Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 31. kapitola

26.03.2011 (18:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 4563×

31. kapitola

Edward:

Zatiaľ čo Bella ešte ráno spala, rozhodol som sa ísť do mesta. Chcel som si obhliadnuť pár bytov, mal som v pláne prekvapiť Bellu. Jednoducho zoženiem byt, všetko pripravím a požiadam ju znova o ruku.

Len menší problém bol s tým bytom. Mal som dosť vysoké nároky a pre Bellu chcem len to najlepšie. Aj keď tipujem, že jej by nevadil ani malý, jednoizbový byt. Jednoducho moja milovaná skromná dokonalá manželka.

V centre Vancouveru som našiel realitnú kanceláriu, ktorá mala v ponuke dosť drahé a luxusné byty v centre. Vošiel som dnu a všetky pohľady sa hneď upriamili na mňa. Super. Tie myšlienky boli neznesiteľné, asi si naozaj na čelo napíšem, že som už ženatý a najbližšej budúcnosti, teda vlastne - nikdy to nemienim meniť.

Moje plány na našu druhú svadobnú cestu pred jej premenou sa trochu pokazili, ale ešte stále mi ostával mesiac a niečo. A potom ju konečne, musel som použiť toto slovo, môžem premeniť. Tá predstava mi bola každým dňom krajšia. Keď bude Bella taká náruživá ako upírka, mám sa naozaj na čo tešiť. To bude jednoducho dokonalá budúcnosť.

Vošiel som do malej kancelárie, kde sedela nejaká blondínka, ktorej myšlienky boli nechutné, keď ma uvidela.

Wow, to je kus. Ach, tie vlasy a oči a postava. Ktovie aký je v posteli? Znechutene som musel počúvať jej myšlienky.

„Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?“ spýtala sa a jej slová mali evidentne viac významov.

„Potreboval by som luxusnejší byt v meste, na cene absolútne nezáleží,“ povedal som jej stroho a vôbec si nevšímal jej ruky, ktoré si len tak náhodou rozopínali dva gombíky na košeli. Tipujem, že v pracovnom poriadku majú niečo takéto zakázané.

Usmiala sa na mňa a začala listovať v nejakom katalógu. „Jeden veľmi luxusný byt je neďaleko odtiaľto. Sú tam dve spálne, jedna menšia izba, veľká obývačka spojená s kuchyňou. Ak chcete, mohla by som vám ju ísť teraz ukázať,“ navrhla mi. Normálne by som nesúhlasil, ale chcel som Bellu prekvapiť už zajtra.

„Dobre,“ súhlasil som. Doširoka sa usmiala a postavila sa. Išla prvá a nechutne vrtela zadkom. Bolo mi z nej zle. Stále premýšľala nad tým, ako ma dostane. Prešli sme dva bloky od kancelárií a zastavili pri dosť modernej budove s bytmi. Nastúpili sme do výťahu, kde sa tá krava začala na mňa príliš lepiť. Mal som chuť zavrčať na ňu, ale radšej som zatínal ruky.

Odomkla čierne dvere od jedného bytu a mne sa naskytol pohľad na nádherný luxusný byt. Obývačka bolo takmer veľká ako v našom dome, bola už vybavená moderným nábytkom, veľkou čiernou sedačkou, dokonca aj elektronikou. Oproti sedačke bol pekný krb. Prešli sme kuchyňu a vošli do spálne, kde som doslova s úžasom pozeral na interiér. Bol v nej obrovský šatník a neprehliadnuteľná posteľ. Napravo boli dvere na terasu a naľavo dvere do obrovskej kúpeľne. Ani sme neprešli všetky izby a už som bol rozhodnutý.

„Beriem ho,“ povedal som jej a ona na mňa prekvapene pozerala.

„Ste si istý? Nie je najlacnejší pre takého mladého človeka ako ste vy?“ Tak na tomto som sa musel zasmiať. Vraj som človek a ešte k tomu mladý. Keby len vedela.

„Povedal som vám, že na cene nezáleží. A myslím, že mojej manželke sa bude určite páčiť,“ povedal som jej a z jej úst vyšlo hlasné zalapanie po dychu. Doslova som jej natrčil prsteň a ona sa ešte viac zamračila.

„K... kedy chcete podpísať zmluvu?“ spýtala sa a hlas sa jej akosi zasekával.

„Najlepšie by bolo hneď teraz,“ odvetil som jej. Len prikývla a išli sme naspäť do kancelárie. Chcel som mať tie jej doterné myšlienky čo najrýchlejšie za sebou, tak som rýchlo podpísal zmluvu, dal jej číslo účtu a so širokým úsmevom som odchádzal.

Pred budovou ma čakalo menšie prekvapenie. Alice stála oproti a opierala sa o svoje auto.

„Veľmi dobrý výber, braček,“ pochválila ma.

„Vďaka, snáď sa bude páčiť aj Belle.“

„Ver mi, bude. Takže ja idem nakupovať, potrebujete nové oblečenie do nového bytu.“ No super, to zase bude.

„Hlavne to nepreháňaj,“ upozorňoval som ju, ale už išla preč. Zakrútil som hlavou a išiel domov za Bellinkou. Chcel som zistiť z Aliciných myšlienok, či už sa zobudila, ale myslela len na nákupy.

Nasadol som do auta a letel domov. Premýšľal som nad tým, ako to ešte všetko urobím. Bol som príliš netrpezlivý. Asi dnes v noci všetko pripravím a zajtra ju prekvapím, aj keď viem, že to nemá príliš rada, ale má smolu. Musí si stále zvykať, že manželstvo so mnou bude plné prekvapení a ja jej chcem stále niečo kupovať a plniť jej všetky želania.

Zaparkoval som v garáži a začul srdce mojej manželky, ktorá očividne obedovala. Bol som preč naozaj dosť dlho.

Potichu som vošiel do kuchyne, aby ma Bella nevidela. Zozadu som k nej podišiel, sklonil sa k nej a jemnučku ju pobozkal na líce. Srdce jej hlasno poskočilo a prudko sa ku mne otočila.

„Edward.“ Nevedel som, či sa potešila, alebo či ma kárala, že som ju vystrašil. Sadol som si vedľa nej na stoličku, chytil som si ju za pás a posadil si ju do lona.

„Nebol si tu, keď som sa zobudila,“ šepla a našpúlila dolnú peru ako malé dieťa. V tej chvíli som chcel ochutnať tie prekrvené pery. Sklonil som sa a obtrel sa o ne. Úžasný pocit.

„Odpustíš mi to?“ spýtal som sa a nahodil zničený výraz.

Chvíľu si ma prezerala a usmievala sa. „Nie,“ odpovedala mi a zrazu zo mňa zoskočila a utekala hore schodmi s hlasným smiechom. Ja ešte ukážem tej malej potvorke.

„Edward, pekne si skončil. Už aj manželka od teba utiekla.“ To by nebol Emmett, keby nemohol niečo okomentovať. Ignoroval som ho a išiel za Bellou, ktorá sa zamkla v izbe.

„Bella, otvor mi tie dvere,“ upozorňoval som ju, ale stále sa ozýval len jej krásny smiech. Zdala sa mi akási šťastnejšia a ja som bol z toho úplne bez seba.

Vybehol som von a skočil do okna našej izby. Bella stála pri dverách a chichúňala sa. Bola úžasná. Potichu som sa k nej približoval, chytil som ju a zvalil nás na postel.

„Edward!“ zakričala Bella a obaja sme sa smiali. Ľahol som si na chrbát a Bellu položil na seba, ale nemali sme teraz žiadne vedľajšie úmysly, len sme si užívali vzájomnú prítomnosť.

„Kde si bol?“ spýtala sa odrazu.

„Bol som niečo zariadiť, zajtra uvidíš,“ odvetil som jej tajomne a ona veľmi dobre vedela, že jej viac neprezradím, len prižmúrila oči.

„A čo si robila ty?“ spýtal som sa jej.

Zrazu sklopila oči. „Ja... nič zvláštne,“ odpovedala, ale ja som počul v jej hlase, že nehovorí pravdu. Ale vedel som, že keď mi to bude chcieť povedať, tak mi to povie.

„Nevieš, či sa už vrátil Carlisle z nemocnice?“ spýtala sa ma a ja som bol zmätený.

„Ešte nie, potrebuješ niečo od neho?“ Bolo to zvláštne.

„Nič dôležité, naozaj,“ usmiala sa a ja som to už radšej neriešil. Jemne som ju hladil po chrbte a zrazu som počul pravidelné oddychovanie. Zaspinkala. Nevedel som, že je taká unavená. Veď v noci spala pokojne a dlho. Všetko sa mi zdalo akési zvláštne, asi začínam byť paranoidný.

Bella pokojne spinkala celé poobedie. Keď prišiel Carlisle domov, išiel som za ním. Opatrne som chytil Bellu za ruku, ktorou zvierala moje tričko a postavil som sa. Zakryl som môjho spiaceho anjelika dekou, pobozkal ju na čelo a išiel za otcom.

Zaklopal som na dvere jeho pracovne.

„Poď ďalej, synak.“

Vošiel som dnu a sadol si oproti nemu. No super, aj on si predo mnou schovával myšlienky a nemyslel práve na príliš slušné veci. Preboha, veď je to môj otec a on myslí na... Radšej som zavrtel hlavou a sústredil sa na to, čo som sa chcel opýtať.

„Čo sa deje, Edward?“ spýtal sa ma.

„Prečo ťa Bella zháňala?“ spýtal som sa ho narovinu.

„Neviem, naozaj,“ odpovedal pokojným hlasom a stále sa nejako zvláštne usmieval. Bolo to podozrivé.

„Keď sa zobudí, pošli ju za mnou. Rád jej pomôžem,“ dodal, keď som odchádzal.

„Dobre.“

Už bolo deväť hodín a Bella stále spala. Očividne to potiahne až do rána.

„Môžem ísť ďalej?“ spýtala sa Alice, ktorá prišla pred hodinou z nákupov.

„Samozrejme.“

Vošla dnu a sadla si do kresla. „Takže, všetky veci už máte v skriniach, trochu som pozmenila pár vecí, a keď chceš, môžeš ísť pripraviť všetko, čo si chcel. Bella sa zobudí až ráno,“ oznámila mi a ja som prikývol. Pobozkal som Bellu na pootvorené pery a išiel do nášho nového bytu.

O päť minút som bol tam. Videl som, že Alice tam prestavala nábytok. Do spálne nám kúpila novú posteľ, ktorá bola ešte väčšia od tej, čo máme doma. Keď som si predstavil, ako sa dá pohodlne využiť, priam ma zalialo teplo. Ďalšou neuveriteľnou výhodou týchto bytov je, že všetky steny sú navrhnuté tak, že nie je počuť ani len jediný zvuk, teda pre normálneho človeka. Pozrel som sa do nášho šatníka a takmer som onemel. Polovica z vecí boli samé saténové košieľky. Musel som sa zasmiať, keď som si predstavil Bellu, ako sa na to nahnevane pozerá a prevracia očami.

Chcel som urobiť dokonalú romantickú atmosféru, tak som rozložil sviečky od chodby až do spálne, tvorili peknú cestičku k posteli a na ňu som porozkladal lupene ruží do tvaru veľkého srdca. Do nočného stolíka som dal zásnubný prsteň, ktorý dúfam, nahradí zajtra ten starý.

Ešte som všetko dokonale dokončil a nadránom som sa vracal domov. Podľa myšlienok som zistil, že Bella ešte spí, tak som išiel ešte na lov. Skolil som tri pumy a stále si precvičoval svoju reč pri požiadaní o ruku. Srdce, aj keď je mŕtve, mi hovorilo, že bude súhlasiť, ale ja som bol nervózny rovnako ako prvý krát.

Domov som prišiel o pol deviatej. Takže ešte dvanásť hodín a je to tu.

Dole nikto nebol, tak som išiel za Bellou. V posteli nebola.

„Zlatko?“ spýtal som, keď som začul jej divoko bijúce srdce v kúpeľni, ale bola zamknutá.

„Počkaj chvíľu, Edward,“ ozvala sa Esme. Čo robí s Bellou v kúpeľni? Toto sa mi veľmi nepáčilo. Ale keď Esme vyšla z kúpeľne len sa usmievala a premýšľala nad tým, čo urobí Belle na obed. Vošiel som do kúpeľne, kde si Bella umývala zuby.

„Ahoj, miláčik,“ pozdravil som ju a zozadu ju objal okolo pásu. Usmiala sa a otočila ku mne.

„Ahoj, takže dnes bude to prekvapenie?“ spýtala sa a pobozkala ma na krk.

Usmial som sa. „Áno, ale až večer.“

„Tiež pre teba niečo mám,“ šepla a ja som nevedel, či som to mal počuť. No ona sa odtiahla a išla sa obliekať. Mám pocit, že som sa tieto dva dni asi zbláznil. A to som ešte nevedel, čo ma čaká celé poobedie. Bella bola najskôr zatvorená s Rose v izbe, ja som nechcel počúvať ich rozhovor, tak som pozeral s Emmettom zápas.

Potom prišla Bella za nami, sadla si mi do lona a pritúlila sa ku mne. Bola tak neuveriteľne nežná a sladká. Hlavu mala položenú na mojom ramene a občas ma pobozkala na krk. Ja som ju jemne hladil po chrbte. Emmett si nás našťastie nevšímal, lebo bol zažraný do zápasu.

„Si v poriadku?“ spýtal som sa jej.

„Áno, len sa neviem dočkať večera.“ Tak to sme dvaja. Až do večera sme takto spolu sedeli a Bella sa ku mne stále túlila ako vystrašené mačiatko. Teda, niežeby mi to nevyhovovalo, bol som za to strašne šťastný a užíval si to.

O pol ôsmej mi Bellu zobrala Alice, ktorá ju chcela obliecť a namaľovať. Mne osobne by vôbec nevadilo, keby mala na sebe len tepláky a roztrhané tričko. Vždy bude pre mňa tá najkrásnejšia.

Potom som sa išiel aj ja prezliecť, ale nechcel som vyzerať príliš formálne, tak som si dal čierne rifle a košeľu. Bella už čakala dole a ja som na ňu s úžasom pozeral. Bola krásna. Mala na sebe čierno-strieborné šaty, ktoré obopínali jej ženské krivky a držali len na tenučkých ramienkach.

„Vyzeráš nádherne,“ povedal som jej nežne a pobozkal ju na červené líčko.

„Ďakujem.“ Sklopila oči a preplietla si so mnou prsty. Pousmial som sa a nasadli sme do auta. Bella nehybne sedela vedľa mňa a sledovala cestu.

„Nad čím premýšľaš?“ spýtal som sa jej, lebo mi to už nedalo.

„Kam ideme.“

„O chvíľu uvidíš.“

Ako som povedal, tak som o chvíľu zaparkoval v podzemnej garáži pri našom novom domove. Galantne som otvoril Belle dvere a chytil ju okolo pásu. Bella sa len nemo obzerala, vošli sme dnu a výťahom sa zviezli na samý vrch. Pred dverami som zastavil.

„Počkáš tu pár sekúnd?“ spýtal som sa jej.

„Samozrejme,“ odvetila a rozhliadala sa, bola zlatá. Ja som medzitým vkĺzol dnu, zapálil som všetky sviečky, nastavil som tlmené svetlo, ktorá vytvorilo takmer erotické prostredie, a vrátil sa naspäť k Belle. Zozadu som ju chytil okolo pásu a ako prilepený sme išli spolu dnu. Zatvoril som za nami dvere a Bella sa s úžasom nadýchla.

„Páni, to je krása,“ vzdychla si a v očiach jej svietili malé iskierky.

Zo zadného vrecka som vytiahol kľúč a podal jej ho. Otočila sa ku mne.

„Vitaj v našom novom domove,“ šepol som a pohladil ju po líci.

„Ty si nám kúpil byt? Kedy?“

„Včera. Páči sa ti?“

Namiesto odpovede sa mi vrhla okolo krku a pevne ma zvierala. „Milujem ťa.“

„Aj ja teba, ale toto ešte nie je všetko.“ Pozrela sa mi do oči, nemohol som si nevšimnúť tú radosť, ktorá ju spaľovala rovnako ako mňa. Chytil som ju za ruku a pomaly sme išli medzi sviečkami. Zastavili sme v spálni a Bella znova nahlas vydýchla od úžasu. Bella sa obzerala a ja som medzitým upírskou rýchlosťou zobral krabičku s prsteňom.

„Edward, prečo toto všetko?“ pýtala sa a ja som vedel, že nadišiel ten čas.

„Bella, chcel som, aby si pred premenou zažila najkrajšie zo svojho života. Chcem, aby si si zo svojho života zapamätala len to najkrajšie a spomínala naň v dobrom...“

Vtom mi skočila do reči. „Edward Cullen, ty sa tváriš, akoby si ma išiel požiadať o ruku,“ povedala a ja som ztuhol. Stál som ako socha pozeral do jej prekvapených očí.

„Ty ma chceš požiadať znova o ruku?“ pýtala sa a ja som dostal strach. Obaja sme boli svorne ticho, keď zrazu Bella zvískla.

„Áno, Edward. Vezmem si ťa znova!“ vypískla a ja som bol ako omámený.

„Bella, ja som sa ťa ešte ani nespýtal,“ dodal som a ona celá sčervenela.

„Och, prepáč.“

Pousmial som sa a kľakol si na jedno kolena. „Isabella Marie Cullenová, viem, že sme už manželia, ale ja ťa tak neuveriteľne milujem, že si dovoľujem ťa znova požiadať o ruku. Vždy budeš mojím jediným slnkom, mojou hviezdou v mojej existencii. Viem, že chcem byť s tebou navždy a každou sekundou ti dokazovať nekonečnú lásku. Bella, vezmeš si ma znova?“

S otvorenými ústami pozerala do mojich nežných očí a kľakla si ku mne. Pohladila ma po líci a šepla:

„Áno, vezmem si ťa znova, Edward Anthony Masen Cullen,“ odpovedala jemným hláskom. Na prst som jej dal nový zásnubný prsteň a jemnučko, ako motýlik, som ju pobozkal na horúce jemné pery.

„Milujem ťa,“ šepol som medzi bozkami.

„Milujem ťa.“ Odtiahla sa a s úsmevom mi pozerala do očí.

„Teraz moje prekvapenie,“ šepla nežne.

30. kapitola - 32. kapitola



Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 31. kapitola: