Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírova milenka - 3. časť

01.08.2011 (08:00) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 3180×

3. časť

Rosalie urobila pomalý krok smerom ku mne. Zastala tesne predo mnou a zľahka sa zahojdala na pätách.

„Prečo mu to robíš?“ spýtala sa ma.

To sú snáď všetci takí nechápaví. „On vie prečo. Pomýlil si svoje dievča s kanárikom. Ja nie som domáce zvieratko!“

Rosalie si povzdychla.

„Ty nechápeš, ako veľmi mu tým ubližuješ.“

To ma naštvalo. Takže je to nakoniec moja chyba. Oni ma uväznia a ešte ma budú aj obviňovať.

„Daj mi pokoj!“ zasyčala som. „Ty aj tvoja rodina!“

S týmito slovami som opustila parkovisko a nechala Rose napospas osudu.

Do triedy som prišla síce neskoro, ale pán Berty sa nenechal rušiť a pokračoval v prednáške o anglickom romantizme, ktorú začal predchádzajúcu hodinu. Musela som si sadnúť vedľa Alice, lebo iné voľné miesto nebolo.

Začula som vyšklbnutie papiera zo zošita a vzápätí mi podstrčila papier, celý popísaný jej nádherným rukopisom.

Bella,

je mi veľmi ľúto, že si sa na mňa nahnevala. Mrzí ma to, ver mi! Edwardovi som to auto vrátila. Urobím všetko, aby sme boli opäť kamarátky.

Papier som pokrčila a hodila som jej ho späť. Povzdychla si a znova niečo napísala na papier.

Viem, že sme ti ublížili, ale vari nám nikdy neodpustíš?

Papier som roztrhala, a po zvyšok hodiny som svoju susedu ignorovala. Ďalšie hodiny som, našťastie, nikoho z Cullenovcov nevidela, čo ma trochu upokojilo. Ale posledná hodina bola biológia. Snažila som sa pôsobiť suverénne a kráčala som k Angelinej lavici. Prirodzene, ako je pre mňa typické, som sa potkla a spadla. Začula som chichot a naštvane som si šúchala oškretý lakeť.

„Si v poriadku?“ začula som nad sebou známy hlas, pre ktorý by som pred niekoľkými týždňami „vraždila“.

„Áno,“ šepla som a odvrátila zrak. Opatrne som podišla k svojej lavici a sadla si na svoje miesto. Hodina ubehla pokojne až na neznesiteľnú bolesť hlavy, ktorá mi vohnala slzy do očí. Nepamätala som sa, kedy som mala naposledy takú silnú migrénu. Musela som požiadať Angelu, aby ma odviezla domov.

Moje migrénové stavy pokračovali aj nasledujúceho dňa. Hoci som užila ergotamínovú tabletu, zbíjačka v mojej hlave veselo šantila ďalej. Večer, keď som už od bolesti takmer lozila po stene, som sa rozhodla zavolať pohotovosť.

Aj keď som sa snažila Charlieho presvedčiť, že nejde o nič vážne, nebola som úspešná. Dokonca nástojil na tom, že zostane cez noc so mnou v nemocnici. Bože, už len to mi chýbalo! Našťastie sa mi ho podarilo presvedčiť, aby zostal doma.

Na druhý deň ma jedna zo sestier zobrala na CT. Po skončení vyšetrenia som si šla konečne ľahnúť. V priebehu pár minút som zaspala.

Ráno ma zobudila nová sestrička a posadila do invalidného vozíka. Od hanby som sa takmer prepadla. Teraz vyzerám ako Billy. Kto to kedy videl, aby mladé a zdravé dievča sedelo vo vozíku?

Počkať! Zdravé? Ak ma posadili do vozíku, určite niečo so mnou je! Takéto a podobné myšlienky mi prebleskli hlavou. Snažila som sa presvedčiť službukonajúcu sestru, aby mi niečo prezradila, ale márne. Odbila ma s tým, že doktor Cullen mi všetko vysvetlí.

Vošli sme do Carlisleovej kancelárie. Ako náhle ma uvidel, vstal a podišiel ku mne.

„Ahoj, Bella. Tak ako si sa vyspala?“ spýtal sa s oslňujúcim úsmevom na perách. V jeho tvári som postrehla výraz smútku.

„Carlisle, čo sa deje?“ spýtala som sa ho s obavou.

„Posaď sa,“ povedal rozpačito a ukázal na stoličku.

„Ja už sedím, Carlisle,“ ukázala som na invalidný vozík, v ktorom som sedela. „Povedz mi už konečne, čo mi je!“

Carlisleove rozpaky ešte vzrástli.

„Ach áno, samozrejme,“ povedal, šúchajúc si rukou zátylok. „Prepáč.“

Sestra posunula vozík bližšie k stolu a odišla. Carlisle si sadol oproti mne. Vzal do rúk snímok a začal vysvetľovať. „Vidíš ten malý biely fliačik na mozgu?“ opýtal sa ma.

Strnulo som prikývla, vedela som, že je to zlé, ale netušila som, že až také vážne.

„Je mi to ľúto, Bella,“ povedal Carlisle a jemne vzal moju ruku do svojich studených dlaní. „Je to rakovinový nádor,“ povedal. Boli to zároveň posledné slová, ktoré som počula. Vzápätí som pocítila, ako ma pred pádom na podlahu zachránila ľadová náruč upírieho doktora.

koniec 3. časti

2. kapitola 4. kapitola

Bohužiaľ, nikto neuhádol hádanku. Takže táto kapitola je bez venovania.

Prosím o komentáre. Pri minulej kapitole ich bolo dosť málo. Stačí mi aj smajlík.

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírova milenka - 3. časť: