Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 23. kapitola

25.12.2011 (08:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 5602×

23. kapitola

Edward:

Sedel som na hranici a čakal, kým sa objaví moje auto. Bál som sa. Ako poznám Bellu, tak pekne Jacobovi trucovala, ale už to, že ju presvedčil, je dobré znamenie. Keď sa na prašnej ceste objavilo moje auto, vydýchol som si. Bella sedela na mieste spolujazdca a hlavu mala opretú o svoje ruky. Zakrývala si tvár. Jacob zastavil, vyskočil a dobehol ku mne. Cez jeho rameno som sa snažil nakúkať do auta, no Bella bola otočená smerom od nás a mala pri uchu telefón. Nerozumel som čo hovorí, lebo mi Jacob dával kázanie.

„Buď na ňu milý a nič nepokaz,“ povedal. Prikývol som a veľmi pomaly, ako snáď ešte nikdy, som obišiel auto. Sadol som za volant. Bella hneď otočila hlavu na opačnú stranu, telefón strčila do vrecka a otvorenú dlaň pritlačila na sklo. To isté urobil Jacob z druhej strany a mňa išlo od hnevu rozhodiť. Prišlo mi to ako nejaká srdcervúca scéna z filmu. Vyrazil som tak prudko, že Jacoba najskôr ostreľoval štrk z pod kolies.

„Bella, pozri sa na mňa,“ šepol som, no ona sa dívala bez slova cez okno. „Bella, prosím, pozri sa na mňa,“ povedal som po chvíli ráznejšie. Troška ňou trhlo, no nepozrela sa na mňa. Snažil som sa pôsobiť vyrovnane. Nechcel som ju rozrušovať, a tak som radšej mlčal. Prišli sme pred dom a než som vôbec stihol vystúpiť, Rose zvierala Bellu v tesnom objatí. Vyvalil som oči a hneď mi došlo, s kým moja žena telefonovala. Ženy sú vo vypätej situácii schopné zomknúť sa aj s niekým, koho pred tým nemohli cítiť. To je fakt a Bella to dokázala paktom s Rose. Nepáčilo sa mi to a tak som pobehol k svojej sestre a chcel som jej Bellu vziať, no Rose sa obranne nakrčila a obdarila ma výstražným zavrčaním. Inštinktívne som sa prikrčil a zavrčal rovnako. Bol som trochu zmätený z jej myšlienok. Myslela to smrteľne vážne.

„Okamžite s tým prestaňte!“ zakričal na nás od dverí Carlisle. Bella sa na mňa vyplašene pozrela. Nebola v tejto rodine zvyknutá na zvieracie prejavy, aj keď medzi inými upírmi to bolo úplne prirodzené. Nikdy sa ma nebála a taký výraz - som v súvislosti so mnou, u nej nikdy nevidel. Dosť ma to zasiahlo. Zostal som bez pohybu stáť a sledoval som, ako mi tá nepodarená blondína berie moju ženu preč. Keď po takmer hodine zišla Rose dole, rovno som na ňu vybehol.

„Čo to akože robíš!“ vyštekol som.

„Bella mi celá ustrašená volala. Neverí ti! Chápeš? Bojí sa, že jej ublížiš,“ prskla.

„Ublížim? Chcem ju zachrániť, dočerta!“ Zložil som sa na pohovku a nešťastne si prikryl rukami tvár. Premýšľal som. Vyskočil zas na nohy a rozbehol sa ku schodom, no Rose sa mi postavila do cesty, a tak som do nej silnejšie sotil. Ona sa rýchlo prešmykla popod moju ruku. Reagovala nenaplánovane, a tak som v sekunde skončil nosom prilepeným na prvý schod. Carlisle pribehol k nám a v sekunde odo mňa Rose odtiahol. Držal ju pevne za ramená. Členovia rodiny sa zbehli pozrieť si divadielko.

„Tak dosť!“ zavelil môj otec. „Nemienim byť neustále v strehu, aby ste si nešli po krku. Ty daj Belle pokoj. Ak ťa teraz pri sebe nechce, taj jej daj priestor a ty sa prestaň metať!“ Carlisle s Rosalie surovo zatriasol.

„Všetci sme teraz plní emócii. Musíme sa všetci upokojiť a dať Belle čas,“ šepla moja matka.

„Esme, to je somarina! Jediné čo nemáme, je čas!“ vyštekol som surovo a potvrdil svoje slová zavrčaním. Na Esme som nikdy v živote nezvýšil hlas, nie to ešte zavrčal, no teraz som musel. Bol som na rozsypanie. Esme sa zatvárila, akoby sa chcela rozplakať. Natisla sa ku Carlislovi a ten ju objal. Bol už poriadne napálený. Mal chuť mi vraziť, no tak ako on ochraňoval svoju ženu, ja som chcel chrániť tú svoju. Rose sa napriamila.

„Idem k Belle, aby nebola sama. Dám na ňu pozor a skúsim ju presvedčiť, aby s tebou hovorila. Ty si ale vyhoď z hlavy, že ju budeš presviedčať na potrat. Uvedom si, že je aj najskôr neskoro. Dieťa je priveľké a prisilné. Bude sa brániť ako každý upír. Je to v nás.“ Rose vybehla po schodoch. Tak veľmi som ju teraz nenávidel. Malo to mnoho dôvodov. Bella ju pri sebe chcela a Rose mala pravdu. Dieťa už bude najskôr veľmi silné, ale mali by sme to aspoň skúsiť.

Bella spala takmer do druhej. Keď sa zobudila, s Rose sa zhovárali, ale nie o mne a ani nie o tom, čo sa deje. Načúval som pod schodmi. Alice okolo mňa vybehla a šla k dievčatám. Alice aspoň z časti chápala, ako sa cítim.

„Bella, Edward stojí pod schodami od kedy ťa priviezol a trasie sa tam ako ratlík. Chce s tebou hovoriť,“ povedala Alice netaktne.

„Nie,“ šepla Bella.

„Bella, keď nám Carlisle vysvetlil, že to dieťa je najskôr malý upír, bol to šok. Nikto netušil, že je to možné. Vydesilo nás to. Si súčasťou rodiny, ale netušíš, čo všetko dokážeme a aký naozaj sme. Máme o teba strach a to je celé. Edward sa o teba bojí,“ šepla Alice. Zatiaľ som bol s jej počínaním nad mieru spokojný. Postavil som sa na prvý schod a napäto čakal.

„Edward na mňa kašle,“ povedala zrazu Bella a ja som takmer spadol z nôh. Ako to môže tvrdiť? Odpustil som jej, vrátil sa k nej a to len preto, že ju milujem a nemôžem bez nej žiť.

„Edward ťa miluje. Čo to rozprávaš?“ zastala sa ma Alice. To som bol už úplne hore, no Jasper sa mi postavil do cesty. V mysli ma upokojoval a vynakladal na to všetky svoje sily.

„Vrátil sa len z povinnosti a preto, že sa Jacob pripútal k April. Povedal to aj do telefónu tej žene. Ja nie som hlúpa. Bol na Aljaške, však?“ Nastalo ticho. Moje sestry vedeli, že som bol vyše týždňa na Aljaške a na moje prekvapenie samé pochybovali, čo som tam robil. Rose bola dokonca presvedčená, že som sa vyspal s Tanyou, aby som tak Belle vrátil, čo mi urobila. Teraz som už musel zasiahnúť. Nebudú ma obviňovať z niečoho, čo som nespravil. Naznačil som Jasperovi, aby ustúpil a postavil som sa pred dvere. Zaklopal som, aj keď dievčatá o mne vedeli.

„Kto je to?“ opýtala sa moja žena Alice.

„Edward,“ šepla.

„Nechcem s ním hovoriť.“ Bellin hlas znel unavene a smutne. Otvoril som dvere a vošiel. Bella sa okamžite otočila k oknu. Pozrel som na Alice a hlavou naznačil, nech odíde. Bez rečí šla, no Rose sa ani nepohla.

„Rose, nechaj nás. Z miesta, kde stojím, sa nepohnem,“ dodal som rýchlo, lebo Rose nebola ochotná nechať ma s Bellou v miestnosti samého. „Padaj!“ pritvrdil som a ona nahnevane vyšla, ale zostala stáť pred dverami.

„Bella, hádam nežiarliš,“ šepol som neveriacky. Moja žena sa prudko otočila.

„Nie. Ak si mal potrebu mi niečo vrátiť, tak dobre. Dúfam, že ti to pomohlo, ale ja nie som veľkorysý typ človeka. Tvrdil si, že u upírov je to iné, že milujete naveky. Ja som oľutovala, že som ti ublížila, ale ty...“ Bella zmĺkla, lebo sa jej po tvári rozliali slzy.

„Bella, nepodviedol som ťa. Nikdy. Bol som na Aljaške, ale vo všetkej počestnosti. Môžeš mi veriť,“ šepol som bezradne.

„Tebe nebudem veriť. Chceš mi vziať dieťa. Myslíš si, že máš na neho nárok?“ vyštekla po mne.

„Mám nárok na teba, lebo si stále moja žena a aj budeš a mám nárok aj na to dieťa, lebo je moje a tvoje. Môžem sa k tomu hádam vyjadriť. Nechcem o teba prísť. Nebudem ťa do ničoho nútiť, len sa zamysli nad tým, ako sa asi cítim. Ja som zapríčinil, že možno prídeš o život. Pri každej príležitosti mi ujdeš do La Push a nakoniec som to ja, koho tu podozrievaš?“ Mal som zlosť. Otočil som sa a šiel. Bella bola chvíľu dosť nepokojná. Srdce jej rýchlo bilo, no pomaly sa upokojila.

Rose sa od nej do večera nepohla. Ja som jej dal priestor a zatiaľ sme s Carlisleom preberali všetky možnosti. Každý v dome nás sústredene počúval. Rose sa síce bavila s Bellou, no počúvala.

Bella si večer ľahla do postele a požiadala Rose, aby zostala pri nej. Keď zaspala, Rose vyšla pred dvere ku mne.

„Nezobuď ju a ak sa bude pýtať, tak jej poviem, že som pri nej bola ja,“ šepla moja sestra a tým sa v mojich očiach trocha poľudštila. Vkradol som sa do izby. Bella ležala na boku a bok a brucho mala podložené tým vankúšom, čo som kúpil. Vzdychol som si, keď sa jej bruško jemne pohlo. Rýchlo som si kľakol a pohladil ho.

„Skús sa veľmi nehýbať, aby si mamička pospala,“ šepol som. Brucho sa prestalo vlniť a ja som pre istotu v tejto polohe zostal do rána. Rose ma pred východom slnka vystriedala.

Moja žena vstala dosť neskoro. Carlisle celú noc prezeral knihy a internet. Prepočítaval dni a hodiny, prezeral si dookola Belline výsledky. Keď som nakukol do pracovne, otočil sa ku mne a rozpačito sa usmial.

„Myslíš, že by sme ju presvedčili ešte na pár testov? Potrebujem ešte krv a zišla by sa vzorka čo najbližšie k maternici. Keby som mal aspoň DNA toho plodu. Potrebujem zistiť, z ktorého nášho druhu má viac. Či je viac človekom alebo upírom,“ povedal fascinovane.

„Zabudnite,“ ozvalo sa zašomranie Bellinej ochranky. Nahnevane som prešiel do mojej izby. Keď som bez zaklopania a dosť nahnevane rozrazil dvere, Bella mala na sebe len nohavičky. Vlasy jej padali cez nahé prsia a ja som úplne nepripravene zalapal po dychu. Stále bola nádherná, aj keď výrazne schudla a bruško jej odstávalo. Prsia mala naopak plnšie a to, že som vedel, že plod v jej lone je môj, ma trocha vzrušilo. Snažil som sa na ňu nedívať ako na ženu, sexuálny objekt, ale ako na ženu a budúcu matku, no teraz som reagoval ako vždy a to hlavne od pása dole. Jednoducho som tam stál ako hlupák s otvorenými ústami, až pokiaľ do mňa Rose nahnevane nehodila vankúš z postele. Bella sa mi rýchlo otočila chrbtom. Stiahla z postele župan a trasúcimi rukami sa zahalila.

22. kapitola - 24. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 23. kapitola: