Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri vs. Morské panny 9. kapitola

01.12.2011 (21:15) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1023×

9. kapitola

Bella

Bolo mi skvele. Dojedla som a išli sme späť za Alice. Mala som zvláštny pocit. Edward nás zaviedol do jedného obchodu a rovno si to namieril ku kabínkam. Nevidela som Rocky a Cindy, ale videla som Alice. Alice sa na nás ani nepozrela. Nevyzerala nahnevane, ale výzor môže klamať. Pozerala som sa na Edwarda a ten sa na mňa široko usmial a mne to došlo až vtedy. Ona vedela, čo sa stane. Musela to vidieť.

„Mohli ste nám aspoň povedať, že idete preč,“ povedala, ale nie nahnevane.

„Prepáč. Mysleli sme si, že by si nás nepustila a Bellu už poriadne boleli nohy!“

„Nevyhováraj sa na mňa!“ povedala som a usmiala som sa na neho.

Keď Cindy a Rocky vyšli z kabínky, tak som si myslela, že by sme už mohli ísť domov, ale Alice s nami pobehala ešte pätnásť obchodov a určite by sme išli aj do ďalšieho, ale už aj Rocky a Cindy chceli ísť preč. V mojom živote sa ešte nestalo, že by Rocky a Cindy dobrovoľne odchádzali z obchodu. Vždy som ich musela odtiaľ dostať ja a to som ich musela polhodinu presviedčať.

Vyšli sme z obchodu a nasadli do auta. Bola som taká rada, že sedím. Nepoznám lepší pocit ako po dlhom čase sedieť. Je to hrozná úľava. Edward sa rozhodol, že nebude šoférovať a sadol si ku mne na zadné sedadlo. Alice si teda sadla za volant a vyrazili sme. Položila som si hlavu na Edwardove plece a zaspala som.

Edward

Keď to povedal neveril som vlastným ušiam. Myslel som si, že ma iba vysmeje, ale ona to neurobila. Je ťažké vedieť, čo by chcel ten človek spraviť, keď mu neviem čítať myšlienky. Pri Rocky a Cindy mi to až tak veľmi nevadí. V nich sa vyznám aj bez toho, ale v Belle sa nevyznám.

Keď sme prišli za Alice, tak mi v mysli nadávala, že som si to mal vymyslieť inak, nie keď ony nakupujú. Videl som na Belle, že si už myslí, že je to posledný obchod, no ona ju nepozná.

Bella už nevládala stáť rovno a Rocky a Cindy si už tiež začali trošku masírovať nohy, čo už ich až tak boleli, ale Alice si to nevšímala a išla do ďalšieho obchodu a potom do ďalšieho. Zrazu som ucítil povedomý pach.

„Alice, poďme už. Pozri, aké sú unavené!“

„Ešte jeden obchod,“ prosila ma Alice.

„Nie, mali by sme už odísť!“ Alice nahnevane poslúchla a išli sme preč. Snažil som sa Bellu kryť, ale bolo to ťažké. Prehľadával som mysle každého v tomto obchode, ale Lovca som nenašiel.

Nasadli sme do auta a odišli. Bella sa oprela o moje plece a zaspala. Určite by som bol unesený z toho, že sa ma dotýka bez toho, aby sa ma bála, ale boli sme vo veľmi zlej situácii. Alice zaparkovala auto a ja som zdvihol Bellu a zaniesol som ju do izby. Rocky a Cindy boli tiež unavené, tak si ľahli. Ja som zavolal celú rodinu.

„V obchode bol Lovec. Cítil som ho tam!“

„A našiel si ho?“ opýtal sa ma Carlisle.

„Nie, prehľadal som mysle snáď každého v tom obchode, ale jeho som nenašiel. Buď tam už nebol, alebo mu nemôžem čítať myšlienky tak ako im.“

„Možné je všetko. Mali by sme sa tam ísť pozrieť.“

„Pôjdem ja a zoberiem aj Spikea. Mal a chcel by tam byť. Vy zostaňte tu pre prípad, že nás sledoval,“ povedal som a išiel som po Spikea. Nebolo ťažké ho nájsť, keďže sa vždy zdržiaval pri dome. Povedal som mu, čo sa stalo a zamierili sme si to smerom k obchodu.

„Cítiš ho?“

„Nie. Pochoďme trochu ešte po obchode!“ Bolo ťažké chodiť, keď by som sa najradšej rozbehol, ale to by znamenalo naše prezradenie a to som nemohol dopustiť nech sa stane čokoľvek. Chodili sme aj hodinu, ale jeho pach sa mi už nepodarilo zachytiť. Prešli sme ešte parkovisko a okolie obchodu, keď som ho zachytil. Nebol to silný pach, ale vedeli sme, akým smerom išiel, a tak sme sa tým smerom rozbehli. Po chvíli som vedel, kam ide. Sledoval nás priamo k nášmu domu. Rozbehol som sa ešte rýchlejšie. Spike mi už nestačil. Prišli sme domov a ja som skoro vyvalil dvere. Boli tam všetci až na Rocky, Cindy a Bellu, ktoré spali.

„Je tu. Sledoval nás!“ Snažil som sa hovoriť čo najtichšie, lebo sme nevedeli, či nás môže počuť.

„Mali by sme ich zobudiť a povedať im to.“

Bella

Bola som taká rada unavená, že som okamžite zaspala. Nepamätám si, čo sa mi snívalo. Jediné, čo si pamätám, je to, ako strašne som sa bála. Taký strach som nikdy v živote nezažila. Zrazu so mnou niekto začal trepať a ja som sa zobudila. Najskôr som chcela na neho nakričať, ale keď som videla kto to je a aký má výraz, začala som sa báť. Edward zobudil aj Cindy a Rocky a zaviedol nás dole. Nevedeli sme, čo sa deje, ale vedeli sme, že to nie je nič dobré.

„Je tu,“ povedala Alice a smutne sa na nás usmiala, „sledoval nás, keď sme odchádzali z obchodu.“

„A kde tu je?“ opýtala sa Rocky vystrašene.

„Niekde v okolí tohto domu. Nevieme presne. Nehľadali sme, kde presne!“ Hrozne som sa bála a nebola som jediná.

Edward prišiel ku mne a objal ma. Mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala. Bolo mi hrozne, ale nie som v tom sama. Sme v tom všetci a to mi hrozne pomohlo. Keby sme boli len mi tri, asi by sme sa nervovo zrútili a Lovec by nás bez milosti zabil.

„A čo budeme robiť?“

„Zvažujeme útek alebo boj. Nevieme aký je silný a rýchly. Takže sa spoliehame len na Alicine vízie.“

„Je rýchly aj silný, ale ak by vás dokázal zabiť, už by to urobil, nie?“

„Možno len na niečo čaká!“

„Na čo?“

„Neviem. Musíme to zistiť. Musíme o ňom zistiť všetko, čo môžeme,“ povedal Carlisle a všetci sa rozbehli rôznymi smermi.

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri vs. Morské panny 9. kapitola: