Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 7

09.11.2009 (13:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1644×

,,Bella ja som upír.” vypleštila som na ňu oči a začala sa smiať, čakala som kedy povie že to bol dobrý vtip ale ona iba sedela s hlavou sklopenou na zem.

Už som sa nesmiala skôr naopak . Cítila som že by som sa mala rozbehnúť a zachrániť si život. Ale ja som tam sedela a pozerala na Taniu.

,,Bella, ja nemala som ti to hovoriť, viem že to asi nebudeš chápať my sme iný ako ostatný nikdy by sme ti neublížili.” Zhrozila som sa a na celom tele som si cítila zimomriavky.

,,My vás je viac.” povedala som a cítila ako sa mi trasie hlas.

,,Áno.” Odpovedala a ja som ju so zaujatím sledovala.

Celú noc mi Tania rozprávala ako sa živia zvieratami, ale že sú aj takí čo zabíjajú ľudí.

O rodine Volturiových ktorí strážia a udržiavajú poriadok.

Práve mi rozprávala o jej kamarátoch rodine Cullenových keď ma zmohol spánok.

Zobudila som sa do chladného rána a snažila sa nájsť Taniu.

Bola v kuchni a robila raňajky.

,,Bella dobré ráno, robím ti jedlo ale nie som si istá čo máš rada.” zamračila sa na rožok čo mala v ruke.

Postavila som sa vedľa nej a niečo som si hodila na tanier.,

,,Dnes musíme dohnať to čo som ti nestihla povedať lebo si zaspala.” Povedala a jemne sa na mňa usmiala. Nebolo to normálne že som to zobrala ľahko. Každý iný by už tu ani nebol. Ja som bola vždy čudná.

,,Dobre dobre po práci mi všetko povieš.” usmiala som sa a začala jesť.

Objala som Taniu a  vybehla z ich domu. Kedže dom mali až hlboko v lese musela som ísť v šere, kvôli ktorému som toho veľa nevidela.

Cítila som ako sa mi nohy šmýkaju po  chodníku. Po chvíli cesty som sa zastavila a zbadala skaly. Prešla som toto miesta veľakrát ale nikdy som si ich nevšimla. Kráčala som bližšie až som prišla ku priepasti na ktorej dno som nevidela.Tá hĺbka bola strašideľná.

Chcela som sa otočiť a odísť keď sa mi zrazu šmykla noha a ja som padala.

Sledovala som ako sa mi zrazu vzdiaľuje svetlo a cítila vietor, pocítila som prudký náraz.

Cítila som ako je moje telo skrútené do neprirodzenej polohy ale ja som sa nevedela pohnúť.

Chcela som kričať ale nevyšiel zo mňa ani hlások. Cítila som že toto je môj koniec.

Počula som mamin hlas videla jej tvár a prosila ju aby mi odpustila.

Zrazu zmizla a ja som pocítila neskutočnú bolesť takú hroznú akú som ešte necítila.

Nič sa jej nedalo vyrovnať cítila som ju po celom tele. Kričala som od bolesti ale pochopila som že to nemá zmysel. Trvalo to dlho ja som čakala kedy to prestane.

Bol to trest zato aká som bola sebecká? Cítim teraz bolesť ktorú som spôsobila druhím?

Neviem ale ak má toto byť smrť tak ju beriem.

Postupne tá bolesť prestávala až skončila úplne. Otvorila som oči a zostala prekvapená.

Moj zrak sa zlepšil , videla som každý kúsok prachu čo tu poletoval a všetko počula.

,,Bella.” ozvalo sa a ja som sa mykla tím smerom. Pozerala som sa Tanii do oči.

,,Ako sa cítiš?”

,,Dobre.” povedala som a sledovala jej tvár ktorá bola ešte krajšia.

,,Bella prepáč.”  Zašepkala a hlavu si schovala na kolená.

,,Všetko ti odpustím.” povedala som aj keď som ničomu nerozumela.

,,Zomierala si, musela som ťa premeniť.” chvíľu sme potichu sedeli a ja som rozmýšlal čo tím chcela poveda….keď som uvidela svoje biele ruky cukla som a všetko pochopila.

Som taka istá ako Tania. Som upír ktorý je navždy krásny.

,,Ach Tania!” vyhŕkla som a prudko ju objala. ,,Ďakujem!”

Prekvapene na mňa pozrela  ale nakoniec sa usmiala.

,,Ty si bola vždy čudná.

”

PO MESIACI

Sústredene som stála a zhlboka dýchala keď som ucítila medveďa .

Rýchlo som sa rozbehla a skočila naňho.

Neprešiel dlhý čas ale ja som si zvykla na upírsky život.

Dnes mali prísť Taniiny známi a ja som sa veľmi tešila.

Vbehla som do domu a namierila si to rovno do kúpeľne.

Zastavila som sa pred zrkadlom a pozorovala svoj odraz.

Bola som krásna, keby som bola zlá tak poviem že aj krajšia ako Tania.

Učesala som si vlasy a započula škrípanie bŕzd.

Zbehla som dolu a uvidela 2 upírov krásnych ako každých.

,,Ty si určite Bella.” otočil sa na mňa menší chlapec s blonďavými vlasmi

,,Ja som Dan.” nesmelo som mi podal ruku a snažil sa na mňa usmiať. Ja som sa nechápavo  otočila sa na Taniu ktorá na mňa pozvbudivo mrkla.

Druhý upír sa volal James. Celý čas sme iba sedeli a rozprávali sa.

Dan bol na mňa vkuse nalepený a rozprával mi príhody z jeho života.

Celý čas som iba znudene prikyvovala a občas mu aj odpovedala.

,,A to je asi všetko.” Zamrmlal a ja som sa začala usmievať. Bola som neuveriteľne šťastná že už skončil.

Rýchlo som vyskočila so slovami že idem do izby.

Boli tu zatiaľ dva dni a Dan mi liezol neuveriteľne na nervi. Celý čas sa pohyboval za mnou a ja som sa ho nevedela zbaviť.

Sedela som v izbe keď zrazu bez zaklopania vošiel do izby.

Nekričala som na neho. Nemá to zmysel tak som iba čakala čo sa bude diať.

,,Ahoj.” povedal a snažil sa nahodiť zvodný úsmev.

,,Čav, čo chceš?” vyprskla som na neho nechutne a on nahodil urazený výraz.

Zrazu sa ku mne začal približovať až sa jeho pery dotkli tích mojich.

Cítila som  ako sa mi celé telo začalo od zlosti triasť. Cítila som hnev že ma pobozkal, ale aj kvôli tomu že som si znova spomenula na Edwarda. Rýchlo som ho od seba odstrčila a vybehla von z domu.

Vedela som kam teraz pôjdem. Je len jediná vec ktorú chcem teraz spraviť. Nájsť Edwarda.

Nechápem ako som doteraz mohla žiť s tím že som nevedela dôvod prečo ma opustil. Chcem aby mi povedal do očí že ma nemiluje.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 7: