Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 22. kapitola

07.03.2011 (07:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4433×

22. kapitola

Bella:

Po prednáške o dejinách sme išli s Edwardom na obed. Ešte stále bol zamračený, veľmi dobre som vedela, že žiarlil kvôli Tylerovi. Len som nad tým krútila hlavou.

Vošli sme do jedálne a ja som si všimla ako Tyler stojí v rohu a nemohol sa akosi orientovať.

„Choď si zatiaľ sadnúť, ja si idem zobrať jedlo,“ oznámila som Edwardovi. Usmial sa, pobozkal ma na čelo a išiel za súrodencami.

Išla som za Tylerom. „Chceš si sadnúť k nám?“ spýtala som sa ho.

Rozžiaril sa a vyzeral ako malý chlapček. „Vďaka, nemôžem sa tu dobre zorientovať,“ povedal úprimne. Zobrala som si aj ja jedlo a išla s ním za ostatnými. Už z diaľky som videla Edwarda, ktorý sa netváril najprívetivejšie.

„Naozaj ti to nebude vadiť?“ pýtal sa cestou.

„Nie, samozrejme, že nie,“ uisťovala som ho.

„Ľudia, toto je... ,“ nedopovedala som, lebo Emmett pri slove ľudia vybuchol od smiechu. Len som prevrátila očami.

„Toto je Tyler,“ dokončila som a Emmett schladila pohľadom.

„Veľmi ma teší, nebude vám vadiť, keď si k vám sadnem?“ opýtal sa ich milo.

Edward už išiel niečo povedať, ale Rose ho predbehla. „Jasné, že nie. Len si prisadni.“

Sadol si medzi Emmetta a Jaspera, bolo vidieť, že sa necíti veľmi dobre. Ja som si sadla vedľa svojho anjela, ktorý si automaticky ku mne prisunul stoličku, ruku mi položil na stehno a hladil ma po ňom.

„Tyler, toto je môj manžel Edward,“ predstavila som ich. Tyler mu podal ruku, ale Edward sa ani nepohol. Tyler si dal ruku naspäť a Emmett s Jasperom znovu vybuchli od smiechu.

„Ten akože vtipný je Emmett a ten vedľa neho je Jasper,“ pokračovala som ďalej.

Emmett sa zamračil. „Chceš povedať, že nie som vtipný?“ spýtal sa urazene a nahodil smutný výraz, aj by som mu to zožrala, ale Emmett je jednoducho Emmett.

Vtom sa Emmett postavil a urazene odišiel. Všetci sme sa rozosmiali.

„Idem za ním a, mimochodom, ja som Rose.“ Postavila sa išla za svojím manželom.

„Alice,“ povedala mu sama a ďalej sa venovala Jasperovi. Bolo to trochu nepríjemné, Edward sa mračil na Tylera a bolo ticho, nikto neprehovoril. Radšej som začala jesť. Edward mi po celú dobu obeda šepkal sladké slovíčka do ucha a bozkával ma naň.

„Už by som mal ísť,“ oznámil nám Tyler a postavil sa.

„To malo byť čo?“ spýtala som sa Edwarda nahnevane, keď Tyler odišiel.

„Čo?“ pýtal sa nevinne.

Nahnevane som sa pozerala do okna a uzobávala z obeda.

„Bella?“

Nereagovala som na jeho smutný hlas a ignorovala ho. Zatiaľ.

„Zlatko?“ Tentoraz som ho cítila bližšie, jeho dych mi ovial tvár.

„Bella, nerob mi to. Vieš veľmi dobre, že nemám rád, keď sa so mnou nerozprávaš,“ šepkal zničene.

„Žiarliš?“ spýtala som sa a čakala pravdivú odpoveď. Podvedome som si užívala, keď sa tváril tak zničene a musel priznať pravdu.

„Áno,“ povzdychol si.

„A máš na to dôvod?“ Nadvihla som obočie.

„Nie,“ šepol nešťastne.

„Tak fajn,“ usmiala som sa a pobozkala ho na pery. Cítila som ako sa mu nadvihli kútiky a bozky mi s radosťou oplácal. Celú prestávku sme sa k sebe túlili a šepkali si slovíčka lásky.

„Už by sme mali ísť,“ povedal, keď už v jedálni takmer nikto nebol. Postavila som a a preplietla si s Edwardom prsty.

„Čo máme za hodinu?“ spýtala som sa ho.

„Hodinu práva s naším milovaným rektorom,“ oznámil mi a uštipačne sa usmial.

„Nie,“ šepla som nešťastne.

Vošli sme do menšej triedy, keďže nás na tejto hodine veľa nebolo. Boli tu lavice ako na strednej. Sadli sme si dozadu a vedľa nás len tak mimochodom sedel Tyler s Tanyou. Edward sa na nich pobavene pozeral a lišiacky sa usmieval. Očividne sa mu páčila tá kombinácia.

„Čomu sa tak smeješ?“ spýtala som sa ho.

„Len som si predstavil ich dvoch, teda, ak by spolu chodili,“ zamyslel sa a ja som sa rozosmiala.

„Slečna Swanová, už je hodina, ak ste si nevšimli,“ upozornil ma rektor, ani som si nevšimla, že už prišiel.

„Pani Cullenová,“ opravila som ho znova. Očervenel v tvári a poobzeral sa po triede.

„Keď ma tak rada opravujete, sadnite si k Tylerovi a vy Tanya k Edwardovi,“ oznámil a obaja s Edwardom sme zavrčali. Teda, on tak reálnejšie. Ani jeden z nás sa nepohol, ale to by nebola Tanya, keby nestála už pri našom stole a nečakala až odídem.

„Čo chceš?“ opýtala som sa jej a vraždila ju pohľadom.

„Máte tam nejaký problém, Tanya?“ pýtal sa rektor. Znechutene som sa postavila a sadla si k Tylerovi. Zjavne vyzeral potešený. Edward sa na mňa zmučene pozeral a vraždil pohľadom Tylera ako ja Tanyu. Muselo byť vtipné sa na nás pozerať.

Po pár minútach som sa radšej pozrela na rektora, ktorý si dožadoval našu pozornosť.

„Rozhodol som sa, že vo dvojiciach urobíte projekt. Téma je ľubovolná, hlavne, aby sa to týkalo práva. A dvojice budú podľa toho, ako sedíte,“ oznámil nám.

„Čo?“ spýtal sa Edward nahnevane.

„Nejaký problém, pán Cullen?“ spýtal sa ho rektor. Nemohla som si n nevšimnúť Tanyin široký úsmev. Otočila sa na môjho manžela a usmievala sa naňho.

„Bude to skvelé,“ povedala mu s neskrývaným nadšením a chytila ho za ruku, ktorú mal na lavici.

„Daj tú ruku preč z môjho manžela!“ skríkla som. Celá trieda sa na nás pozrela.

„A stačilo, nechcem tu počuť žiadne hádky a pripomienky!“ kričal tentoraz nahnevaný rektor. Tyler sa len usmieval a ticho sedel.

Keď zazvonilo, nahnevane som vystrelila z triedy.

„Bella, kedy sa môžeme stretnúť?“ ozvalo sa za mnou. Otočila som sa na Tylera.

„Ešte sa dohodneme,“ odpovedala som mu. Len prikývol a odišiel.

Vtom ma okolo pásu zozadu objali ľadové ruky. „Si v poriadku?“ spýtal sa ma starostlivo.

„Jasné, všimol by si niekto, ak by zrazu zmizol jeden plešatý nechutný páprda a jedna zmaľovaná barbie?“ pýtala som sa sarkasticky.

Zasmial sa mi do ucha. „A čo mám hovoriť ja. Ty nepočúvaš myšlienky jedného nechutného chalana, ktorý príliš nevhodne premýšľa o mojej manželke,“ šepol mi do ucha a pobozkal ho.

„Musíme vymyslieť nejaký plán a okrem toho, Tyler je v pohode.“

Zavrčal mi do ucha. „S tým plánom súhlasím a podľa toho, čo si povedala, je potom aj Tanya v pohode,“ hovoril pobavene.

„Chce to plán,“ povedala som rozhodne a otočila sa k nemu. Pobozkala som ho na pery.

„Ehm,“ ozvalo sa za nami. Preboha, zase ten nechutný rektor. Schmatla som Edwarda za ruku a ťahala ho radšej domov. Potrebovala som sa odreagovať a myslím, že môj milovaný manžel mi veľmi rád pomôže.

21. kapitola - 23. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 22. kapitola: