Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 2. kapitola

08.01.2011 (13:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6220×

2. kapitola

Bella:

Vtom som si všimla, že sú na zemi lupene od ruží. Išla som pozdĺž nich až na pláž, tam bola deka s preloženým lístočkom. Otvorila som ho.

Vyzleč si plavky a vojdi do mora.

Zdvihla som obočie, ale vyzliekla som sa. Pomaly som prechádzala po horúcom piesku, prsty sa mi doňho jemne zarývali. Mojím telom prechádzal elektrizujúci pocit, pomaly som vchádzala do horúcej vody, ktorá ma dokonale uvoľnila. Keď mi bola nad prsia, zastavila som. Vtom ma zozadu chytili ľadové ruky okolo pásu. Otočila som sa k nemu. Vlasy mal uhladené a tmavšie. Rukou som ho nežne pohladila po tvári. Privrel oči a povzdychol si. Pomaly mi rukou prechádzal po chrbte až sa zastavil na mojom obnaženom zadočku. Jemne som sa zachvela.

Zhrozene sa na mňa pozrel. „Kde máš plavky?“ pýtal sa.

„Veľmi vtipné, Edward.“ Zasmial sa môjmu sarkastickému pohľadu.

„Ale môžem sa ísť obliecť.“

Chytil ma ešte pevnejšie. „O tom ani nesnívaj, mne sa to takto páči viac.“ Perami mi nežne prechádzal po líci až dole ku krku. Zaklonila som hlavu, aby som si mohla naplno vychutnať ten vzrušujúci pocit.

„Fajn, ale nemyslíš, že by sme mali byť vyrovnaní?“ Prstami som chytila lem jeho šortiek a stiahla ich. Nemohla som si pomôcť a musela som rukou prejsť po jeho pevnom pozadí, ktoré mi vždy vyráža dych ako jeho všetky časti tela. Na krku som pocítila ako sa mu pohli kútiky. Šibalsky sa mi pozrel do očí, niečo šípil.

„Ty moja malá potvorka,“ zavrčal. Vtom ma chytil do náručia a hodil ma ďalej do vody. Rýchlo som sa vynorila a rozosmiala, vlasy som mala snáď  všade. Takto sme blbli až do večera. Bol taký nádherný, ešte stále nemôžem uveriť, že je to môj manžel, len môj. Pomaly sa začalo stmievať, Edwardova biela pokožka vyzerala v tme neodolateľne. Keď sme vychádzali z mora, Edward zabudol, že nemá šortky, odplávali mu niekam do mora. Ja som okolo seba omotala deku. Zamračil sa.

Keď sme vošli dnu, chytil mi zozadu lem deky a stiahol ju zo mňa.

„Takto to je lepšie,“ mrkol na mňa a zmizol v kuchyni.

Išla som hore do izby a prezliekla som sa do rifľovej minisukne a bieleho trička na ramienka s veľkým výstrihom. Edwardovi som zobrala čierne šortky a utekala som sa vôňou večere. Sedel v obývačke a pozeral telku, hodila som mu šortky.

„Tebe sa to nepáči viac takto?“

Zasmiala som sa. „To som nepovedala, ale neviem, či by som sa dokázala sústrediť pri jedení.“

Vtom zmizol a vrátil sa s mojím jedlom. „Vďaka.“

Zjedla som celý tanier, čo bolo aj za troch. Bola som totálne unavená. Stiahol si ma na kolená a ja som spokojne zaspala.

Cítila som ako mi ľadové ruky prechádzali nežne po chrbte. Spokojne som si vzdychla a otvorila som oči.

„Dobré ránko,“ zašepkal a pobozkal ma na čelo.

„Koľko je hodín?“ zašomrala som.

„Dvanásť, čas obeda.“

„Ako dlho tu ešte môžeme ostať?“ spýtala som sa.

„Ako dlho budeš chcieť, aj mesiac,“ povedal s úsmevom. Ja som ho hneď odhalila.

„To by bolo skvelé, ale týmto premenu určite neposunieš.“

Zatváril sa nevinne. „Naozaj to si si tým istá?“

„Moju odpoveď už veľmi dobre poznáš, takže sa o nič nepokúšaj.“

Šibalsky sa usmial. Prevalil sa na mňa a náruživo ma bozkával na krk. Slastne som vzdychla. Jazykom mi prechádzal po kľúčnej kosti, čo už moje srdce nemohlo vydržať. Rukou zišiel nižšie, chytil ma za stehno a omotal ho okolo svojho tela. Druhou rukou ma hladil pod košieľkou, ktorú som si ja určite neobliekla. Zastavil sa na mojich prsiach, ktoré začal náruživo bozkávať. Jazykom obkrúžil jednu bradavku. Moje telo sa prehlo pod náporom neuveriteľnej vášne a slasti.

Začala som krútiť hlavou, aby prestal. Vedela som, že ma nepresvedčí, ale moje sebaovládanie nie je tak dokonalé.

„Nie,“ povedala som rázne a vyskočila z postele.

Naše posledné dva týždne na tomto dokonalom mieste rýchlo skončili. Užívali sme si všetko, čo sme k sebe cítili, neuveriteľnú lásku, náklonnosť, vášeň. Ale toto bol len začiatok dokonalého nekonečného života.

Teraz bola sobota, naša posledná noc na ostrove Esme. Edward mi sľúbil, že si urobíme romantický večer ako rozlúčku s týmto nádherným miestom.

Obliekla som si modré saténové šaty pod zadok a obula čierne lodičky. Pomaly som schádzala dolu po schodoch. Na poslednom som sa musela zastaviť. V obývačke bola zhasnutá lampa, na miesto nej bolo v celej izbe asi milión sviečok. Môj anjel stále v obleku pri krbe a hypnotizoval ma pohľadom. Keď ma uvidel, rozžiaril sa ako malé dieťa, ktoré nájde vysnívanú hračku pod stromčekom.

Ako pravý gentleman ku mne pristúpil a chytil ma za ruku. Bez slova ma viedol do stredu obývačky, až zastal.

„Počkaj tu.“ Pribehol k veži a zapol pomalú hudbu, ktorá jemne rozozvučala celú izbu. Bolo to priam elektrizujúce. Pristúpil ku mne.

„Smiem prosiť?“ spýtal sa. Teraz som si ho dokázala predstaviť, aký bol v jeho dobe dokonalý gentleman.

„Samozrejme,“ odpovedala som mu. Chytil ma za ruku a druhou ma chytil za pás. Pomaly sme tancovali na jemnú hudbu, znelo to akoby skupina bola s nami v jednej miestnosti. Stále mi pozeral do očí a ja som sa nemohla od neho odtrhnúť. Jeho zlaté oči boli tak hlboké a úprimné. Videla som mu v nich zaľúbený pohľad so silnou túžbou. Usmial sa a ja som sa dokonale, ako vždy, začervenala. Prstom mi prešiel po horúcom líci.

„Milujem ťa,“ povedal a zaboril si tvár do mojich vlasov.

„Aj ja teba.“

Ďalej sme tancovali a užívali si ten neskutočný pocit lásky doprevádzaný nežnými slovami našich túžieb.

Ráno sa mi nechcelo absolútne vstávať, ale bol čas odchodu. Edward už všetko zbalil. Do jednej ruky zobral obidva kufre a druhou ma chytil okolo pásu. Ešte raz som sa obhliadla za domom a usmiala sa. Vždy, keď sa sem budeme vracať, vynoria sa mi spomienky na dokonalé chvíle nášho splynutia. Po plavbe sme nastúpili do lietadla a ja konečne uvidím moju novú rodinku. Pousmiala som sa, keď som si spomenula na Emmetta, zasa počúvať tie komentáre, či Alice a jej nakupovanie. Ale najviac som premýšľala nad premenou. Bola som si istá, že chcem byť upír, ale to, čo prežívam s Edwardom, je neuveriteľné. Nechcem sa toho vzdať. Žeby som ešte chvíľu počkala?

1. kapitola - 3. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 2. kapitola: