Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 13. kapitola

22.11.2011 (20:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 61× • zobrazeno 6386×

Bella:

Alice mi volala každú chvíľu. Keď povedala, že kvôli mne zháňa Edwarda, mala som chuť jej odtrhnúť hlavu. O nič som sa jej neprosila. Povedala som, že sa s ňou nebudem baviť, keď s tým neprestane. Jacob sa tiež zastavil a presviedčal ma, že pôjde na súd so mnou, ale ja som to nechcela. Chcela som to mať rýchlo za sebou.

Myslela som na Edwarda každú voľnú chvíľu. Ešte v ten deň som si prelistovala svadobný album. Pohladila som jeho tvár na fotke. Nádherne sa tam smial. Bol šťastný. Žiaril a ja pri ňom. Teraz mám pleť v odtieni sivej, pod očami obrovské kruhy, lebo nespím, ruky a nohy tenké, lebo som na váhe nepribrala ani gram, len bruško viac vystúpilo. Bola som ako pavúk. Viem, že by sa na súd hodilo obliecť niečo lepšie, no na nové som míňať nechcela a vo všetkom som vyzerala ako vešiak s bruchom.

Obliekla som si nakoniec staršie voľné nohavice a na vrch voľnú tuniku s dosť veľkým výstrihom, ale iná vhodná nebola. Prevesila som si cez chrbát sveter a pre istotu som vzala papiere od auta a všetky rezervné kľúče. Nemôžem predsa vedieť, ako to dopadne a možno budem musieť auto vrátiť.

Vyštartovala som skôr, aby som zas nemeškala. Urobila som dobre, lebo som si musela dať po ceste prestávku. Ráno som sa nenajedla a bolo mi dosť zle. Keď nejem, je mi zle, ak sa najem, je mi zle. Na zbláznenie.

Vbehla som do budovy. Šla som na čas, ale vôňa z bufetu ma dostala. Zastavila som sa a kúpila si koláč. V sále číslo štyri sa ešte pojednávalo. Môj a ani Edwardov právnik tu ešte nebol, a tak som si sadla a jedla tú dobrotu. Zahryzla som ešte raz a dostala som sa k plnke. Zrazu sa vo mne vzbúrila žlč. Koláč bol s jablkami a tie som teraz vážne nemusela.

Rozbehla som sa k toaletám a po ceste som takmer zhodila svojho právnika. Ledva stihol uskočiť. Vpálila som do kabínky, podotýkam na pánskych záchodoch. Dámske boli o niečo ďalej a tam by som to už vážne nestihla. S hlavou nad misou som kľačala na kolenách a dávila. Niekto mi zodvihol vlasy a na krk pritlačil niečo studené. Nemala som ani silu pozrieť, kto sa mi snaží pomôcť, ale predpokladala som, že to bude Teo, môj právnik. Registrovala som len príšerne drahé topánky.

Zvracala som a zvracala. Už nebolo ani čo a stále ma bolestivo napínalo. Mala som pocit, že vyvrátim aj bránicu. Konečne sa to trocha upokojilo. Pritisla som si ruku na ústa a bez toho, aby som na svojho právnika pozrela, som sa stočila k umývadlu a vyplachovala si ústa prúdom vody. Umyla som si tvár a konečne som bola schopná niečo povedať.

„Ďakujem za pomoc. Hrozne ma to mrzí. Už som dlho tak nezareagovala na nejaké jedlo,“ šepla som a otočila sa.

„Myslíš jablká?“ opýtal sa ma Edward trocha vyplašene.

Keď vyslovil to slovo, nemala som ani čas zamyslieť sa nad tým, kto predo mnou stojí. Mala som hlavu späť v mise a pokúšala sa dovolať do HongKongu. Znova som na krku ucítila chladný dotyk a zdvihol mi vlasy. Už som vlastne nemala čo zvracať. Pálilo ma hrdlo a oči a nemala som silu sa ani postaviť.

„Už je to dobré?“ opýtal sa, keď bolo chvíľu ticho.

„Hmmm,“ zabzučala som na súhlas. Vzal ma na ruky a postavil k umývadlu. Nahla som sa a vypláchla si ústa.

Edward ma stále pevne držal a ak by ma bol pustil, tak skončím na zemi. Otočil ma tvárou k sebe a oprel o svoje rameno. Pohladil ma po chrbte. Konečne som bola schopná sama stáť. Ustúpila som a pozrela mu do očí. Mal ich dosť tmavé. Prezeral si ma a ja som mala zrazu nepríjemný pocit. Nikdy som sa necítila menej atraktívna.

„Tvoj právnik povedal, že neprídeš,“ pípla som a namierila si to k dverám. Edward šiel za mnou a rukou ma pridržiaval za chrbát.

„Najprv som nechcel chodiť, ale musel som prísť,“ šepol. Obaja právnici stáli pred sálou a hľadeli na nás.

„Prečo si musel? Tvoj právnik by to predsa zvládol,“ povedala som s ťažkým výdychom, keď sme dorazili k mužom.

„Ste v poriadku, pani Cullenová?“ opýtal sa môj zástupca. Len som prikývla. Otočila som sa na Edwarda. Snažila som sa pôsobiť isto, ale chvela som sa. Aj na mojom hlase bolo počuť značnú nervozitu a nedokázala som sa Edwardovi dlhšie dívať do očí.

„Prišiel som preto, že nesúhlasím s rozvodom. Ja sa rozvádzať nebudem,“ povedal Edward vážne a ja som vyvalila oči. Barns aj s mojim právnikom sa dosť nemiestne zachichúňali.

„Prosím?“ opýtala som sa prekvapene.

„Nemienim sa rozvádzať!“ povedal Edward tvrdo. Pozrela som sa na neho a potom na tých dvoch chichúňajúcich sa právnikov.

„Môžeš na chvíľu bokom?“ opýtala som sa a trocha ustúpila. Edward šiel za mnou.

„O čo ti ide?“ opýtala som sa podráždene.

„Viem, že sa bude Jacob ženiť. Nenechám ťa bez pomoci. Postarám sa o teba, Bella. Si moja žena a...“

„Dosť!“ skríkla som. Edward na mňa zarazene pozrel. „Ja nepotrebujem tvoju ľútosť. Postarám sa o seba. Zvládnem to. Nemusíš sa báť a nemusíš sa kvôli mne obetovať. Ja to nedovolím,“ povedala som bojovne.

„Bella, ja som nad tým všetkým uvažoval. Mám ťa rád a budeme to jednoducho musieť zvládnuť. Povedz mi, že ma neľúbiš a nechceš byť so mnou a ja tam pôjdem a nechám nás rozviesť.“ Pozrela som sa Edwardovi do očí, no zase som to nevydržala dlhšie než pár sekúnd.

„Neľúbim ťa a nechcem byť s tebou!“ povedala som tvrdo. Edward skrivil tvár, no potom sa pousmial.

„Klameš.“ Zodvihol obočie a ja som sa na neho šokovane dívala.

„Edward, urobila som hroznú vec a neskutočne ma to mrzí. Ty si mi ale o sebe nedal nič vedieť takmer dva mesiace. Čo odo mňa čakáš? Nezavolal si mi, ani keď som takmer potratila. Kašľal si na mňa a nevyčítam ti to. Nedivím sa,“ šepla som a sklopila zrak.

„Bella, ver alebo nie, mal som ťa stále na očiach. Bol som celý čas v meste. Odišiel som až deň po zmierovacom pojednávaní. Myslel som, že si s Jacobom zaslúžite šancu. Keď som sa dozvedel, že sa pripútal, vrátil som sa,“ povedal Edward a chytil ma za ruku. Pozrela som na tých dvoch pri dverách do sály.

„Povedal ti to Barns alebo Alice?“ opýtala som sa. Edward sa na mňa pokrivene usmial. Z toho úsmevu som padala do kolien.

„Jacob,“ šepol môj muž a otočil sa k právnikovi. „Rozvod nebude. Musíme sa s manželkou pozhovárať.“ Otočil sa späť na mňa. „Súhlasíš?“

12. kapitola - 14. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 13. kapitola: