Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 12

11.04.2010 (19:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1365×

Myslím, že by som mal ísť na lov,“ skonštatoval a ja som prikývla.

„To je dobrý nápad,“ povedala som a on si vzdychol.

„Bella, mne je to vážne ľúto. Ani nevieš ako ma to ničí, keď sme pohádaný. Keby som mohol spraviť čokoľvek aby si mi odpustila, spravil by som to,“ zašepkal smutne a prepichoval ma pohľadom.

„Len mi, prosím, odpusť,“ povedal a ja som nevedela ako reagovať.

„No...“ zamrmlala som a rozmýšľala.

Tak veľmi som mu chcela odpustiť,  všetko čo mi spravil, ale nevedela som ako. Navždy by som s ním žila v nedôvere. Ale zas ma bolela predstava, že by Edward bol s inou. Oči som sklopila k zemi a cítila náhlu úzkosť, ktorá pohltila celé moje telo.

„Ja ti neviem odpustiť, Edward,“ zašepkala som potichu, no vedela som, že to počuje. Strnulo privrel oči a vzdychol.

„Ja viem, že je to všetko moja vina,“ povedal a uprene na mňa hľadel.

„Ale vážne by som to chcel napraviť. Kvôli tebe by som sa vyhýbal aj všetkým ženám sveta,“ hovoril zúfalo a tvár mal skrivenú bolesťou. Hlavou som prudko zavrtela.

„Nie,“ povedala som rozhodne. Vedela som, že to je skôr iba pekná predstava. Pre neho to bolo také ľahké povedať. Ale mne bolo jasné, že si sa aj tak vzdal.

„Proste si ži svoj život, Edward.“ Skúsila som znova a sledovala jeho nechápavý pohľad.

„Zabudnime, že sa niečo stalo. Obidvaja by sme boli nešťastný,“ povedala som a sama cítila ako mi tie slová ubližujú. Radšej som sa nechcela pozrieť do očí Edwarda.

„Ale ja ťa milujem, Bella,“ zašepkal bezvládne.

„Ja viem, že ma miluješ. Ja ťa tiež milujem, ale niekedy to proste nestačí.“ Sledovala som ako Edward prikývol a v očiach mal bolesť.

„Keby si si to niekedy rozmyslela, tak nezabudni že ja tu pre teba vždy budem,“ povedal a silno ma objal. Hlavu som si zaborila do jeho ramena a snažila sa zapamätať tú úžasnú vôňu. Spomínala som na všetko čo sme si spolu prežili. Na môj prvý pocit, keď som ho v škole uvidela. Keď sme sa po prvý krát dotkli, pobozkali. Spomínala som aj na to ako ma opustil a potom na naše stretnutie. Naše prvé milovanie. Pousmiala som sa. Toto bola krásna kapitola môjho večného života. Ale uvedomila som si, že si asi proste nie sme súdený. On je proste iný ako ja. Vždycky bol. Už za ľudského života, bol taký prelietavý a rád si užíval. A aj napriek tomu, že hovoril ako veľmi ma ľúbi, tak odišiel s inou. Zrejme si nikdy nebol úplne istý svojimi citmi. Pomaly som sa od neho odtiahla, aby som sa mu mohla pozrieť do jeho dokonalej tváre.

„Zbohom Edward,“ zašepkala som a posledný krát ho jemne pobozkala na pery.

„Zbohom, Bella, moja láska,“ zamrmlal keď som sa od neho odtiahla. Pomaly som sa otočila a vyšla z domu. Cítila som neuveriteľnú bolesť a nutkanie sa k nemu vrátiť, no nespravila som to.

Nešťastne som nastúpila do auta a rukami kŕčovito zvierala volant, ktorý pod mojim zovretím začal praskať. Rýchlo som šliapla na plyn a v spätnom zrkadle sledovala ako sa dom vzdialuje. Sľúbila som sa, že sa tam už nikdy nesmiem vrátiť.

Nerozmýšľala som kam mám ísť. Proste som len išla a nechala sa utápať v smútku.

Bola som už dosť ďaleko keď som cítila, že sa začínam ukľudňovať. Zatočila som to na letisko. Vzala som si peniaze a vstúpila do haly letiska. Môj zrak padol na nápis Forks. Moje rodné mesto. Jemne som sa pousmiala a vybrala sa ku pultu.

„Jednu letenku do Phoenixu,“ povedala som naliehavo a sledovala ako prehľadáva počítač.

Podala mi letenku a s poďakovaním som odišla. Bola som šťastná, pretože lietadlo za chvíľu išlo.

Cez uličku som prešla až ku lietadlu a vstúpila do neho. Uprene som hľadala svoje miesto, až som ho našla. Bolo vedľa nejakého chalana, ktorý mal kapucňou zakrytú tvár a spal. Sadla som si a prstami nervózne klepala do nôh.

„Ahoj,“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa a ja som prekvapene vzhliadla do zlatých očí.

„Moje meno je Mark,“ povedal znovu a nádherne sa usmial.  Bola som prekvapená, že som ho necítila skôr .

„Ahoj. Moje meno je Bella,“ zašepkala som a uvidela ako sa jeho úsmev ešte viac rozširuje.

„Kam máš namierené, keď sa smiem spýtať?“ povedal a uprene ma sledoval.

„Do Forksu,“ zašepkala som trochu zahanbene z jeho pohľadu.

„Tak to asi ideme spolu, ak ti nebude vadiť, že ti budem robiť doprovod,“ pousmial sa a ja som sa usmiala tiež. Bola som rada, že som ho stretla. Teraz som niekoho potrebovala.

„Budem veľmi rada,“ povedala som.

„Vo Forkse žijú Cullenovci, tak ak chceš môžeš tam bývať so mnou. Sú vegetariáni ako my,“ Zamrmlal a zamyslel sa.

„Vlastne budem rád ak tam pôjdeš, lebo by som ťa chcel spoznať,“ povedal a hanblivo sklonil hlavu.

„Pôjdem s tebou,“ povedala som rozhodne a vedela, že sa začína nová kapitola života s novou rodinou. Jemne som sa pousmiala a pozrela na Marka. A možno aj na nové šťastie v mojom živote.

KONIEC

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 12: