak to už stačilo!“

 

 

 

A ak by si niekto nevedel predstaviť Chrisa,  tak je tu:


Čo si myslíte? Urobí niekto niečo niekomu? :D


A aby som nezabudla, tak kapitola je venovaná týmto skvelým ľuďom - lolalite, KristineCullen, Never, Emielee, Dakote, AliceCullenxD, Bubble a mime19974. Ďakujem vám za to, že si vždy nájdete čas na prečítanie mojich nezmyslov. Dobrá správa: Už ich nebude veľa! O:)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vo Forkse niečo vraždí 10. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!