Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - Prológ + 1. kapitola

19.10.2011 (15:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 47× • zobrazeno 7381×

Prológ:

Vydala som sa za upíra. Je to šialená veta, ale je to tak. Medové týždne sme strávili na ostrove Esme. Túžila som po svojom manželovi, a tak som bola ochotná sľúbiť čokoľvek, aby sme manželstvo naplnili. Stalo sa a ja som spoznala radosti manželského života. S Edwardom sme sa dohodli, že s premenou počkáme ešte dva roky.

Nakoniec to nebolo také zlé. S Edwardom sme sa vo všetkom dopĺňali. Charlie sa uspokojil s tým, že na vysokú nastúpime s Edwardom až na ďalší rok. Chceli sme cestovať a aj sme pár mesiacov cestovali. Potom sme sa vrátili do Forks.

Dni som si vypĺňala rôznymi činnosťami. Pomáhala som Carlisleovi v nemocnici, keď organizovali nejaké charitatívne akcie a a inak som sa doma išla uhrýzť nudou. Dosť času som trávila aj s Jacobom a tu sa začali hádky s Edwardom. Nepáčilo sa mu to. Nedokázala som mu vysvetliť, že Jacob je dobrý priateľ, ktorý jediný stojí medzi normálom a tým, že sa od nudy zbláznim.

Edward ma svojim postojom rozčuľoval. Tvrdil, že mne verí, ale jemu nie a tak sa čím ďalej častejšie stávalo, že som dni trávila v rezervácii, na mieste, kde na mňa Edwardova prehnaná starostlivosť nedosiahla. Po pol roku manželstva som začínala mať pocit, že ak sa s Edwardom práve nemilujeme, tak sa hádame.

1. kapitola

Posadila som sa na posteli a prehrabla si rukou vlasy. Mala som ich celé dolepené potom. Srdce mi začalo biť o hrudník obrovskou silou. Dych sa mi zrýchlila zachvátila ma panika. Pozrela som na muža, vedľa ktorého som spala. Sucho som prehltla a náhlivo vyskočila. Zhodila som lampu a s prikrývkou omotanou okolo hrude som šokovane cúvala k stene.

Na ten hluk sa Jacob zobudil a prudko posadil. Upieral na mňa svoj pohľad. Najprv sa usmial, no keď zbadal môj výraz, zmeravel.

„Bella,“ oslovil ma a trocha sa na posteli nahol. Vtedy som už chrbtom vrazila do steny.

„Bože môj. Čo som to spravila?“ Chytila som sa za hlavu a zviezla sa na zem. Oči mi zaplavili slzy zúfalstva a bolesti. Chvela som sa na celom tele. Jacob obratne vstal z postele a obliekol si spodné prádlo. Potom podišiel ku mne a čupol si predo mňa. Začal mi ťahať ruky z tváre, no ja som sa nedokázala pozrieť do očí jemu a Edwardovi už vôbec nie.

„Toto sa nemalo stať. Ako sme to mohli dopustiť. Ja som vydatá a manžela nadovšetko milujem, Jacob. Som obyčajná špina,“ šepla som zmučene a žalostne plakala.

„Bella, včera sme to chceli obaja a nemal som pocit, že ťa do niečoho nútim. Ak by to tvoje manželstvo s tou pijavicou bolo tak skvelé, neskončila by si po jednej hádke u mňa. Nemyslíš?“ Jacobov tón ma prekvapil. Bol hrubý, čo u neho nebýva zvykom.

Včera som sa síce s Edwardom pohádala, ale nebolo to nič hrozné. Posledné mesiace som sa cítila zvláštne. Tá eufória z manželstva, zo sexu časom vyprchala. Edward ma odmietal premeniť a aj kvôli tomu sme sa dosť hádali. Doma som sa nudila a mala som príšerný strach z toho, že starnem. To ma ale neospravedlňuje. Som špina, opakovala som si dookola. Rozklepane som sa postavila.

„Idem domov,“ povedala som náhle. Jacob sa na mňa zadíval.

„Žartuješ, však? Prídeš domov a povieš tomu zabijakovi, že si sa so mnou vyspala? To nemôžeš urobiť. Zabije ťa.“ Jacob nesúhlasne kýval hlavou.

„Idem domov. Edward by mi nikdy neublížil. Miluje ma.“ Z očí mi neustále tiekli slzy. Jacob bol značne vytočený. Priskočil ku mne a chytil ma pod ramená.

„Povedz mi do očí, že sa ti to včera nepáčilo. Užívala si si to. Tisla si sa na mňa. Vychutnávala si si moje teplo. Čo ti dáva on? Len chlad.“ Buchol do steny.

„Prosím, Jacob...“ Rýchlo som okolo neho prebehla a schytila svoje šaty. Chvatne som sa obliekala a neobratne si obúvala topánky. Jacob stál opretý o stenu. Ruky mal založené na hrudi a nahnevane sa díval na každý môj pohyb.

„Ty mu to nemieniš povedať. Však?“ opýtal sa z ničoho nič.

„Jacob, prosím. Ja ešte neviem, ale viem, že sa už s tebou nechcem stretnúť. Už nikdy!“ Samú ma prekvapil tón môjho hlasu. Keď som už ja bola včera zranená a nahnevaná a trocha aj opitá, on mal mať rozum.

„Čo ak mu to poviem ja?“ prskol.

„To by si vážne urobil?“ Dlho som sa na neho zadívala. Potom som vzala zo stolíka svoju kabelku a rozbehla sa dole schodmi. Keď som sadla do auta, prišlo mi zle. Bolo mi zle zo seba.

Naštartovala som, ale nešla som domov. Šla som k Charliemu. Takto by som domov nemohla prísť. U otca som sa osprchovala. Šaty som strčila do igelitového vrecka a obliekla si len župan. Keď som vyšla z kúpeľne, nadskočila som ľaknutím.

„Edward!“ vypískla som. Edward sedel na posteli s bolestným výrazom. Najprv som sa zľakla, že už o všetkom vie. Zdalo sa mi, že zo mňa musí Jacoba cítiť, lebo ja som ho na sebe cítila, no Edward sa postavil predo mňa.

„Bella, hrozne ma to mrzí. Včera som mal byť ticho a nerozrušovať ťa. Odpusť mi,“ šepol. Vyvalila som na neho oči.

„Kedy si prišiel?“ opýtala som sa ako prvé.

„Teraz. Chcel som prísť už večer, ale potom ma napadlo, že bude lepšie, keď ťa nechám dýchať. To si aj chcela, že? Nemám byť tak prehnane starostlivý a dať ti voľnosť a máš pravdu.“ Opatrne ku mne podišiel a jemne, končekmi prstov sa ku mne natiahol. Obozretne ma objal. Chvela som sa. To, čo mi behalo hlavou, bolo ako búrka. Môj manžel ma objímal a ja som nebola schopná myslieť na nič iné, než na to, že som obyčajná špina.

„Edward, ja...“ Edward sa mi v sekunde pritlačil na pery a dlho ma pobozkal. Roztriasla som sa. Nič som mu nepovedala.

Dni ubiehali a ja som sa svojmu čiernemu svedomiu snažila uľaviť tým, že som sa k Edwardovi správala najdokonalejšie, ako som vedela. Rozmaznávala som si ho a počúvala na slovo. Edward si všimol, že sa niečo deje, ale komentoval to len nenápadnými poznámkami. Jacob mi dal našťastie pokoj. Ak som správne pochopila z lístočka, čo mi poslal, hneval sa.

Edward začal znova spomínať sťahovanie a bol dosť prekvapený, keď som tentokrát súhlasila. Od tej noci, keď som zradila všetko čomu verím, ubehli už tri týždne. Zatiaľ mi to až pekelne ľahko prechádzalo.

Povedala som si, že na to zabudnem. Budem sa tváriť, že sa nikdy nič nestalo a budem dokonalá manželka. Dlžím to Edwardovi. On ma tak neskonale miluje a ja som ho takto zradila. Zhlboka som sa nadýchla a hodila to za seba.

Prešlo pár ďalších dní. Dnes som vypomáhala v nemocnici na charitatívnom dni, ktorý organizovali. Carlisle si moju prácu pochvaľoval a ja som bola šťastná, že mám čo robiť. Odniesla som vyzbierané dary do kancelárie. Keď som prechádzala okolo jedálne, ovanula ma vôňa prepraženého masla. Vždy som to milovala, no teraz sa mi zdvihol žalúdok. Rozbehla som sa rovno na toaletu a zvracala. Keď som si umývala tvár, ozvalo sa jemné zaťukanie. Dvere sa otvorili.

„Si v poriadku, zlatko?“ opýtal sa Carlisle a ja som sa pokúsila cez zaslzené oči o úsmev.

„Zdvihlo mi žalúdok. Asi som si ho pokazila. Je mi zle už pár dní.“ Carlisle sa usmial a naznačil rukou, aby som šla s ním. V ambulancii mi dal niečo na žalúdok a vzal mi krv.

Akcia nakoniec dopadla dobre. Vybrali sme obrovské peniaze na detské oddelenie a to bolo aj cieľom. Pribehla som k Carlisleovi, oznámiť mu vybratú sumu. Vletela som do jeho pracovne. Stál chrbtom k dverám a díval sa cez okno.

„Carlisle, hádaj, koľko sme vybrali?“ Carlisle sa napäto otočil a potom sa na mňa zvláštne pozrel.

„Bella, mám tvoje výsledky,“ povedal pridusene. Jeho pohľad ma naľakal.

„Som chorá? Mám niečo infekčné?“ opýtala som sa roztrasene a urobila krok k nemu.

„Nie, nie si chorá. Si tehotná.“

2. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - Prológ + 1. kapitola: