Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 8

10.11.2009 (07:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1503×

Najprv som svoje  rozhodnutie opustiť Tanyu a jej rodinu ľutovala, ale zistila som že takto to nejde... nie bez neho. Nedokážem žiť keď neviem dôvod prečo ma opustil keď hovoril že ma miluje. Preto som opustila moju milovanú rodinu. A preto opustím aj ďaľšiu. Viem že  keď som s  ním si spôsobujem bolesť. Že keď ho znova stretnem a a budem musieť odísť, že to pre mňa bude ešte ťažšie.  Priala by som si aby som ho nikdy nestretla nemusela by som opustiť rodinu a už vôbec by som nemusela s tou hroznou myšlienkou žiť navždy. Napriek tomu som cítila lásku k tomu človeku ktorého by som mala nenávidieť. „Milujem ťa Edward... navždy budem a zistím prečo si ma oklamal.“

Povedala som si sama pre seba. Možno som aj tajne dúfala že keď som teraz dokonalá ešte krajšia ako Denisa že ma bude ľúbiť.

Sedela som na lavičke a do tvári sa mi nahrnula vôňa ľudskej krvi.

Mykla som sa a pozrela tím smerom. Ku mne prichádzal menší muž v staršom veku.

Sadol si ku mne a do ruky mi podal obálku.

„Philadelphia, stred mesta hotel Grand , býva tam aj s jednou ženou a teraz prachy.“ Zamrmal a celý čas ostražito sledoval tmavé ulice.

Do rúk som mu hodila balíček bankoviek a sledovala ako rýchlo s pozdravom odchádza.

Potichu som si zanadávala. Philadelphia je slnečné mesto.

Budem sa musieť pohybovať iba v noci. Všetko mi to sťažilo.

V rýchlosti som si vybavila letenky na najbližší let ktorý mal ísť za hodinu.

Zbalila som si iba mikinu s kapucňou a bežala k lietadlu.

Cesta bola krátka a za chvíľu som bola na mieste. Cítila som strach z toho čo mu poviem.

Za  chvíľu  uvidím moju jedinú lásku, ale čo keď ma odmietne?

Čo ak ma ani nespozná? Čo ak mi jednoducho povie, že si zo mňa robil srandu. So strachom som sledovala tmavé mesto a cez okno sa mi začal objavovať veľký nápis HOTEL GRAND.  Vzdychla som a vstúpila do vnútra. Bol to veľmi drahý hotel. Celá miestnosť bola zaplnená honosným nábytkom.

Po celom hotely sa rozlievala krásna vôňa ľudí cítila som ako sa mi do úst hrnul jed. Ignorovala som to a snažila nevnímať všetky tie  vône, keď zrazu som  ucítila vôňu krajšiu ako tie ostatné. Žiaden človek tak nevoňal. Rozbehla som za ňou do úplného konca hotela.

Zastavila som sa na mieste kde tá vôňa bola najsilnejšia a uvidela ako z dverí vychádza on.

Keby som bola človek určite by sa mi z jeho krásy podlomili nohy, ale ja som stála a pozerala  naňho. Zrazu k nemu zo zadu pribehla Denisa a pobozkala ho. On sa na ňu krásne usmial a bozk jej oplácal.

Mala som chuť na ňu skočiť a odtrhnúť jej hlavu. Nenávidela som ju to kvôli nej ma opustil.

Stála som tam s otvorenou pusou a pozorovala ich.

Už išli odísť keď zrazu Edward zastal, otočil sa a jeho pohľad zastavil na mne.

„Bella.“ ozval sa ten krásny zamatový hlas.

Denisa sa otočila a vystrašene chytila Edwarda za ruku.

Edward sa jej  omráčene vytrhol a ladným krokom išiel ku mne a prekrásnym úsmevom na tvári.

Ignorovala som jed ktorý sa mi nahromadil v ústach keď stál pri mne. Vnímala som iba jeho.

Jeho dokonalú tvár oči, pery. Chcela som ho pobozkať tak veľmi.

„Ty si sa zmenila.“ ozvala sa Denisa už za Edwardovým chrbtom a stále chcela upútať jeho pozornosť.

„Veľa sa zmenilo od vtedy.“ povedala som tvrdým hlasom a topila sa v Edwardových očiach.

„Bella ja vysvetlím ti to.“ koktal a hľadal slová.

„Čo že si mi hovoril že ma ľúbiš a nakoniec si odišiel s ňou?“  vzlykla som a konečne sa odpútala od jeho pohľadu. Cítila som ako znova prichádza tá neznesiteľná bolesť.

„Čo si jej hovoril?“ vykríkla Denisa.

„Veď mne si hovoril že si si z nej robil srandu.“ Zapišťala a od zlosti celá sčervenala. Edward bol v rozpakoch nevedel čo ma povedať. Zamračil sa a rozmýšľal. Denisa na neho so strachom  pozerala.

Zrazu sa na mňa nádherne usmial.

„Nie Bella nikdy som ťa neprestal ľúbiť... bola to chyba odpustíš mi?“ povedal a vpíjal sa mi do očí. Chcela som mu veriť... veľmi...ale nehovoril pravdu.

To isté mi hovoril vtedy, no nakoniec si vybral tú lepšiu.

Je naivný keď  si myslí že mu uverím. Všimla som si ako sa Denise do očí nahrnuli slzy.

Toto presne hovoril jej. Obidve sme tu stáli, podvedené mužom ktorého sme ľúbili.

Denisa sa s plačom rozbehla preč. Edward sa za ňou ani nepozrel. Nestála mu ani za pohľad. Stále upieral oči na mňa.

„Ľúbim ťa.“ Šepol a začal sa ku mne nakláňať a ja som na tvári som cítila jeho krásnu vôňu .

Toto som nechcela. Vedela som že keby ma pobozkal zas by som mu odpustila a ja som nechcela. Už bol blízko a mne vrazila vôňa jeho krvi do nosu. Zdesene som ho odsotila od seba. Lenže som si neuvedomila svoju silu. Sledovala som ako Edward silno narazil do okna, ktoré sa rozbilo a Edward z neho vyletel.

„Nie!“ zvreskla som sa vyskočila z okna za mojou láskou. Tvrdo som dopadla na zem a tvár som mala skrivenú do bolestnej masky.

Keby som mohla plakať plakala by som. Ten pohľad ma neskutočne bolel. Edward ležal skrútený na zemi v kaluži krvi. Bolestivo som privrela oči.

Zomrie, vedela som to. Jeho srdce som už skoro nepočula a bola to moja vina. Zomrie mojou vinou. Cítila som bolesť a prázdnotu. To prázdne miesto ktoré po ňom ostalo zmizlo.

„Edward neopúšťaj ma.“ vzlykla som. Nedokázala som sa zastaviť. Spôsobil mi bolesť, klamal a možno ani nikdy nemiloval ale aj tak som ho ľúbila a vždy budem, no nedokázala som  mu odpustiť. Jemne som sa zohla a pobozkala ho na pery.

„Zbohom, ľúbim ťa vždy budem.“ zašepkala som a odišla od neho tak, ako kedysi on opustil mňa.

----------------------------------------------------

Dúfam, źe sa vám to páči a že mi tu necháte nejaký koment o tom ako by ste to chceli ďalej. Ďakujem.

Zhrnutie poviedok

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 8: