Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 14. kapitola

26.11.2011 (14:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 45× • zobrazeno 5181×

Bella:

Chvíľu som sa Edwardovi dívala do očí. Nakoniec som prikývla.

Vyšli sme von a ja som si to namierila k pouličnému predajcovi hot-dogov. Edward šiel krok za mnou. Kúpila som si jeden s kečupom a sadla si na lavičku. Sadol si ku mne a sledoval, ako to do seba tlačím.

„Si dosť chudá, na to, že si v...“

„Som len vo štvrtom. Na niektorých ženách to vôbec nevidno,“ povedala som s plnými ústami.

„Mne sa skôr zdá, že si dosť schudla, za posledných pár dní, čo som ťa nevidel.“ Nahodil zmierlivý tón. Ja som dojedla a pozrela mu do očí.

„Býva mi dosť zle a zatiaľ som vlastne nič nepribrala. Carlisle však povedal, že všetko vyzerá dobre.“ Otrepala som zo seba odrobinky.

„Edward, vážne sa nechceš rozviesť?“ opýtala som sa trocha neisto.

„Nie. Postarám sa o teba,“ šepol. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Začala som si uvedomovať, že hovorí o tom, že sa o mňa postará, ale nepadlo ani slovo o tom, že by sme mohli spolu ďalej fungovať ako pár. Ja hlúpa naivka som si začala namýšľať. Oči mi v sekunde pretiekli a skotúľala sa mi po líci slza.

„Edward, ja som ti vďačná, že so mnou súcitíš a chceš mi pomáhať, ale mal by si žiť. Povedal si síce, že ma ľúbiš, ale neodpustil si mi, alebo...“ Edward sklopil pohľad.

„Musíš mi dať čas. Bella, ja vážne netuším, čo bude, ale viem, že ťa mám rád a že by som bol nešťastný, keby sme sa rozviedli. Urobil by som to, ak by si chcela byť s Jacobom, ale takto...“ Chápavo som prikývla. Postavila som sa.

„Pôjdem domov. Som dosť unavená. Potrebujem sa vyspať.“ Bolo mi na odpadnutie. Hlava mi dunela a zvonilo mi v ušiach. Edward šiel so mnou k autu a sadol si automaticky za volant, keď som odomkla. Neprotestovala som. Sadla som na spolujazdcovo sedadlo a oprela som si hlavu.

„Edward, som rada, že ťa vidím,“ povedala som ospalo.

Už sme vchádzali do Forks. Edward sa zaradil do odbočovacieho pruhu, no ja som zakrútila hlavou.

„Ja som teraz doma u Charlieho. Odvez ma tam, prosím,“ pípla som. Edward ma zaviezol k otcovmu domu. Charlie vyšiel pred dvere a sledoval, ako mi Edward pomáha vystúpiť. Šiel so mnou ku dverám a podopieral ma. Bolo mi dosť divne a preto som to aj uvítala. Charlie natiahol k Edwardovi ruku.

„Edward, rád ťa vidím,“ povedal môj otec milo.

„Ahoj, Charlie. Odnesiem ju hore a zastavím sa pri tebe,“ povedal Edward a vyhupol si ma do náručia. Charlie mu ustúpil z cesty. Neviem, čo to so mnou bolo. Inokedy mám problém zaspať, aj keď odpadávam od únavy, a teraz zaspávam v Edwardovom náručí a nedokážem to ovládať. Možno to bolo tým, že som bola konečne pri ňom. Položil ma do postele. Vyzul mi topánky a stiahol na mňa prikrývku.

„Idem sa porozprávať s Charliem. Vyspi sa. Nechám si otvorené okno a prídem za tebou, keď si trocha pospíš.“ Jemne sa usmial. Nechápavo som na neho pozrela.

„Edward, nemusíš predsa chodiť oknom. Si ešte stále mojím manželom. Myslím, že ťa Charlie pustí aj cez dvere.“ Edward jemne prikývol a zbehol dole. Mne sa oči zavreli a spala som ako zabitá.

Ráno som si zrazu nebola istá, aký je deň, či sa mi včerajšok len nesníval. Edward pri mne nebol a nebola po ňom ani pamiatka. Posadila som sa na posteli v peknej panike. Dvere sa otvorili a dnu strčil hlavu Charlie.

„Mal som byť doma, ale volali z práce, že kolega nedorazil, tak musím na stanicu,“ povedal rýchlo. Bol už navlečený do uniformy. Prekvapene som sa na neho dívala. Musela som vyzerať dosť vyplašene, lebo vošiel do izby a prešiel k posteli.

„Je všetko v poriadku?“ opýtal sa.

„Ja. Včera...“ Teraz som nevedela, čo povedať. Bola som zvláštne dezorientovaná.

„Včera si mala ťažký deň. Kto by bol povedal, že Edward ten rozvod stopne. U mňa chlapec v rebríčku pekne postúpil. Je to pravý chlap a postará sa o teba,“ povedal Charlie a na dôvažok prikyvoval hlavou. Vyvalila som oči.

„O čom ste hovorili?“ opýtala som sa trocha roztrasene.

„Rôzne. Vlastne nič podstatné.“ Dostať niečo z môjho otca bol obrovský problém.

„Mne toho veľa Edward nepovedal, len to, že sa rozviesť nechce,“ šepla som.

„Potreboval si to v hlave utriediť. Povie ti to sám. Povedal, že príde okolo ôsmej, čo je o chvíľu. Nebudeš dlho sama a buď na neho milá. Nezabúdaj, že chybu si urobila ty, a tak sa tak aj správaj. Niekedy treba skloniť hlavu a prijať trest. Musíš sa snažiť, aby ti odpustil.“ Charlie ma prekvapil. Takéto vyjadrenia by som od neho nečakala, ale videla som na ňom, ako ho Edwardov návrat potešil a ako u neho Edward stúpol. Musím sa priznať, že aj u mňa. Vedela som, že nás čaká dlhá cesta, ale ja ho presvedčím, aby ma začal znova milovať a hádam začne aj moje dieťatko.

Edward je vždy presný ako hodinky, a tak som sa na pár minút zatvorila v kúpeľni a tesne pred ôsmou som sa vrátila do postele. Chvíľku som sa snažila nájsť si vhodnú polohu, keď sa posteľ prehla a ja som sa pozrela do očí svojmu mužovi. Kľakol si na kraj postele a perami naznačil slovo ahoj. Musel byť na love, lebo jeho oči boli svetlo karamelové a vyzeral naozaj oddýchnuto, ak to tak môžem povedať o upírovi. Rozpačito som sa usmiala.

„Ahoj,“ šepla som.

„Pobalím ťa a vezmem ťa domov. Alice s Rose ma takmer prizabili, že som ťa tu nechal. Teda hlavne Rose. Tá je posledný čas, čo sa týka teba, poriadne agresívna. Nepúšťaj si ju príliš k telu, vieš aká je,“ povedal pokojne.

„To, že ma u vás chcú tvoje sestry a hlavne Rose, viem, ale chceš ma tam aj ty?“ Musela som sa opýtať, aj keď som sa bála odpovede. Edward sa akoby zamyslel.

„Mala by si byť u nás. Budeš mať všetko a hlavne lekársky dozor. Potrebuješ pokoj a pohodlie,“ povedal a postavil sa ku skrini. Vzal kufor a začal do neho automaticky skladať veci. Postavila som sa z postele a chytila ho za ruku. Prudko sa otočil akoby to nečakal.

„Edward, pýtala som sa, či ma tam chceš aj ty a nie, či to pre mňa bude výhodnejšie a pohodlnejšie. Ja môžem pokojne zostať aj tu. Rose a Alice za mnou smú prísť kedykoľvek a ty tiež. Nechcem, aby si sa preto cítil nepríjemne. Predsa len, máme tam spoločnú izbu a nechcem, aby sme sa obaja cítili zvláštne.“ Privrela som dvierka na skrini a vrátila sa do postele. To ticho ma zabíjalo. Už som mala slzy na krajíčku, keď začal pokračovať v balení.

„Samozrejme, že ťa chcem doma. To je predsa jasné,“ šomral si popod nos. Mne sa uľavilo, aj keď to malo od nadšeného tónu ďaleko.

13. kapitola - 15. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 14. kapitola: