Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri vs. Morské panny 10. kapitola


Upíri vs. Morské panny 10. kapitolaAhojte! Ďakujem vám za všetky komentáre. Dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť. Píše sa tu o tom, prečo ide po Rocky, Cindy a Belle Lovec. Príjemné čítanie. :D

10. kapitola

 

Bella

V dome bol neskutočný frmol. Všetci behali rôznymi smermi a nikto sa nepozastavil ani na minútku. My tri sme tam len tak posedávali a nevedeli, čo máme robiť. Nevedeli sme nič. Nikto nám nič nehovoril. Nechápala som, prečo nám nechcú nič povedať. Veď všetko, čo sa tu teraz deje, sa deje len a len kvôli nám. My sme za všetko zodpovedné.

Kto vie, čo by sa stalo, keby sme sem vôbec neprišli alebo by sme sa nepresťahovali ku Cullenovcom. Mohli sme byť už dávno mŕtve. Mohol byť niekto kvôli nám mŕtvy. Mohlo sa stať čokoľvek, ale stalo sa práve toto. Nemáme tušenie, prečo po nás ide Lovec. Vôbec nevieme, čo sme spravili zle. Celý čas sme sa snažili byť nenápadné a zrazu... Kto vie ako dlho nás sledoval a čakal na jediný náznak neposlušnosti, aby nás mohol zabiť, ale s jedným nepočítal. Rozhodne nepočítal s tým, že nám bude pomáhať rodina upírov. S tým nemohol rátať nikto.

Odkedy sme sa dozvedeli, že po nás ide Lovec, snažili sme sa obmedziť používanie našich schopností na minimum, ale bolo to dosť ťažké. Už sme si na to zvykli. Zvykli sme si zohriať alebo ochladiť niečo behom troch sekúnd. Zvykli sme si nechodiť pre vodu, keď stačí mávnuť rukou a voda je už v pohári. Samozrejme, kto by si nezvykol na takýto luxus. Zvyknúť si je ľahké, horšie je si odvyknúť. Dalo by sa povedať, že sme začali chodiť na odvykačku.

Nebolo to príjemné. Zvykli sme si na ničnerobenie, vylihávanie a tak teraz, keď mal ísť niekto pre vodu, sme radšej zostali smädné ako ísť do kuchyne. Nemali sme čo robiť, ale ani sa nám nechcelo nič robiť. Ani sme si neuvedomili aké lemry sa z nás stali. Sem tam som poprosila Edwarda, aby si k nám prisadol, ale samozrejme povedal nie. Ešte sa nezastavil od chvíle, keď prišiel na to, kde je Lovec. Nemali sme pre seba ani minútku. Pamätám sa, čo sa stalo. Viem, že ma má rád a tiež viem, že toto robí kvôli mne, ale už mi to poriadne lezie na nervy. Nechcem stále sedieť pred telkou a čakať čo bude. Chcem byť toho súčasťou.

„Edward?“

„Neprisadnem si, nemám čas,“ povedal automaticky.

„Počkaj! Chcela by som sa s tebou porozprávať,“ povedala som a vyšla za ním von.

„O čom presne?“

„To myslíš vážne! O čom asi?!“ povedala som trochu nahnevane. Edward bol ticho a čakal, čo poviem. „Stále tu pobehujete a nám nič nepoviete. My chceme vedieť, čo sa tu deje a máme na to právo.“

„Ani my sami ešte nevieme, čo sa to tu deje. Zatiaľ vám nemáme čo povedať!“ Edward sa snažil hovoriť normálne, ale z jeho hlasu som cítila, že mi klame. Niečo predo mnou tají, ale ako prísť na to čo?

„Na niečo ste predsa museli prísť!“ Edward ma chytil za plecia, a tak ma prinútil, aby som sa mu pozrela do očí. Nevedela som prečo, ale ten jeho pohľad, namiesto toho, aby ma upokojil, ma skôr ešte viac znervóznil. Cítila som, ako mi po lícach stekajú slzy.

„Bella, všetko bude v poriadku!“ snažil sa ma upokojiť, ale vôbec to nepomáhalo.

Zrazu som cítila, ako si ma pritláča k sebe. Ja som sa automaticky pritlačila na jeho pery a on na moje. Bol to úžasný pocit. Nemyslela som na nič iné. Nechcela som, aby to skončilo. Chcel, aby som sa upokojila, ale ja som sa upokojila až vtedy, keď som ho cítila pri sebe.

Ako prvý prerušil túto chvíľu Edward, ktorý sa hneď na to zvrtol a odišiel. Myslela som na to, čo sa tu stalo. Ten skvelý pocit ma neopúšťal, ale vtom som si spomenula na to, že predo mnou chcel niečo utajiť. Chcela som vedieť čo, a tak som išla za osobou, ktorá určite vie, čo sa to tu deje.

„Carlisle, mohol by si mi povedať, na čo ste prišli?“ opýtala som sa ho a čakala na odpoveď.

„No, mali by ste vedieť, čo sa deje, keďže ide o vás,“ povedal a odložil knihu.

„A čo sa tu deje?“ opýtala som sa ho netrpezlivo.

„Prišli sme na to, že tento Lovec žije už niekoľko tisíc rokov. Nestriedajú sa, je to stále ten istý. Tiež sme prišli na to, že keď sa rozhodol nejakú morskú pannu zabiť, tak to aj urobil. Nič jeho názor nezmenilo. Čítal som niečo, kde sa písalo, prečo vlastne po vás ide. Písalo sa tam, že sa kedysi zamiloval do jednej morskej panny ešte keď bol človek. Samozrejme nevedel, že je morská panna. Ona ho však nemilovala, ale on sa nemienil vzdať. Raz ju sledoval ako ide prístavu a tam ju videl ako sa premieňa. Bežal za ňou, ale ona odplávala preč. Keď sa dozvedela, že ju videl, snažila sa ho zmiasť, hovorila mu, že je človek, že sa mu to len zdalo, ale on sa nevzdával. Nakoniec sa jej opýtal, prečo ho nemiluje. Ona sa pokúšala vyhnúť odpovedi, ale nakoniec mu povedala, že miluje iného. Chcel vedieť koho a aj to zistil. Bol to upír. Bol rozzúrený a chcel ho zabiť, ale bol len človek, proti upírovi nemal šancu. Dokonca zvažoval stať sa jedným z nich, ale stať sa niečím čo nenávidíš nebolo najlepšie riešenie. Rozhodol sa vyhľadať čarodejnicu, ktorá mu aj pomohla. Dala mu neskutočnú silu, nesmrteľnosť a rýchlosť, ale takáto sila so sebou niesla aj prekliatie. Keďže zasvätil svoj život zabíjaním upírov, čo sa zamilovali do morskej panny, tak mu čarodejnica prikázala zabiť aj morskú pannu, ktorá sa zamilovala do upíra. Chcel zabiť toho upíra, ale jej ublížiť nechcel, a tak vymyslel výborný plán. Chcel zabiť toho upíra a potom zabiť aj sám seba. Nechcel jej ublížiť fyzicky, chcel jej ublížiť tak, ako ublížila aj ona jemu. Všetko by sa podarilo, ale keď prišlo na to, aby zabil sám seba, narazil na veľký problém. Nedokázal to. Skúšal všetko, skúšal sa utopiť, podrezať, skočil z mosta niekoľkokrát, obesil sa, ale nič nepomáhalo. Nakoniec, keď sa k nemu priblížila žena, ktorú miloval, tak ju bez milosti zabil. Prišiel za čarodejnicou a chcel aby ho zabila, ale tá odmietla. On si vybral takýto osud, a tak chcela, aby niesol za svoje činy následky. No a pre toto ide po vás. Ide po vás, lebo ste zamilované do upírov. Jediné, čo nevieme, je, prečo ešte nezaútočil. To nechápeme!“

„Musí na niečo čakať, ale na čo?“

„Viac neviem. Snažíme sa zistiť čo ho môže zabiť, ale...“

„Zatiaľ nič,“ dopovedala som to za Carlislea.

„Presne!“

Odišla som dole za Rocky a Cindy. Sedeli presne tak, ako som ich aj nechala, Porozprávala som im všetko, čo mi povedal Carlisle. Nebolo mi z toho príbehu dobre. Viem, že by som ho nemala ľutovať, lebo ten, koho ide zabiť, sme my, ale to sa nedá. Možno keby sa na ňu vykašľal, našiel by nejakú, ktorá by milovala aj jeho a jeho život by mal šťastný koniec. Neskončil by ako maniak túžiaci po pomste.

Všimla som si, že Rocky a Cindy mali takú náladu, akoby mysleli na to, na čo myslím aj ja. V hlave som počula stále tento príbeh. Nemyslela som na nič iné. Stále mi to vŕtalo v hlave. Nechápala som prečo, keď je taký rýchly a silný a bol stvorený práve pre toto, váha. Vôbec som tomu nerozumela. Prehrávala som si celý ten rozhovor. Zrazu mi to došlo. My síce nevieme ako ho zabiť, ale vieme, kto by to mohol vedieť. Bude to vedieť ten, kto to aj spôsobil. Ten kto ho stvoril. Čarodejnica!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Upíri vs. Morské panny 10. kapitola:

 1
05.01.2013 [17:09]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon

3. pikugt
30.07.2012 [18:00]

Emoticon Emoticon

2. GabrielaCullen
12.12.2011 [19:23]

Týýý ho to je dobrý!!! Už se nemůžu dočkat až se sejdou s tou čarodějnicí!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Simona
12.12.2011 [16:57]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!