Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 21. kapitola

05.03.2011 (20:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4768×

21. kapitola

Edward:

Celú noc som sedel vo svojej izbe a počúval pokojné oddychovanie spiacej krásky, ktorá bola v inej izbe. A to len vďaka tomu, že ten rektor je na mne zasadnutý. Lebo sa mu páči moja manželka. Mal šťastie, že som naňho neskočil za tie nechutné myšlienky.

Po dvanástom pokuse dostať sa do jej izby, som to vzdal. Carlisle bol naozaj veľmi nahnevaný, ale jeho myšlienky boli pobavené.

Ráno som išiel urobiť svojmu anjelikovi raňajky. Cestou do kuchyne som stretol Carlislea.

„Dobré ráno, synak,“ pozdravil ma a ja som naňho potichu zavrčal.

„Kde to dobré ráno vidíš?“ spýtal som sa ho sarkasticky.

„Keby ste v škole nerobili... také veci, mohol by si ho mať dobré,“ odpovedal mi rovnakým tónom. Radšej som išiel do kuchyne, nechcel som si na ňom vylievať zlosť. Aj keď za to sčasti mohol.

„A potom nezabudni, jeden týždeň,“ dodal a ja som zavrčal hlasnejšie.

„Tiež ťa mám rád, synak,“ zasmial sa a odišiel do svojej pracovne. Znova som si zavrčal sám pre seba a išiel konečne urobiť Belle vajíčka. Všetko som jej pekne nachystal, keď som zrazu začul zrýchlené srdce. Prudko som sa otočil.

Moja láska stála na schodoch a pozorovala ma. Pod očami mala tmavé kruhy. Rýchlo zišla ku mne a poobzerala sa okolo. Potom sa ku mne prirútila a vrhla sa na moje pery. Nenechal som sa dlho presvedčovať a bozky som jej vrúcne oplácal.

„Dobré ránko,“ šepol som, keď som ju nechal sa nadýchnuť. Ani neodpovedala a znova ma vášnivo pobozkala a lačne sa obtierala o moje pery.

„Ja vás počujem,“ ozvalo sa z Carlisleovej pracovne. Bella prevrátila očami, chytila ma za zátylok a vrúcne sa prisávala na moje pery.

„Ak ihneď neprestanete, dostanete dva týždne.“ Zavrčal som na Carlislea a radšej sa od Belly odtiahol. Bola príliš vzrušená a nadšená, žeby som jej po pár sekundách neodolal a neviem, či by sme sa dostali dnes do školy. Bella nespokojne zaúpela a sadla si k raňajkám.

„Myslí to naozaj vážne?“ spýtala sa pošepky.

„Áno, myslím to naozaj vážne,“ ozval sa znova Carlisle.

Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrel a pohladil ju po líci. Keď dojedla, prišli dolu aj ostatní.

„Idete už?“ pýtal sa pobavene Emmett.

„Bude aj dnes nejaká zábava v škole?“ Jasper vybuchol od smiechu a ja som naňho zavrčal. „Emmett, a hovoril si už Rose o tom dievčati, čo s tebou flirtovalo, keď sme mali spolu angličtinu?“ opýtala sa ho Bella a tentoraz som sa ja neudržal a rozosmial sa.

Emmett zamrzol na mieste a Rose ho prebodávala pohľadom.

„Rose, zlatko.“ Podišiel k nej, ale ona sa urazene otočila a išla do garáže. Jej myšlienky boli príliš vulgárne a vraj si dnes to dievča nájde a vybaví si to s ňou.

„Toto ti ešte oplatím,“ ukázal Emm na Bellu a tváril sa ako najväčšie neviniatko na svete, keď išiel za Rose. Bella sa schuti rozosmiala a postavila sa. Objal som ju pevne okolo pásu.

„Milujem ťa, ty moja šikulka,“ zašepkal som jej do ucha a jemne ho pohrýzol. Zachvela sa a nahlas vydýchla. Milujem tieto jej reakcie na mňa.

„Radšej už poďme,“ povedala rýchlo a vymanila sa mi z náručia. Nechápal som, ale prišiel som na to, keď sa začervenala a pokožka sa jej rozpálila. Nasadli sme do auta a išli do školy. Už som sa tešil až odídeme konečne zo školy a ja budem mať Bellu celú večnosť len pre seba. Ešte tri dni a požiadam ju znova o ruku.

„Edward.“ Bella mi mávala pred tvárou, ale ja som premýšľal nad tým, ako to urobím. Zastavil som na parkovisku a predstavoval si to.

Vtom som pocítil teplé pery na mojich, ktoré sa na mňa horlivo prisávali. Vedela veľmi dobre, ako získať moju pozornosť. Odtiahla sa a čakala na odpoveď.

„Len som sa zamyslel,“ usmial som sa a pobozkal ju na čelo. Otvoril som jej dvere a všetky oči okamžite padli na nás. Skvelé, takže všetci vedia o tom včerajšku.

„Už len pár týždňov,“ šepkala si Bella pre seba a snažila sa upokojiť pod tými pohľadmi.

Zasmial som sa objal ju okolo pásu. Keď sme prechádzali okolo všetkých, prešla ma hneď dobrá nálada. Potichu som zavrčal na tých chalanov, ktorí mali nechutné myšlienky. Predstavovali si, aká je Bella v posteli, keďže sa dozvedeli o včerajšku. Bella ma pohladila po ruke, ktorou som ju objímal okolo pásu, aby som sa upokojil. Vďačne som sa na ňu usmial, sklonil som sa k nej a obtrel som o jej sladké pery.

„Pán Cullen, slečna Swanová, nechcite, aby som vás vyhodil za verejné pohoršovanie,“ ozval sa za nami hlas pána Leviho. Bella sa rýchlo odo mňa odtiahla a zamračila sa naňho.

„Pán Levi, ja som pani Cullenová,“ opravila ho a mne sa zdvíhali kútiky a zároveň som bol na ňu neuveriteľne pyšný a šťastný.

Rektor nahodil nahnevaný výraz, ale nič nepovedal a odišiel. Jeho myšlienky som sa snažil nečítať, neručím za seba.

Zastavili sme pred učebňou. Bella mala španielčinu, jedinú hodinu, ktorú máme každý zvlášť. Usmiala sa na mňa, tak, že by sa mi aj podlomili kolená. Chytil som jej tvár do dlaní a jemnučko ju pobozkal. Hneď ako sa naše pery spojili, prešiel mnou elektrizujúci pocit, ktorý mi bránil sa od nej odtiahnuť. Ale nemôžem povedať, že by mi to vadilo. S povzdychom ma pustila a pohladila ma po líci. Nežne sa usmiala a vstúpila dnu.

Otočil som sa na odchod a takmer som vrazil do steny. Preboha, čo so mnou len robí jej úsmev a jedno pohladenie po líci.

Vošiel som do druhej učebne a sadol si k Alice, ktorá sa potichu chichotala.

Nechcem si predstaviť, čo bude s tebou robiť, keď bude upírka, poslala mi v myšlienkach. Nereagoval som na to a počúval myšlienky všetkých, čo mali hodinu s Bellou, až ma zaujali myšlienky nejakého Tylera.

Páni, je nádherná. Mám sa jej predstaviť? Čo je mám povedať? Možno má priateľa, určite ho má. Veď je veľmi pekná, určite niekoho má. Ale za pokus to stojí premýšľal a ja som musel zaťať ruky do pästí.

Edward, upokoj sa, poslala mi Alice, ale mne to nepomohlo, počúval som ďalej.

„Ahoj, ja som Tyler,“ predstavil sa jej. V jeho mysli som videl, ako sa naňho Bella otočila a milo sa usmiala.

„Ja som Bella, veľmi ma teší,“ odvetila mu a ja som sa potešil, keď sa otočila naspäť na profesora. Ale on sa jej pýtal ďalej.

„Nie si odtiaľto, však?“ pýtal sa jej.

„Nie, som z malého mestečka na Olympijskom polostrove, volá sa Forks,“ odpovedala mu.

Super, takže tu určite nemá priateľa, keď sa tu prisťahovala z takej diaľky, pomyslel si.

„Ak by si chcela, môžem ti to tu ukázať,“ navrhol jej a mne uniklo zavrčanie. Našťastie to nikto nepočul, teda okrem Alice, ktorá sa ma snažila upokojiť. Netrpezlivo som čakal na odpoveď mojej lásky.

„Naozaj ti ďakujem za pomoc, ale bývam tu s rodinou a oni to tu poznajú veľmi dobre,“ odpovedala mu, ale on sa stále nevzdával.

„A mohol by som ťa pozvať von?“ pýtal sa jej a myslel si, že mu odpovie kladne, ale moja láska ma nesklamala. Pred oči mu ukázala svoj prsteň.

Sakra, ona je vydatá, nadával v myšlienkach, ale nechystal sa len tak ľahko vzdať. Hneď, ako sa skončila hodina, vyletel som z triedy za Bellou. Môj anjel vyšiel z triedy a za ňou išiel Tyler.

Bella sa mi vrhla okolo krku a vášnivo ma pobozkala. Ach.

Odtiahla sa. „Chýbal si mi,“ šepla a chytila ma za ruku. Rozžiaril som sa. Pozrel som sa na Tylera, keď uvidel môj pohľad, otočil sa a išiel preč. Trochu sa ma bál.

„Však si nás počúval?“ prekukla ma a usmievala sa. Ospravedlňujúco som sa pousmial a pobozkal ju na čelo.

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 21. kapitola: