Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 3. kapitola

10.01.2011 (09:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 5427×

3. kapitola

Edward:

Sedeli sme v lietadle, a ja som objímal svojho milovaného anjela. Celú cestu bola nejaká tichá a mne prišli na um moje najhoršie obavy. Veľmi som chcel, aby bola upírkou. Viem, že mi nestačí sedemdesiat rokov, pri ktorých by som jej dokazoval svoje city a túžbu po jej tele. Ale na druhej strane ju nechcem obrať o jej ľudskú dušu.

„Si v poriadku?“ spýtal som sa jej, bola naozaj veľmi zamyslená. Tak veľmi by som jej chcel čítať myšlienky aspoň na mizivých pár sekúnd.

„Jasné.“ Nádherne sa usmiala, ale ja som vedel, že ju niečo trápi. Jej anjelskú tvár poznám veľmi dobre, rovnako  ako ona moju. Nechcel som sa jej na to vypytovať, viem, že keby ju niečo trápilo, povedala by mi to.

Posunula sa ku mne ešte tesnejšie a oprela sa o moju hruď. Láskyplne som ju objal a vdychoval nádhernú vôňu, ktorú vyžarovala jej pokožka´a nádherné gaštanové vlasy. A zasa som ju, ako vždy, pozoroval, nikdy si nezvyknem na jej krásu. Na jej anjelskú tvár, jemne vlnité vlasy po pás, hnedé hlboké oči vyžarujúce oddanosť, plné pery, ktoré by som dokázal bozkávať neustále, či jej dokonalú postavu. Jednoducho všetko.

Po chvíli mi zaspala v náručí, ja som sa spokojne oprel a hladil som ju po ramene. Medzitým mi prišla esemeska od Alice, Emmett po nás príde na letisko. Už sme mali pristávať, ale ja som nechcel budiť svojho anjela. Jej tvár vyžarovala spokojnosťou a - ako vždy - sa v mojom náručí jemne usmievala. Pobozkal som ju do vlasov.

„Láska moja, vstávaj, už budeme pristávať,“ zašepkal som jej do ucha a jemne po ňom prešiel perami.

Otvorila oči a zívla si. Musel som sa zasmiať.

„Už tam budeme?“ spýtala sa ospalým hlasom.

„Áno. Len čo prídeme domov, poriadne sa vyspíš, posledné týždne si skoro vôbec nespala.“

Nadvihla obočie. „A prečo myslíš, že som nespala?“

Pretože tvoj manžel priveľmi túži po tvojom tele a je do teba každým dňom viac a viac vášnivo zaľúbený, pomyslel som si.

„Pretože si robila len jedno,“ povedal som prefíkane.

Zasmiala sa. Ach, má taký nádherný, anjelský smiech.

„A ty na tom nemáš zásluhu, však?“

Neodpovedal som, len som ju jemnučko pobozkal na pery. No, v tom nám pilot oznámil, že budeme pristávať. Bella sa zamračila a odtiahla odo mňa. Ale ja som ju k sebe zasa pritiahol a nežne ju pobozkal na plné, prekvapené pery. Jemnučko som sa o ne obtrel, mala ich také vláčne. Nemohol som, a ani som sa nechcel, od nich odtrhnúť. Po dokonalej chvíli nášho bozku začala lapať po dychu. Odtiahol som sa, na jej tvári som videl, aká je omámená. Ešte raz som ju pobozkal na noštek a to už sme museli vystupovať.

Hneď ako sme prišli na parkovisko, sa Emmett vrhol na Bellu. S pobavením na nás pozeral.

„Bella, vyzeráš nejaká zničená,“ skonštatoval. Ale už to nemohol vydržať a rozosmial sa.

„Edward, nemal si ju tak vyčerpať.“

Len som prevrátil očami a nasadli sme do auta. Bella sa mi oprela o rameno. Emmett ju stále pobavene pozoroval a nemohol si odpustiť otázky na tému, čo sme robili. Snažil som sa ovládať a nečítať jeho myšlienky, ale doslova na mňa kričal.

„Emmett, mohol by si sa, prosím ťa, trochu krotiť,“ zavrčal som naňho. Bella sa na mňa spýtavo pozrela, no, ja som len zakrútil hlavou.

„Bella, môžem sa ťa niečo spýtať?“ ozval sa zasa Emmett a ja som si nemohol nevšimnúť ten jeho výraz. Bella prikývla.

„Aké je to spať so stopäťdesiatročným panicom?“ vybuchol do smiechu. Zavrčal som naňho, až sa Bella mykla. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrel, ale niečo šípila.

Moja láska sa usmiala a pozrela na Emma. „Bolo to dokonalé, Emmett. Ani by si neveril, aký bol skvelý,“ povedala mu a ja som na ňu prekvapene pozeral. Trochu sa červenala.

Emmettovi zamrzol úsmev na tvári a ja som spokojne pobozkal svojho anjela do vlasov.

Len čo sme prišli k domu, sa na nás vrhla celá rodina. Esme s Carlislom boli dokonale šťastní. Alice a Rose už plánovali nákupy, lebo si všimli, že sme si priniesli menej vecí, než sme mali. Jasper s Emmettom mali v myšlienkach samé nechutné poznámky. Všetci sme si sadli do obývačky.

„Tak, hovorte, ako bolo na ostrove?“ pýtala sa Alice, aj keď videla všetko, čo sa tam odohrávalo.

Bella jej odpovedala. „Bolo tam nádherne, ešte som nevidela krajšie miesto, naozaj vám veľmi ďakujem.“

Vtom Alice zamrzla na mieste, mala víziu o Belle. Nakoniec sa moje odhady, na čo myslela v lietadle, stali skutočnými. Bella stále nie je rozhodnutá, či chce byť ako ja. Pozrel som sa na ňu, šťastne sa na mňa usmiala. A ja som si uvedomil, že Bella nie je šťastná, nechce byť ako ja, netvor.

K večeru mi začala Bella zaspávať na ramene, tak som ju odniesol do našej izby. Potom som išiel naspäť za ostatnými, musím sa o tom s nimi porozprávať. Aj ich myšlienky boli len o premene mojej lásky. Pozrel som sa na Alice.

„Nepozeraj na mňa takým pohľadom, zasa si si to zle vysvetlil. Neukázala som ti totižto celú víziu,“ povedala mi a ja som na ňu zmätene pozeral. Myslela len na nákupy. Emmett sa neudržal a začal sa rehúňať na mojom výraze. Len som nadvihol obočie.

Všetci čakali, čo povie Alice, tá sa na mňa len škerila.

„Tak fajn, sťahujeme sa,“ skríkla a my sme na ňu ešte viac vypleštili oči. Hneď som začul ako sa srdce môjho anjela zrýchlilo. Prebúdza sa.

„Vďaka, Alice,“ povedal som ironicky a šiel za ňou. No, Bella bola rýchlejšia a už išla za nami po schodoch s vystrašeným výrazom.

„Stalo sa niečo?“ pýtala a sadla si ku mne.

„Hej, sťahujeme sa,“ odpovedal Emmett aj keď nevedel prečo, Alice si stále kontrolovala svoje myšlienky.

Lenže môj anjel nepovedal nič, takže o tom niečo vedela alebo aspoň tušila.

„Bella?“ oslovila ju Alice so zdvihnutým obočím.

„Tak fajn, rozmýšľala som nad tým, že by som chcela odložiť svoju premenu. Mohli by sme chodiť polroka na Dartmouth, aby sa to nezdalo Charliemu príliš podozrivé a po Vianociach by ma mohol Edward premeniť,“ povedala svoj plán a všetci horlivo prikyvovali, dokonca aj Carlisle. Bella sa pozrela na mňa a nahodila taký psí pohľad, že by som jej dal úplne všetko.

„Tak dobre,“ súhlasil som a moja láska sa mi vrhla okolo krku. Všetci sa zasmiali. Alice ešte tento večer dala každému úlohy. Nechápal som ju, však odchádzame až za týždeň, ale Alice je jednoducho Alice.

Bella mi zasa zaspávala na ramene, odniesol som ju do našej izby. Ešte išla do sprchy a ja som na ňu čakal v posteli. Prišla za mnou len vo veľmi krátkej čiernej košieľke a ja som mal čo robiť, aby som sa udržal. Ale musím ju nechať poriadne sa vyspať. Pritisol som si ju na prsia a zakryl ju prikrývkou.

„Zlatko, môžem sa ťa niečo spýtať?“

Zdvihla hlavu a pozrela sa na mňa. „Samozrejme.“

„Veľmi dobre rozumiem, prečo chceš premenu odložiť, ale je to aj kvôli niečomu inému?“ Odvrátila odo mňa pohľad. Čakal som najhoršie, že mi povie, že nechce byť navždy so mnou alebo, že ma nenávidí za to, čo som. Ale môj anjelik sa začervenal. Priložil som ruku na jej líce a čakal. Konečne sa na mňa pozrela a ešte viac začervenala.

„Ide o to, že sa nechcem ešte vzdať toho, čo s tebou prežívam. Neviem kedy sa mi vrátia všetky tieto neuveriteľné pocity,“ odpovedala mi a ja som na ňu s úžasom pozeral. Takže ona to odložila, lebo sa nechce vzdať nášho neuveriteľného milovania. S chuťou som sa usmial a vášnivo ju pobozkal na pery. Rozžiarila sa na moju reakciu a zívla si. Zasmial som sa a pritúlil si ju k sebe. Spokojne zaspala.

V noci začala omieľať niečo o Charliem, že ho musí navštíviť. Veľmi som sa bál, ako bude zvládať odlúčenie od Charlieho, ale vždy ma uisťuje, že je teraz šťastný so Sue. Verím jej.

Už bol čas obeda, ale moja láska stále spala. Vtom nám do izby vletel Emmett.

„Ty idiot, vypadni,“ zavrčal som naňho potichu, aby som nezobudil Bellu. No, Emmett stiahol z Belly prikrývku a zamrzol. Hneď som si všimol, že má na sebe len tú kratučkú košieľku, ktorá dosť ukazovala. Rýchlo som ju prikryl a rozbehol sa za Emmettom.

„No, braček, máš skvelý vkus,“ kričal na celý dom. Vybehli sme až do lesa, tam som naňho skočil, ale obaja sme pristáli v neďalekom jazere.

„Ja ťa asi zabijem,“ zavrčal som na celý les. Vyšiel som z vody, všetko som mal totálne mokré. Vtom som započul hlas môjho anjela, bola už hore. Rýchlo som sa rozbehol k domu, ale Esme ma zastavila vo dverách. Emmett ma dobehol.

„Ani sa neopovažujte vstúpiť do vnútra v tých mokrých veciach,“ vrčala na nás. Počul som ako idú ostatní dole. Bola to Bella, Rosalie a Jasper. Len čo nás uvideli, nemohli sa udržať. Môj anjel sa začal neuveriteľne krásne smiať, chýbalo im málo, aby sa váľali po zemi.

„No, na čo čakáte? Ihneď sa vyzlečte,“ kričala Esme. Sprisahanecky som sa pozrel na Emmetta, ktorý si dával dole košeľu. Pozrel som sa na môjho anjela. Mala založené ruky na prsiach a čakala.

Tak som si začal aj ja vyzliekať košeľu, Esme netrpezlivo čakala a Jasper sa nemohol stále udržať. Rosaline myšlienky na Emmetta boli dosť nechutné. Dal som si dole aj nohavice a so psím pohľadom som sa pozrel na Esme, boxerky si rozhodne dole dávať nebudem.

Tak fajn, choď, povedala mi v myšlienkach. Rýchlo som vletel do svojej izby. Mokré veci som hodil do kúpeľne. Keď som si išiel vyzliecť poslednú časť, prišla za mnou Bella. So smiechom na mňa pozerala.

„Tak ja ti pripadám smiešny?“ zavrčal som a skočil s ňou na posteľ. Ešte viac sa rozosmiala. Moje oči automaticky sčerneli, keď som ju uvidel len v tej čiernej košieľke. Nenásytne som ju pobozkal na pery a pokračoval vo svojej túžbe po mojom milovanom anjelovi.

2. kapitola - 4. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 3. kapitola: