Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 6. kapitola

24.08.2012 (07:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2790×

6. kapitola 

Edward:

„Nemohol by si ku mne byť aspoň trochu milší?“ durdila sa, keď som ju hodil na zem. Usmial som sa popod „fúzy“. Bola neuveriteľne rozkošná, keď sa hnevala. Líčka sa jej sfarbili do červena a to ma vzrušovalo do nepríčetnosti. Zodvihol som ju a hodil na posteľ. Ani sa nepohla. Ľahol som si k nej a perami jej prešiel po brade. Srdce sa jej zachvelo, bola neskutočná. Poznal som mnoho žien, ktoré takto reagovali aj na ten najmenší dotyk mojich pier, ale nikdy mi to nespôsobovalo väčšiu radosť, ako práve teraz. Chcel som, aby prosila o milovanie so mnou. Najradšej by som ju bol svojimi dotykmi umučil práve tu a teraz, ale bol som taký unavený ako ešte nikdy. Ale jej krv... Tá sladká krv, ktorá jej prúdila pod jemnou alabastrovou pokožkou, bola pre mňa až priveľkým lákadlom. Bál som sa, že skôr, akoby som ju bol dostal, zabil by som ju. Potreboval som ísť na lov, teraz som sa však mohol kvôli vychádzajúcemu slnku uspokojiť len s jej horúcim dotykom.

„Asi by som mohol, ale nebudem. Čím skôr prijmeš moju ponuku, tým skôr sa skončí tvoje trápenie, zlatko,“ šeptal som. Ale nezareagovala tak, akoby som chcel. Zhrozila sa a ja som v duchu zanadával. Ľahol som si vedľa nej a objal ju okolo pása. Aspoň takto som chcel potrestať svoju krásnu otrokyňu. Pomrvila sa a chcela utiecť, ale to som jej nemienil dovoliť. Dal som príliš veľa energie a ovládania do toho, aby som ju dostal až sem. Ó, áno. Mohol som si ju vziať už v tom aute, vysať jej všetku krv a odhodiť jej mŕtve telo do lesa ako handru. Mala však šťastie, že slnko bolo mojim nepriateľom a ja som ešte nemienil zhorieť na prach.

Opäť sa pomrvila. „Som unavený a ty určite tiež. Tak sa nehýb,“ zamrnčal som a zavrel oči. Nasal som sladkú vôňu jej vlasov a rukou ju pevnejšie chytil okolo pása. Jej chrbát sa opieral o moju hruď a nerytmický tlkot jej srdce mi prezradzoval jej vzrušenie. S úsmevom som sa k nej pohodlnejšie pritúlil a pokúsil sa zaspať.

***

„Poď za mnou, Edward,“ šeptanie jej hlasu ma prebudilo. Otvoril som oči, ale neležala pri mne. Dokonca ani ja som neležal vo vlastnej posteli. Obzrel som sa a všimol si krásnu plavovlásku stáť vo dverách. Oči jej svietili na červeno a pery jemne pootvorené ma lákali k sebe. A ja som šiel.

Carey kráčala k schodisku a čierne šaty sa jej vlnili okolo nôh. Nohy mala bosé. Preplietala ich jednu pred druhú a rýchlo postupovala dopredu. Zvonku som už počul hlas svojho otca. Boli sme v našom rodinnom sídle. Volal na mňa a karhal ma, že prídeme neskoro. Bol to najväčší deň v mojom živote a vedel som, že moja snúbenica má dopredu všetko pripravené. Asi by ma zabila, ak by som meškal. Pozrel som sa na Carey, ktorej sukňa sa stratila za rohom a nasledoval ju. Spočiatku som netušil, kam mieri, až kým nezastavila pred bielymi dvermi. Zastavil som a zalapal po dychu. Veľmi dobre som si spomínal na to, čo za nimi uvidím. Nechcel som si to znovu pripomenúť. Príliš dlho mi trvalo, kým som to zahmlil inými spomienkami, inými udalosťami. Nechcel som v sebe znovu prebudiť ten žiaľ. A ten neskrotný hnev, ktorý zabíjal.

No dvere sa samé otvorili. Narazili do skrine, ale ani ten ohlušujúci treskot nebol schopný zakryť puknutie môjho srdca. Tanya ležala na podlahe v milostnom objatí Emmetta McCartyho. Môjho najlepšieho priateľa už od školy. Zvíjala sa pod jeho rukami a vzdychala ako posledná z posledných. Po čele jej stekal pot a celá bola rozhorúčená. Svadobný účes sa jej rozplietol a šaty, ktorých farba mala znázorňovať jej nevinnosť, boli prehodené cez stoličku. Miešali sa vo mne pocity. Chcel som ju zabiť. Cítil som sa ako chudák, ktorého môžete ojebať a nič sa vám nestane. Cítil som sa ako totálny idiot. Tejto žene som chcel dať všetko? Naozaj? Pýtal som sa v duchu, ale vedel som, že som jej už dávno všetko dal. Bola tou najkrajšou, akú som kedy videl. Na začiatku, keď sme sa spoznali, myslel som, že je to žena pre mňa. Chcel som ju získať, dať jej všetko. Celé svoje srdce. A dal som jej oveľa viac. Tá malá cundra, ktorá sa prehýbala rozkošou, si vzala aj moju dušu.

Keď konečne otvorila oči, myslel som, že zošaliem. Tými dvoma modrými jamkami sa zhrozene pozerala na mňa. Ale to rýchlo vystriedal obrovský výbuch extázy, ktorý jej prebehol telom. Vykríkla Emmettove meno a zadrela mu nechty hlboko do chrbta. Otočil som sa. V tej chvíli som ju mal zabiť. No uvedomil som si, že to nedokážem. Bol som zbabelec. Vybehol som z domu a nasadol na koňa. Jediné, čo som v tom okamihu chcel, bolo, vypadnúť odtiaľ. Nájsť si nejakú spoločnosť a dovoliť jej, aby som zabudol. A v Londýne to teda nebol žiadny problém. Vošiel som do najbližšieho nevestinca a vzal si prvú, ktorá mi padla pod ruku. Odviedol som tú nádhernú plavovlásku na poschodie a rýchlo si ju vzal. Hovorila, že jej ubližujem, ale mne to bolo jedno. Potreboval som zabudnúť. Po vrchole som padol na posteľ a ťažko si vzdychol. Zapálila mi cigaretu a ľahla si mi na hruď.

„Čo sa ti stalo, že si taký nahnevaný?“ opýtala sa ma nevinným hláskom. A ja som jej na to naletel. Vylial som si svoje zničené srdce ako hlúpa žena. Po dobrej polhodine, keď som dopovedal a ona ma naliala chľastom, som sa nedokázal brániť jej odrazu pevným rukám. Hľadel som do tých červených očí a to bolo to posledné, čo som si pamätal.

***

„Dávam ti príležitosť,“ šepla mi do ucha. Stáli sme pred domom Tanyinej rodiny v úplnej tme a celý od krvi. Pozrel som sa Carey do očí a v nich sa zablyslo. „Zabi ju, Edward. Pomsti sa. Obaja vieme, že to chceš. Tak neváhaj.“ Bolo to láskavé. Začať svoju večnosť takto. Dokonalou pomstou. Prikývol som a vyskočil na balkón do izby svojej bývalej snúbenice. Pretože podľa všetkých som bol teraz nezvestný a možno aj mŕtvych. Nehlučne som otvoril dvere a vkradol sa dnu. Spala. Hruď sa jej pomaly nadvihovala a blond vlasy jej padali po vankúši. Ľahol som si vedľa nej a objal ju okolo pása. Trochu sa mykla, no neprebudila sa. Nasal som tú nádhernú vôňu jej vlasov a odhrnul jej ich z krku. Krv jej pulzovala v tepne. Stačil len kúsok, aby som sa mohol napiť. Aby som ju mohol ochutnať a pomstiť sa. Zohol som sa a rozďavil ústa...

Zamrnčala a zadočkom narazila do mojej pýchy. Otočila sa ku mne a ja som si uvedomil, že predo mnou neleží Tanya, ale moja krásna neznáma. Tvár mala zachmúrenú a pod viečkami sa jej hýbali oči. Niečo sa jej snívalo. Zvalil som sa vedľa nej a dúfal, že má krajší sen než ja. Alebo aspoň, že v tom sne nemusí nikoho zabiť a nestane sa z nej upír.

Zdvihol som sa a uvedomil si, že som celý spotený. V nohaviciach ma tlačilo, aj keď som nevedel, či ma tak veľmi vzrušila tá pobehlica z môjho sna alebo moja nádherná spoločníčka. Nie, dosť bolo rečí o jej kráse. „Všetky ženy sú rovnaké, na to nezabúdaj, Edward,“ šepol som do ticha a ešte raz prebehol pohľadom po jej tele. Moje veci jej boli trochu priveľké, no stále bola neodolateľná. Zasmial som sa nad vlastnými myšlienkami a vošiel do kúpeľne. Dal som si dlhú sprchu a konečne sa prezliekol do čistých vecí. Hodiny hlásili len deväť, ale ja som už nebol unavený. Zbehol som do obývačky a zhodil biele látky zo všetkého nábytku. Skontroloval som, či sú okná správne zadebnené a skúsil elektrinu. Ako som však čakal, boli sme bez prúdu. Zanadával som a vytočil jedno číslo. Nechápal som, prečo ma to nenapadlo už skôr.

„Haló? Čo je? Kto volá?“ ozval sa rozospatý hlas z druhej strany linky. Zasmial som sa. „Dočerta, Edward, to si ty? Si v meste? Vieš koľko je hodín? Prečo mi voláš?“ hneval sa.

„Ak by si bol chvíľu ticho, všetko ti vysvetlím, Mike. Hej, som v meste. A mienim sa tu zdržať. Od teba potrebujem, aby si my vybavil elektrinu.“ Nebola to prosba.

„To si nemohol počkať, kým vstanem?“ protestoval, ale ja som počul, ako si už naťahuje nohavice. To bol celý Mike. Spraví všetko o čo ho požiadam, ale nikdy sa to nezaobíde bez komentárov. „A čo si sa tak odrazu rozhodol vrátiť do rodinného sídla? Veď Carlisle je na svadobnej ceste. Zase,“ dodal.

„Práve preto. Rozhodol som sa, užiť si trochu Forks, tak veľmi nekecaj, nech sa tu nemusím cez deň nudiť,“ pripomenul som mu jeho úlohu. Začal čosi štebotať, ale to som už zaklápal mobil. Oprel som sa o kreslo a premýšľal čo ďalej. Pozrel som na strop, nad ktorým ležala ona. Aj odtiaľto som počul, ako pokojne odfukuje. Lákalo ma vybehnúť hore schodmi a ísť ju prebudiť pomalým vniknutím do jej horúcej jaskynky. Keď odrazu zazvonil telefón. Nebol to však môj. Zaklial som a vybehol hore schodmi. Zhrabol som bundu, ktorú som mal včera na sebe a upírskou rýchlosťou zišiel späť do obývačky.

Na displayi svietilo meno Rosalie. Vibroval mi v ruke a dotieravo vyzváňal. Dúfal som len, že to nebude počuť až hore a neprebudí sa. Pripadalo mi to ako večnosť, keď konečne prestal zvoniť a na obrazovke bol oznam na nový odkaz. Pripadal som si ako totálny úchylák, ale musel som si to vypočuť. Kto ju tak veľmi mohol zháňať? Ak to nebol milenec, čo ak bol Rosalie jej lesbická priateľka? No to by všeličo vysvetľovalo.

„Bella, dočerta, prečo si za mnou chodila? Kde teraz vlastne si? Stále v Portlande? Prepáč, ale nemohla som si tvoje odkazy vypočuť skôr. Už nie som v San José. Odišla som do Pensylvánie. Myslím, že už som mu na stope. Ostaň tam, kde si a hneď ako dostaneš túto správu, ozvi sa mi. A hlavne sa o mňa neboj. Mám ťa rada, sestrička.“ Ozvalo sa pípnutie a ja som zložil. Takže Bella do Ameriky prišla za svojou sestrou. Ale prečo? A čo robila v Portlande, keď Rosalie bola v San José? A komu je na stope?

Ničomu som nerozumel. A aj keď som predtým nechcel poznať jej meno, teraz ma tá informácia príjemne hriala pri srdci. Bella, určite to bolo z talianska, skratka mena Anabella alebo možno Isabella. V preklade to však znamenalo pekná. A ona bola naozaj neskutočne nádherná. Ach, šľak to traf. Hodil som mobil na sedačku a vybehol späť do svojej izby. Ešte stále pokojne spala na chrbte. Opatrne som sa k nej posadil a nahol sa nad jej pery. Pobozkal som ju. Chutila sladko. Možno až priveľmi sladko. Keď som zapojil aj jazyk, konečne otvorila oči a odstrčila ma.

„Dočerta,“ posadila sa na posteľ, „to ma nemôžeš nechať trochu si pospať?“ Pokrútil som hlavou. Keď nemôžem spať ja, prečo by si ona mala užívať tieto okamihy? A na druhú stranu, bola to predsa moja „väzenkyňa“.

Zívla a pohľadom prešla po miestnosti. Keď sme sem prišli, nemala veľa času obzrieť si to tu a pre jej oči tu bola aj tak tma. Pohľad sa jej pristavil na okne. „Prečo je zabednené?“ opýtala sa ma, akoby to nebolo jasné. Zasmial som sa.

„Vieš, že som upír, ale nič ti nehovorí zabednené okno?“ nadvihol som obočie. Chvíľku sa na mňa pozerala ako na zjavenie a potom hvízdla. Dobre, musel som uznať, že teraz vstávala. Pozrela späť na okno a ja som sledoval, ako sa jej čokoládové oči rozjasňujú. Nabrali bledších odtieňov a potom sa jej zdvihli kútiky úst.

„Na čom sa tak dobre bavíš? Možno by som sa k tebe mohol pridať,“ šepol som. Pritlačil som sa k nej a zvalil ju späť na posteľ. Sledoval som jej tvár a po mysli mi stále behalo jej meno. Bella...

„Na ničom. Len mi trochu vysmädlo. Nemáš tu niečo na pitie?“ Tvárila sa ako neviniatko. Už som jej chcel niečo odvrknúť v tom slova zmysle, že nie som jej poskok, no len čo som otvoril ústa, dodala: „A možno by sme potom mohli pokračovať v...“ nedokončila. Prehryzla si spodnú peru a pohľadom prebehla po celej viditeľnej dĺžke môjho tela. Jej pohľad ma rozpálil. Nevedel som, kvôli čomu tak rýchlo zmenila názor a možno sa mi to iba zdalo, no bol to príjemný sen. Široko som sa na ňu usmial a vyžiadal si ďalší rýchly bozk. Potom som vstal a uklonil sa so slovami, že za chvíľu som späť. Vybehol som z izby ako strela a trielil som do kuchyne. Možno som vyzeral ako poskok namyslenej pobehlici, ale túto malú láskavosť som bol ochotný urobiť pre konečné dosiahnutie svojho cieľa. Nemohol som sa dočkať chvíle, keď bude už navždy iba moja.

Sledoval som vodu, ako z kohútika lenivo odkvapkáva do pohára a pohľadom ju nútil, aby tiekla rýchlejšie. Pohár už bol skoro plný, keď som počul buchot a nadávku. Akoby holub narazil do okna. Zastavil som vodu a položil pohár na stôl. Započúval som sa do druhého poschodia a zistil, že dýcha rýchlejšie než predtým. Vzal som opäť pohár a vybehol hore. Už z konca schodov som cítil podraz. 

Opäť raz pokojnejšia kapitola, ale sľubujem, že tá ďalšia taká už nebude. :)

Za akýkoľvek komentár vopred ďakujem. VictoriaCullen :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 6. kapitola: