Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 10. kapitola

16.11.2011 (21:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 5912×

Bella:

V rezervácii mi nebolo zle. Jacob sa šiel pretrhnúť, aby mi bolo pohodlne, ale necítila som sa tam ako doma. Alice mi večer zavolala. Chvíľu sme sa rozprávali. Svrbel ma jazyk, aby som sa opýtala na svojho manžela, ale nenašla som odvahu.

Okamžite po nej mi zavolala Rose. Zaujímalo ju, ako sa mám a či mi nič nechýba. Rozhovor ukončila tým, že by som mala okamžite odísť od toho psa. Jacob mal najskôr pravdu v tom, že sa až príšerne snažím všetkým naokolo vyhovieť, a tak som sa skúsila zamyslieť nad tým, čo naozaj chcem. Chcela som hlavne pokoj od všetkého a všetkých.

Na druhý deň ráno som Jacobovi oznámila, že odchádzam, či sa mu to páči alebo nie. Najprv bol dosť rozladený, ale keď som ho ubezpečila, že budem u svojho otca, nemal na výber. Stále sa oháňal tým, že je dieťa jeho a že má právo vyjadriť sa a trvať na tom, aby som nebola v spoločnosti upírov. Sám ma odviezol domov.

Charlie len pokrútil hlavou, keď som sa objavila vo dverách. Vedela som presne na čo myslí a nepotrebovala som ani Edwardovu schopnosť čítať myšlienky. Určite si v duchu povedal, že toto mám po Renée. Neviem nikde dlho vydržať a neviem sa jednoznačne rozhodnúť.

Večer som zase sedela vo svojej izbe, na svojej posteli a žmolila ten nemožný telefón. Túžila som zavolať Edwardovi, no zavolala som Alice. Oznámila som jej, že som doma. Samozrejme ma prehovárala, aby som šla k nim, ale sľúbila som Jacobovi, že to neurobím. Trpko som si uvedomovala, že so svojím životom musím niečo urobiť.

Dieťa, ktoré čakám, nemôže za to, že som hlúpa. Pohladila som si brucho. Čo je dobré pre mňa a moje maličké? Zhlboka som sa nadýchla a sadla k počítaču. Niekoľko dlhých desiatok minút som písala. Vytlačila som list papiera a polohlasom som si ho prečítala. Na jeho konci som mala oči plné sĺz. Jacob mal pravdu. Je čas pohnúť sa vpred a oslobodiť Edwarda od záväzku, ktorý nechce.

V pár krátkych odstavcoch som vykreslila celý problém a ukončila list krátkou žiadosťou: Týmto žiadam o rozvod manželstva. Nikdy som nič podobné nepísala a priznám sa, že ani nevidela. Bolo to aj pre Charlieho tak ťažké, keď sa s ním mama rozviedla? Ja s Edwardom sme, samozrejme, v inej situácii, ale na konci to bude o tom istom.

Na druhý deň som dala Charliemu obálku a požiadala ho, aby ju poslal. Pozrel si adresáta a prekvapene sa mi pozrel do tváre.

„Si si tým vážne istá?“ opýtal sa opatrne.

„Ja si nie som istá ničím. Viem ale, že nechcem Edwardovi viac ubližovať. Bolo naivné myslieť si, že by to hodil z pleca na plece. Neviem, čo som čakala. Ak by to bolo naopak, nemyslím si, že by som mu dokázala odpustiť. Mrzí ma len, že sa so mnou nerozpráva.“ Sklopila som pohľad.

„Bella, možno je lepšie, že s tebou nehovoril. Keď podala Renée žiadosť o rozvod, nehovoril som s ňou celé týždne.“ Vyvalila som oči. Vždy som si myslela, že ich rozvod bol pokojný. „Nechcel som jej povedať nič, čo by ma neskôr mrzelo. Nechcel som urobiť hlúposť. Možno som mal bojovať, ale nechcel som ju viac spútavať. Často myslím na to, aké by to bolo, keby sme zostali spolu, ale vieš čo?“ Významne na mňa pozrel a ja som zakývala, že neviem. „Som rád, že má Phila. Je to dobrý chlap.“ Vzal obálku a šiel. Zamyslela som sa nad tým. Urobila som správne.

Keď po obede dorazil Jacob, zostali sme si v obývačke. Prikryl mi nohy dekou a sadol si na koniec pohovky. Hovoril o nejakom aute, ktoré mu priniesli na opravu a vlastne mu nič nebolo. Chvíľu hovoril, ale potom som mu skočila do reči.

„Podala som žiadosť o rozvod. Zatiaľ len písomne. Neviem, ako dlho potrvá, kým mi odtiaľ niečo príde,“ šepla som. Jacob sa na mňa prekvapene pozrel a potom sa usmial.

„To je dobre. Urobila si správne. Mám to brať tak, že mi dáš šancu?“ V očiach sa mu zalesklo.

„Veď som ti už povedala, že áno. Nebudem ťa vyhadzovať z môjho života, ale netlač na mňa. Sme dohodnutí?“ Podala som mu ruku a on ju nadšene prijal.

Jacob:

Bella nevyzerala dobre a ja som jej to nijako neuľahčoval. Viem, aké to má ťažké, ale aj ja. Žena, ktorú mám rád, čaká moje dieťa a nedovolí mi byť pri nej. Mali by sme sa tešiť, ruka v ruke plánovať a vyberať veci pre naše dieťatko a namiesto toho tu musím riešiť pijavice. Netvrdím, že som sa nebál, keď som sa dozvedel, že je tehotná. Toľkokrát som sa modlil za šancu, za príležitosť, byť s ňou a nakoniec som to dostal ako na zlatom tanieri. Dokonca aj Edward zmizol z cesty. Vlastne sa mu ani nedivím a je mi ho aj trochu ľúto.

Edward Bellu miloval, ale ona jeho očividne nie dosť. Urobil dobre, že odišiel. Na pijavicu mu to fakt myslí. Bol by tu len na smiech. Sme odvekí nepriatelia a jeho žena so mnou otehotnie. Musím priznať, že Carlisle sa správa profesionálne, no najradšej by ma tiež zaškrtil. Hnevajú sa aj na Bellu a aj to je jeden z dôvodov, prečo by som ju tam nikdy nepustil. Mohli by jej ublížiť. Príliš im verí.

Mať Bellu doma bolo úžasné. Cítil som sa skvelo. Mal som ju pod dohľadom a smel som ju chrániť. Videl som však, že je to pre ňu vyčerpávajúce a necítila sa u mňa dobre. Keď ma konečne pustí k sebe bližšie, nájdem nám bývanie niekde v meste. Tak to bude najlepšie.

Ďalším úžasným pokrokom bolo, že požiadala o rozvod. To ma fakt prekvapilo. Nečakal som to od nej. Myslel som, že na ňu budem musieť viac tlačiť, alebo, že ju predbehne Edward.

Pár dní sa nič nedialo. Potom mi volala Bella, že je dal Carlisle termín. Mal už naše výsledky. Ráno som ju vyzdvihol pred domom. Mala na sebe úzke nohavice a priliehavejší top. Stále bola jej pokožka sivastá, ale už toho viac zjedla a to bolo dobré. Tešil som sa z každého sústa, ktoré v sebe udržala. Mal som dokonca pocit, že sa jej trocha rysuje bruško.

Šli sme rovno na Carlislovu ambulanciu. Tŕpol som, či tu nebude niektorá z pijavíc, ale okrem blondína tu nebola žiadna. Otvoril dvere a usmial sa na Bellu.

„Ahoj, ako sa máš,“ opýtal sa. Bella sa len usmiala. Mne podal ruku, ale nepovedal mi ani slovo. Bellu najprv postavil na váhu a nesúhlasne kýval hlavou.

„Bella, je ti stále zle? Nič si nepribrala. Na ďalšej návšteve musíš mať viac. Dohodnuté?“ Vzal ju za ruku a prešiel s ňou ku stoličke.

„Aké sú výsledky?“ opýtala sa rýchlo. Carlisle sa pousmial.

„Krv máš dobrú. Trochu málo železa, ale to spravia vitamíny a pestrá strava. Zatiaľ vyzerá všetko v poriadku. Pôjdeme ešte na ultrazvuk a potom pôjdeš za doktorom Herbom, ktorý ťa vyšetrí. Ak bude tehotenstvo prebiehať normálne, bude sa o teba starať on, ale ak nie...“ Nedopovedal to a pozrel sa na mňa.

„Tvoja krv je tiež v poriadku, teda, pokiaľ vysokú hladinu hormónov, dvojnásobné hodnoty krvných buniek sú u vlkov normálne. Nič podobné som nevidel. Neskutočná regeneračná schopnosť. Ešte skôr som si myslel, že ste, podobne ako my, zamrznutí v čase. Vieš, napríklad, ako mi raz spomínal Edward, tak Leah deti mať nemôže, lebo sa mení. Myslel som si, že je to podobné aj u mužov.“ Nerozumel som tomu, čo mi chce blondín povedať, ale tváril som sa zúčastnene.

„Ako môžeš vidieť na Belle, tak ja s tým problém nemám,“ prskol som. Chcel som tie jeho závery trocha schladiť.

„Iste. Ja len, že som sa tvojej krvi musel venovať osobne. Nechcel som, aby o tom bol nejaký záznam a tvoja krv je pozoruhodná. Nemôžem s určitosťou povedať, že bude Bellino tehotenstvo ako všetky ostatné. Myslím, že sa u nej môžu objaviť anomálie. Si geneticky predurčený byť silný a zdravý. Veková hranica, kedy sa začínate meniť, je rôzna, však? Myslím, podľa zloženia krvi, že je to ovplyvnené aj intenzitou kríženia génov. Ty, pokiaľ viem, si z celej rezervácie jediným priamym potomkom vlkov. Tvoje gény sú silné. Vlastne sa ti snažím vysvetliť, že je možnosť, že už vaše dieťa bude mať určité zvláštnosti.“ Carlisle sa na mňa uprene díval.

„Nechápem,“ povedal som popravde. Bella pretočila oči.

„Bude silné, veľké a jeho menenie sa môže prísť skôr. Len dúfam, že nebudem namiesto chodáka potrebovať vôdzku,“ povedala Bella úplne uvoľnene. S Carlislom sme na ňu pozerali s otvorenými ústami. Carlisle si odkašľal.

„No, som rád, že to berieš takto. Musíš byť v pohode, aby bolo všetko dobré. Môžeme ísť na ultrazvuk.“

Presunuli sme sa o dvere ďalej. Bella si ľahla a vyhrnula tričko. Teraz som to jasne videl. Jej bruško bolo oblé a jemnučko vystupovalo, aj keď ležala. Cerlisle začal sondou behať po jej pokožke.

„Tak, je to lepšie než minule, ale stále to nevidím jasne. Vidím akciu srdiečka.“ Otočil monitor na Bellu a ukázal na mihotavý bod. Bella si zahryzla do pery. Ja som letmo nakukol. Samého ma prekvapilo, že ma to až tak neberie. To je asi naša typická mužská reakcia. Viac sa vieme nadchnúť, už keď je to škvŕňa von. Carlisle dokončil ultrazvuk a keď sa Bella utierala, váhavo k nej pristúpil.

„Bella, chcel som s tebou hovoriť osamote, ak to nie je problém,“ šepol.

„Je to problém,“ prskol som. Bella sa prudko postavila.

„Jacob, môžeš s tým láskavo prestať?“ Vyzerala nahnevane.

„Bella, dobre vieš, že ťa s ním samú nenechám. To, čo ti chce povedať, môže povedať aj predo mnou. Či nie?“ Pozrel som na Carlislea. Ten mal výraz ako nanuk.

„Dobre. Chcel som byť len taktný. Včera volal Edward. Vraj mal telefonát zo súdu. Požiadala si o rozvod. Myslím, že ho to dosť prekvapilo. Mohla si mu dať vedieť, že to plánuješ,“ povedal Carlisle karhavo. Bella sa zachvela.

„Carlisle, Edward mi telefón už raz nezodvihol. Nezaujíma sa, ako sa mám a čo robím. Ja mu nič nevyčítam, nedivím sa mu. Takmer som potratila a ani sa neobťažoval ozvať. Ja som mu naozaj chcela dať vedieť a pozhovárať sa s ním, ale nechcem ho zbytočne trápiť. Zavolám mu dnes, ak to zodvihne,“ pošepla.

„Bella, ja viem, že to máte obaja ťažké. Nemyslíš, že si sa unáhlila?“ Pri tých jeho slovách mi už došla trpezlivosť.

„Bella sa unáhlila, keď si ho vzala. Ste všetci na hlavu, či čo? Bella čaká dieťa so mnou. Nechá si ho. Pochybujem, že by sa s tým nejaký upír zmieril, že jeho žena porodí meniča a ja by som nedovolil, aby sa k môjmu dieťaťu čo i len priblížil. To to vážne nikto z vás nechápe?“ Bol som nahnevaný. Bella sa na mňa chladne pozrela.

„Jacob, práve že to chápem až dobre a preto som požiadala o rozvod. Si otec môjho dieťaťa a máš na neho nárok. Dieťa si chcem nechať. Od Edwarda by som nikdy nežiadala, aby prijal dieťa iného muža. Má nárok na slobodu. Môžeš byť spokojný.“

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 10. kapitola: