Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírova milenka - 21. časť

02.11.2011 (20:15) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 2974×

21. kapitola

„Je mi to ľúto! Je mi to tak strašne ľúto!" povedala a ja som mala dojem, že keby mohla, tak sa rozplače. O Jane som počula len ako o sadistickej mrche, nie ako o psychicky labilnej troske, ktorá sa tu krčila predo mnou.

„Je to moja vina! Mala som byť pri ňom!" vzlykala.

Otvorila som ústa, aby som sa spýtala, čo tým myslela, keď sa odrazu otvorili dvere a v nich stál Demetri.

„Jane, Aro si žiada tvoju prítomnosť v sále," oznámil jej bez akýchkoľvek emócií v hlase.

Jane v rýchlosti pozbierala všetku dôstojnosť a potichu vyšla z izby.

„Odpočívaj, Bella. Nasledujúce dni budú pre teba veľmi náročné," dodal a bol preč.

O niekoľko dní neskôr

Sedela som v záhrade za Volterrským hradom. Ruky som mala spokojne zložené na brušku a sem-tam som si usrkla z pohára, ktorý bol plný krvi. Spod mrakov na mňa niekedy zasvietili zvedavé slnečné lúče a aspoň trochu oteplili moje skrehnuté telo.

Každý z hradu mi hovoril, aby som nechodila na slnko, vraj mi to môže ublížiť, ale ja som ich nepočúvala. Boli to možno posledné dni, cez ktoré som mohla uzrieť slnečné lúče a ja som ich nemienila premárniť. A navyše som sa potrebovala zo všetkým rozlúčiť.

So vzduchom, ktorý som celé tie roky dýchala. So slnkom, ktoré mi v ťažkým chvíľach dávalo pocit života a materského tepla. Potrebovala som sa rozlúčiť s celým svetom okolo mňa. So svojím životom.

Možno by ste si mysleli, že som hlúpa, keď sa len tak ľahko nechám stiahnuť vlnou smrti. Že môj život bol hrozne krátky a že ja som ho ani nepoznala.

Mýlite sa. Vo svojom živote som si toho veľa prežila. Láska, ktorá bola tak oslepujúco krásna. Smútok, ktorý mi dal pocítiť, aký je život sviňa. Aj priateľstvo, ktoré ma dokázalo znova postaviť na nohy. Ale nad tým všetkým prevládala láska. Či už tá s Edwardom, alebo s Harrym.

S úsmevom som pohladila svoje vypuklé bruško. Bola som taká ťažká, že som sama nedokázala dôjsť ani na záchod. Ale to všetko bolo úžasné. Pocit, že vo vás niečo rastie, je neopísateľný. Tam, kde moja ruka prešla po brušku, som ucítila jemné kopnutie. Usmiala som sa.

„O chvíľu už budeš vonku. Je tu všetko nádherné. Toľko farieb a pocitov.“ Pozrela som sa na Voltterský hrad. „Tu ti bude dobre, Harry.“

Spala som vo svojej izbe a sníval sa mi nádherný sen.

Bola som v ňom ja a Harry. Všade okolo bolo všetko biele. Vlastne tu nič nebolo. Stáli sme oproti sebe a uprene si hľadeli do očí. Tie jeho boli k môjmu prekvapeniu modré ako ten najhlbší oceán.

Nehýbali sme sa, len tak sme si hľadeli do očí a aj napriek tomu bola táto chvíľa nádherná. Akoby sme medzi sebou hovorili očami. Čo ma ale zaskočilo, bolo, keď sa ku mne Harry zohol a pošepkal mi do ucha:

„Milujem ťa, Bella.“

S trhnutím som sa prebudila a hneď ucítila v podbrušku bodavú bolesť. Prekvapene som sa chytila za bruško a chcela sa vystrieť, ale v chrbte mi niečo kruplo. Prekvapene som vykríkla. Hneď nato som počula, ako sa otvárajú dvere a niekto si vedľa mňa kľaká. Myslela som si, že to bol len planý poplach a chcela som sa znova oprieť, ale do bruška ma bábätko silno koplo. Znova som vykríkla a to už som cítila, ako ma niekto berie do náruče a okolo mňa presvišťal vietor. Položili ma a ja som sa snažila aspoň trochu vnímať.

„Už to začalo.“ Začula som vedľa seba Arov hlas. Pootočila som hlavu, nevšímajú si pálivú bolesť v krku.

Zahľadela som sa do Arových krvavo červených očí, ale zrazu sa mi zahmlilo pred očami a ja som splašene zažmurkala. Keď sa mi znova vrátil zrak, chcela som niečo povedať Arovi, no v brušku som zacítila strašnú bolesť. Izbou sa ozval výkrik, ktorý mi dral uši. Až po chvíli som si uvedomila, že to kričím ja. Zničene som dopadla na posteľ a privrela oči.

„Bella...“ Prekvapene som otvorila oči. Aro na mňa pozeral s bolesťou v očiach. Vedela som, čo mi chce povedať.

„Rež,“ povedala som zničene. Niekto zo mňa strhol šaty a následne sa ozval zvuk ako keď triete železo o železo.

Zdvihli mi hlavu, ale mne to aj tak nepomohlo. Zničene som vykríkla a tuho zavrela oči. Na ruku mi niečo kvaplo. Aj bez toho, aby som otvorila oči, som presne vedela, čo to je. Krv.

V oblasti chrbta ma niečo zrazu zabolelo. Akoby mi niekto doňho buchol kladivom. A potom som necítila nič. Ani bolesť, ani strach. Iba vzdialené hlasy ma presviedčali o tom, že ešte nie som mŕtva.

Počula som, ako všetci v miestnosti zadržali dych a ja som, ani neviem kde, našla sily otvoriť oči.

Predo mnou bolo niečo nepredstaviteľné. Dieťa, ktoré svoje nádherné modré oči upieralo na mňa. Moje dieťa.

Ako v tranze som k nemu natiahla ruky. A keď som ho držala v náručí a ono si ma zvedavo prezeralo, cítila som, ako ma naplnil pocit šťastia. Držala som výsledok svojej a Harryho lásky. Bolo to neopísateľné.

Akoby ste zrazu vedeli, že ste po sebe niečo zanechali. Že váš život mal predsa len nejaký zmysel. Po líci mi stiekla osamotená slza.

„Harry,“ zašepkala som. Skoro okamžite som pocítila, ako ma začínajú opúšťať sily. Niekto mi Harryho opatrne vzal a ja som chcela začať protestovať, no nevedela som, ako sa otvárajú ústa.

Vedela som, že ma nepremenia. Tak som to chcela a oni nenamietali. Hlava mi klesla na vankúš a ja som zavrela oči. Ruky som spustila pozdĺž tela a cítila, ako sa ku mne približuje smrť. Ešte raz som si spomenula na svojho malého syna a uvedomila si, že oňho nemusí byť postarané. A to som nemohla dopustiť. Z posledných síl som otvorila oči.

„Aro...“ vydýchla som. Hneď som počula, ako ku mne dobehol. Zdráhavo som sa nadýchla.

„Sľúb mi, že sa oňho postaráš. Prosím.“ Pozrela som sa naňho. Bol posledná záchrana pre Harryho. Mohli by prísť Cullenovci a násilím ho vziať.

„Sľubujem,“ zašepkal a ja som sa usmiala. Teraz som mohla v pokoji umrieť. Všetko zrazu stíchlo. Akoby všetko smútilo.

Išla si po mňa smrť. Bola chladná a temná, no ja som ju vítala s otvorenou náručou a ako starú priateľku...

koniec

20. kapitola

epilóg

Väčšinu tejto kapitoly spolu s epilógom napísala Alsee, ktorej patrí moja veľká vďaka.

Tak a máme tu koniec poviedky, takže vám budem vďačná za komentáre. Teraz bude nasledovať už len epilóg.

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírova milenka - 21. časť: