Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 16. kapitola

04.03.2013 (10:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2551×

16. kapitola

Edward:

Bola neodolateľná. Čokoládové oči jej svietili a pery sa jemne rozťahovali do úsmevu. Červená látka šiat jej priliehala k telu a nemravne odhaľovala každú krivku dokonalého tela. Zalapal som po dychu, keď sa zavrtela a zadočkom sa mi obtrela o stehno. Všetky mužské zložky boli okamžite v pozore. Položil som okraj pohára k ústam a odchlipol si z čerstvej krvi, aby som skryl svoje žiadostivé vrčanie. Bella sa na mňa pozrela a potom sa opäť venovala Marian – snúbenici starostovho syna. Ich rozhovor ma nezaujímal. Očami som blúdil po Bellinom tele a nevedel sa ho nabažiť. V duchu som si prial, aby sa už skončil tento snobský večierok plný upírov a mohol svoju drahú odviesť domov, do mäkkej, teplej...

„Edward?“ Bella ma štuchla do rebier. Rýchlo som sa spamätal. Marian vedľa nás už nestála.

„Áno?“ opýtal som sa na oko nevinne.

„Si v poriadku? Bol si taký... no, zahĺbený,“ posmešne sa uškrnula a prešla si moje telo od hora dole a zase naspäť. V duchu som sa zasmial. Určite by sa tak neusmievala keby vedela na čo myslím.

„Len by som už odtiaľto najradšej vypadol,“ odvetil som jednoducho a ponúkol jej rameno.

Lolitin viktoriánsky dom stál v starej ulici na konci mesta. Okolie tvoril park ohraničený živým plotom a štrkastá prístupová cesta. Bella sa pri príchode kochala množstvom vežičiek, okien a vysokých podlaží, ktorými bola táto stavba výnimočná. Karamelové steny, starý nábytok, kvetmi a stužkami vyzdobené miestnosti. Pomaly sme prechádzali pomedzi hostí v smokingoch a večerných šatách až na zadnú záhradu. Tmavá noc bola osvetlená malými žiarovkami po kríkoch a na altánku, ktorý slúžil ako tanečný parket.

„Môžem slečnu poprosiť o tanec?“ galantne som sa uklonil a nastavil jej dlaň. Otvorila ústa na protest, na čo som sa zaškľabil a vzal jej ruku sám.

„Edward, počkaj. Ja neviem tancovať, naozaj by sme nemali...“ protestovala. Ignoroval som ju a zaviedol ju na parket. Stočil som ju k sebe.

„To nevadí. Len ma nechaj viesť.“ Bella šokovane vypleštila oči, akoby som od nej žiadal niečo hrozné a chcela sa vyvliecť z môjho objatia. Nepustil som ju. Miesto toho som si ju pritiahol bližšie k telu, až som cez chabú vrstvu oblečenia cítil teplo, ktoré sálo z jej tela. Krivky sa jej vlnili v pohyboch a rytme, ktorý som udával. A vraj nevie tancovať, pousmial som sa v duchu. Tancovala neskutočne krásne a ladne, aj keď sa jej líca sfarbili do červena zakaždým, keď mi stupila na nohu.

„Prepáč,“ povedala snáď po stí raz a sklopila pohľad. Zaklonil som ju dozadu, až zhíkla a znova ju vrátil k sebe.

„Prepáč,“ zaškľabil som sa.

Ja a Bella. Bella a ja. Ešte nikdy som sa necítil vedľa nej tak uvoľnene ako teraz. Odkedy som ju spoznal ubehol len týždeň, no život mi prevrátila úplne naruby. Všetky moje zásady a pravidlá, ktorými som sa riadil posledných päťdesiat rokov zrušila behom tohto týždňa ako šibnutím čarovného prútika. A mne to nevadilo. Práve naopak. Páčilo sa mi to a jedna časť vo mne, ten starý, citlivý Edward ju začínal skutočne milovať. 

„Myslím, že ma chcú zjesť,“ šepla Bella. Sledoval som jej pohľad k dvom upírom pri hudobníkoch. Ich myšlienky smerovali k jej bezchybnému telu a ku krvi, ktorá im voňala ako ten najlahodnejší nektár. Chceli mi Bellu vziať, keď sa nebudem pozerať. Boli taký naivný. Akoby mali výhodu, že sú dvaja.

Uškrnul som sa na Bellu. „Obdivujú tvoje šaty, miláčik. Ale nič si nedovolia, neboj sa. Som starší, silnejší a rýchlejší,“ ubezpečil som ju. V priamom súboji by som oboch bez mihnutia oka zabil, aj keď som dúfal, že k niečomu takému nedôjde. Nechcel som, aby bola Bella svedkom môjho šialeného besnenia a potom by sa ma znovu bála. Preto som na nich zavrčal, až uskočili a Bella sa zasmiala.

„Okej, verím ti,“ prikývla s úsmevom a zaborila si tvár do mojej hrude. Hudba spomalila. Hladil som Bellu po chrbte a jednou rukou ju držal okolo pása. Nasával som vôňu jej pokožky ako psychopat. Ale nemohol som si pomôcť. Tí dvaja upíri, ktorým sa zapáčila jej vôňa mali v myšlienkach pravdu. Je to to najsladšie, čo kedy cítili.

„Mohli by sme sa ísť napiť?“ Vytrhla ma z myšlienok. Vzal som ju za ruku a pomohol jej po drevených schodoch, keď zaznel výbuch. Na nebi sa objavili stovky svetiel rôznych farieb. Ohňostroj som naozaj nečakal. Ten zvuk mi trhal uši, ale bol to úžasný pohľad. Pretočil som Bellu k sebe a pobozkal ju. Nebránila sa. Zavesila sa mi okolo krku a bozk mi opätovala. Keď mi došlo, že sa potrebuje aj nadýchnuť, odtiahol som sa.

„Pripadám si ako na maturitnom plese, na ktorom som nikdy nebola,“ zasmiala sa, ale ja som zvážnel.

„Prečo si na ňom nikdy nebola?“

„Nikto ma nepozval. Všetci moji spolužiaci si totiž mysleli, že som blázon, pretože verím na upírov.“ Mykla plecami. Na perách mala úsmev, ale ja som jej v očiach videl, že sa kvôli tomu stále trápi. Ani som jej nemusel čítať myšlienky.

„Musela si si kvôli nám ani veľa vytrpieť.“ Spravila grimasu. Viac sa na túto tému nechcela rozprávať. Vzal som ju za ruku a odviedol ju naspäť do domu. Podal som jej pohár so šampanským a ja som si vzal Krvavú Mary.

„Edward? Chcela by som sa ťa niečo opýtať. Už sme o tom raz hovorili, ale chcem sa k tomu vrátiť.“ Spozornel som, ale nič nepovedal. A tak pokračovala. „Chcela som sa opýtať, dokedy tu budem.“

„Prečo chceš stále odísť, Bella? Dám ti všetko, čo len budeš chcieť. Peniaze, sex, všetko. Dokonca aj nesmrteľnosť ak o to budeš stáť. Je ti to snáď málo?“ Zvýšil som hlas. Vytočila ma. Nechcel som, aby odo mňa odišla, ale ona po tom túžila. Ale prečo? Len kvôli sestre? Je som jej predsa mohol dať oveľa viac. Nesmrteľnosť. To bolo niečo, prečo by väčšina ľudí zabíjala.

„Pochop ma. Rosalie, je pre mňa všetkým. Nemôžem ju len tak opustiť. To nejde,“ krútila hlavou a odpila si. V očiach som jej videl slzy, ale to ma nedonútilo poľaviť. Už ma unavovali tieto hádky s Bellou, ktoré zakaždým končili jej plačom. Raz a navždy som ju potreboval presvedčiť, že pri mne jej bude najlepšie.

Vzal som ju za ruku a potiahol do chodby, aby sme boli čo najďalej od všetkých. Pritlačil som ju k stene, až jej to vyrazilo dych a srdce jej začalo byť rýchlejšie.

„Rosalie je teda pekná sestra. Ak by si pre ňu znamenala to, čo ona pre teba, nikdy by sa nevydala do Ameriky na samovražedný hon za upírom. Nikdy by ťa neopustila, Bella. To ty by si mala pochopiť, že pre ňu nič neznamenáš.“ Mrzeli ma tie slová a na sekundu som ich chcel vrátiť späť, pri pohľade na jej slzy. Ale ozval sa ten starý Edward, ktorého táto krásna pochovala. Ten, ktorý sa nevzdáva, až kým nedostane všetko, čo chce. A ja som teraz chcel jediné – Bellu. A musel som ju mať!

Chytil som ju za bradu a donútil, aby sa mi dívala do očí.

„Ten život, ktorý si žila, nebol ani životom. Len si priznaj, že to boli nudné dni plné samoty, pretože si všetci mysleli, že si šialená, keď veríš na upírov. Preto ešte nemáš manžela ani deti. Stavil by som sa o čokoľvek, že nemáš ani žiadne priateľky, s ktorými by si mohla chodiť na kávičku. Našiel som tvoj občiansky. Stálo tam Isabella Marie Swan. Dvadsaťdvaročná a slobodná. Slobodná a sama.“

Odstrčila ma so zúrivým výkrikom. Tvár mala zaliatu slzami a ledva stála na nohách.

„Tak dobre. Som sama a čo mám robiť? Mám sa vykašľať na sestru, jediného príbuzného, ktorý mi ešte ostal a zostať s tebou? A čo ďalej? Premeníš ma a budeme žiť večne? Nájdeme si priateľov, premeníme pár malých detí na upírov, aby som mala pocit, že mám konečne vlastnú rodinu? Budeme mať veľký dom a každý víkend sa budeme váľať v ľudskej krvi? Alebo nie! Vlastne každý deň. Budeme vraždiť, znásilňovať a mučiť. Naozaj si myslíš, že by sa mi tento život páčil? Máš snáď pocit, že som sadistka, ktorá sa ukája v bolesti iných? Pochop ma, Edward, ja by som nikdy, nikdy nemohla žiť tak ako ty. Byť tým, čo si... ty!“

Posledné slovo mi vyprskla do tváre a to bola posledná kvapka. Zavrčal som a vysadil na stolík. Váza z neho spadla na zem, ale bolo mi to jedno. Nohy som jej uväznil medzi svojimi a ruky pritlačil k stolíku.

„Takže nechceš byť ako ja, naozaj? Ale sex so mnou v upírskom klube sa ti páčil, nemýlim sa? A čo to, keď som ťa zachránil. Nie raz, ale dvakrát. Keď potrebuješ pomôcť, vtedy sa ti hodím. Však, Isabella!“ skríkol som.

Do chodby pribehol nejaký chlap s rozzúrených výrazom, ale jediný pohľad na mňa ho donútil ujsť. Bella kričala. Volala o pomoc, ale jej hlas nikto nepočul. Pokojná svadobná hostina sa po ohňostroji zmenila na divokú párty s rockovými pesničkami obľúbenej skupiny nevesty. Bella bola úplne uväznená v mojom náručí.

„Prečo to robíš, Edward? Prečo si chvíľu milý a potom sa správaš ako hovädo?“ dychčala a bezúspešne sa pokúšala oslobodiť si ruky.

„Tak po prvé, s touto témou si začala ty. A po druhé, už ma nebaví ten tvoj odmeraný prístup. Zvádzaš ma a popritom sa ťa môžem ledva dotknúť. Stále chceš utiecť a ísť hľadať sestru. Aj keď, aby som bol úprimný, tá už asi dávno vonia fialky odspodu. A ak našla Emmetta, tak je to stopercentné.“

Vylepila mi. Ani som si nevšimol, ako sa jej podarilo vyslobodiť si ruku. Jej ruka sa zrazu ocitla na mojom líci, čo ma prekvapilo. Zaspätkoval som dozadu a pustil ju. Bella skĺzla na nohy a rozutekala sa preč po chodbe. Ešte nikdy ma tak niekto nevytočil, ako ona teraz. Zovrel som päste a pokúsil sa upokojiť predtým, než za ňou pobežím. Inak by som ju bol schopný preraziť cez stenu a bez svedomia zabiť.

Jej srdce divo bilo a pre moje uši to bola dokonalá symfónia. Ale aj keby nebilo, dokázal by som ju poľahky nájsť vďaka jej nádhernému pachu, ktorý mi ešte stále spôsoboval páľavu v hrdle. Zavrčal som a vydal sa za svojou korisťou.

Stála v jedálni. Za chrbtom mala dres, takže bola v pasci. V ruke dlhý nôž na vykosťovanie a na tvári rozhodný výraz. Uškrnul som sa.

„Takže budeme opakovať naše prvé stretnutie?“ podpichol som ju. Rukou jej šklblo a potom ju vystrela pred seba.

„Nedovolím, aby si ma stiahol späť k sebe domov. Buď ma necháš ísť alebo si podrežem žili,“ hlas sa jej zachvel. S úsmevom som pokrútil hlavou.

„To neurobíš. Skôr, než by sa ti podarilo zdvihnúť nôž bol by som pri tebe. Tak prečo ho radšej nepoložíš a nevzdáš sa, zlatko?“ Môj úsmev sa zmenil na víťazoslávny a možno aj trochu šialený smiech.

„Dobre a čo toto?“ šepla. Zdvihla ruku a otočila čepeľ noža k svojmu srdcu. Všetok humor ma prešiel. Vykríkol som jej meno. Na spánkoch mi bilo jej vydesené srdce. Myslela to smrteľne vážne. Bola zúfalá, vystrašená a nemala kam utiecť. Presne ako laň, keď ju loví puma.

„Bella, prosím ťa, odlož ten nôž a porozprávame sa. Sľubujem.“

Zavrtela hlavou. „Nechcem sa rozprávať. Chcem, aby si mi ustúpil. Choď do vedľajšej miestnosti. A neprenasleduj ma.“ Prikývol som na jej požiadavky. Nemalo cenu sa tu teraz s ňou o tom hádať. Nedokázal som jej čítať myšlienky a nebol som si istý, do akého zlého stavu som ju dostal.

Ustupoval som dozadu, cez dvojkrídlové dvere. Keď som ich zavrel, Bella sa pohla. Alebo aspoň jej srdce, ktoré som sledoval. Pomaly kráčala cez kuchyňu, akoby sa bála, že tam vtrhnem a pokúsim sa jej vytrhnúť nôž z rúk. Napadlo ma to, ale bolo to príliš nebezpečné. Nemal som istotu, že budem rýchlejší, než jej ruka. Nechcel som jej ublížiť. A už vôbec nie, aby sa kvôli mne zabila. Ale na obviňovanie bude ešte dostatok času. Mojím hlavným problémom bola teraz Bella. Nemienil som ju len tak ľahko nechať ísť, ale zároveň som odmietal bezhlavo zaútočiť.

Zrazu vykríkla. Vletel som do dverí a išiel za jej bolestivými výkrikmi. Ležala na chodbe a zúfalo sa snažila načiahnuť po nôž. Za ňou bol Alistair. Kopala ho do hlavy, ale on aj tak načahoval ruky a škriabal ju po lýtkach. Nechápal som, čo tu robil, ale to, čo som videl, mi stačilo. Obišiel som Bellu a zdrapil Alistaira za vlasy. Hodil som ho o stenu, cez ktorú preletel do ďalšej miestnosti. Obrátil som sa na Bellu. Zodvihol som ju zo zeme a pohľadom skontroloval. Celá sa triasla. Bola strapatá, mala dotrhané šaty a z nôh jej po dlhých škrabancoch tiekla krv.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa, ale ona neodpovedala. Miesto toho vykríkla.

Alistair sa objavil za mnou. Stiahol ma cez stenu do ďalšej miestnosti a ja som nechtiac potiahol Bellu zo sebou. Udrela si hlavu do priečky, až bolo počuť lámanie kostí. Dopadol som dozadu, na Alistaira. Beho stotiny som bol nad ním a odtrhol mu kus kože z ruky.

„Posledný krát si sa jej dotkol,“ zreval som plný hnevu. Alistair sa bránil, ale jeho ruky som pritláčal kolenami k zemi a jeho kopance, či chabé pokusy uhryznúť ma, som si nevšímal. Vzal som jeho hlavu a mykol. Počul som, ako sa mu trhá mŕtve svalstvo a kosti.

„Edward, dosť!“ skríkol ženský hlas. Nepatril Belle. Otočil som sa a zazrel Lolitu. Za ňou stála Victoria a niekoľko hostí. Alistair moju nepozornosť využil. Zhodil ma zo seba a pritlačil k podlahe. Schytil kus starého dreva, ktorý sa nám podarilo vyrvať z priečky a zabodol mi ho do ramena. Zreval som. Krv zo mňa vytryskla ako ten ohňostroj. Pravdepodobne preťal tepnu.

Nič dôležité, pomyslel som si. Keby sa mi podarilo vytiahnuť ten kôl, rýchlo sa dám znova dokopy. Alistair však použil všetku svoju silu, aby mi druhú ruku udržal z dosahu. Odtrhol ju. Ten sviniar mi ju odtrhol! Ďalšia krv. Doteraz som netušil, koľko jej môže byť v jednom upírovi.

Zatemnilo sa mi pred očami. Začul som Bellu. Mala neskutočne pekný hlas. Ale vydesený. Privrel som oči, aby som zistil, čoho sa tak veľmi bojí. Očami vydesených hostí, ktorý chceli zavolať sanitku som si uvedomil, že som sa prestal brániť. Len som tam tak ležal. Ako mŕtvola. Zatiaľ, čo sa mi Alistair pokúšal odtrhnúť hlavu. Ale prečo sa nebránim? Pred očami sa mi zrazu mihla Bella. Oči, cez ktoré som to všetko sledoval sa vydesene zatvorili a tak som otvoril vlastné. Bella skočila po Alistairovi. Zavesila sa mu okolo krku, aj keď jej výkrik bol to najvydesenejšie, čo som kedy počul. Alistair ho prerušil. Chcel ju strhnúť. Všimol som si, ako sa uhla, no on zachytil prameň jej čokoládových vlasov. Zvolala moje meno. Ako na povel som sa zodvihol a jediným pohybom odtrhol Alistairovi hlavu. Vyhodil som ju cez zatvorené okno a padol späť na podlahu. Ešte nikdy som sa necítil taký unavený ako teraz. Len naoko som si uvedomoval telo bez hlavy, ktoré ma prigniavilo a Bellu, ktorá padla na neho.

Privrel som oči.

Keď som ich otvoril, všetko bolo inak. V ruke, ktorú som nemal mať, som cítil pulzovať krv. Zodvihol som ju pred tvár a naozaj bola späť tam, kde aj predtým.

„Stačilo trocha krvi a znovu sa spojila s tvojím telom,“ povedala Lolita. Vyskočil som na nohy. Stála pri dverách spolu s Bellou a Victoriou.

„Nemal si to robiť, Edward. Za Alistairovu smrť si ponesieš následky.“ Nadvihol som obočie. To myslela vážne? Áno, myslela. Bez ohľadu na to, aký bol Alistair sviniar a chcela ho vidieť mŕtveho. Nerozumel som tomu.

„Alistair je... bol Arovým synom,“ spresnila.

„Ja viem,“ uškrnul som sa.

„Čože?“ skríkla a vyskočila predo mňa ako podráždená tigrica. „A aj napriek tomu si ho zabil? Prečo?“

Neodpovedal som jej. Pozrel som na Bellu. Mala dotrhané šaty a celá bola od mojej krvi. Po nohách sa jej ťahali nepekné škrabance a z čela jej tiekla krv do obočia a na líce.

„Aha,“ šepla Lolita chápavo. Podišla bližšie ku mne a naklonila sa. „Viem, že Alistair bol hajzel. Ale nemal si ho zabíjať. S Victoriou sme sa pokúsili spojiť jeho hlavu s telom, neúspešne. Edward, ak chceš prežiť, mal by si vziať nohy na ramená. Keď sa to Aro dozvie, pôjde po tebe. Pred ním ťa neochránime.“

„To od teba ani nežiadam,“ odvetil som a ustúpil. Pozrel sa po kuchyni. „Je mi ľúto, že som ti zničil dom a pokazil hostinu. Potom mi pošli šek za opravy. Bella, ideme?“ Spýtavo som sa na ňu pozrel. Stále bola z toho všetkého vydesená. Čudoval som sa, že vôbec stojí na nohách.

Načiahol som k nej ruku, aj keď som mal sto chutí vziať ju do náruče a utešiť. Ale bál som sa odmietnutia. A ďalšej hádky. Prijala ju. Rozlúčil som sa s Lolitou a Victoriou a ťahal Bellu k prednému vchodu. Pohľady prítomných som si nevšímal. Vnímal som len Bellinu ruku a v duchu si hovoril, že už je všetko v poriadku. Moje zmysli boli ale v pohotovosti. Sluchom som monitoroval celý pozemok, na ktorom stál Lolitin dom.

Pomohol som Belle do auta a zapol jej pás. Dupol som na plyn. Jedným očkom som sledoval Bellu. Pozerala sa pred seba a z očí jej tiekli slzy. Ruky, ledabo položené v lone, sa jej chveli. Mal som nutkanie zodvihnúť ruku a položiť jej ju na ruky, aby sa prestala báť. Miesto toho som pevnejšie zovrel volant a stočil ho k svojmu domu. Bella zhíkla. Pribrzdil som pred vchodom a otvoril jej dvere na strane spolujazdca.

„V kúpeľni sú nejaké obväzy a dezinfekcia po tvojich posledných ranách. Vyčisti si to a obviaž, ak uznáš za vhodné. Potom si ľahni do postele. Dúfajme, že nebudeš mať ďalší otras mozgu.“

„Dobre.“ Vyšla hore schodmi a stratila sa na chodbe.

Mal by som ísť za ňou. Povedať jej, ako veľmi ju milujem. A dal by som za ňu aj život. Ale ona o to evidentne nestála. Celou cestou sem nič nepovedala. Možno bola rada, že je konečne ďaleko odo mňa. Pozrel som na schody. Dnes som za ňou rozhodne nemienil bežať, len aby som ju mohol v posteli objať.

Vošiel som do obývačky a nalial si whisky. Obrátil som do seba celý pohárik, potom druhý, tretí a štvrtý. Cítil som, ako sa mi alkohol dostáva do krvi a snaží sa ju omámiť, bezúspešne. Ani keď bola polovica fľaše prázdna, neprestal som sa pozerať na strop, kde bola moja izba a v nej Bella. Bol som úbohý. Ó áno, úbohejšieho upíra ešte svet nemohol vidieť. Kedysi som tvrdil, že Carlislovo vegetariánstvo je len hračkou prírody, ale teraz som to bol ja.

„Edward?“ Otočil som sa. Bella stála vo dverách v priehľadnej nočnej košeli, ktorá jej ledva siahala po kolená. Na nohách mala škrabance a z čela jej stále tiekla. „Ďakujem, že si ma zachránil aj napriek tomu, čo som ti povedala.“ Hlas sa jej uprostred vety zlomil.

Prikývol som. Na viac som sa nezmohol. Strach o jej život bol stále priveľmi čerstvý. Počas bitky som vnímal Alistairove myšlienky. Nemyslel na nič iné, len ako si ju vezme. Ako ju znásilní a potom ju vysaje do poslednej kvapky krvi. Videl som tie zvrátené predstavy a dvíhal sa mi z nich žalúdok.

Stále tam stála. Žmolila si ruky a hrala sa s prstami na nohách.

„Chceš ešte niečo?“ zavrčal som.

Mykla sa a zavrtela hlavou. „N-nie. Pôjdem, radšej.“ Otočila sa na päte, ďalej sa však nepohla. „Nechcem byť sama.“

„Čože?“ opýtal som sa. Nebol som si istý, či som dobre rozumel. Naozaj to povedala? Prial som si, aby tomu tak bolo.

Otočila sa. „Dnes nechcem byť sama.“ V očiach mala slzy. Pribehol som k nej a vzal ju do náruče. Pohladil som ju po tvári a pobozkal na spodnú peru. Chutila tak sladko. Nadvihla sa na špičky, omotala si ruky okolo môjho krku a pobozkala ma.

„Chcem to,“ šepla. To mi stačilo.

Vysadil som ju obkročmo na seba a zadoček jej podložil rukami bez toho, aby som prerušil náš bozk. Upírskou rýchlosťou som vyšiel po schodoch do svojej izby a opatrne ju položil do mäkkého matracu. Stiahol som z nej nočnú košeľu a priľahol ju vlastným telom. Rukou som prechádzal po jej stehna, boku až k prsiam. Prešiel som jej palcom po bradavke, na čo úplne stuhla a pokračoval k jej tvári. Bez toho, aby som prerušil náš bozk, som si stiahol nohavice. Belline ruky sa ocitli pod mojou košeľou. Bez problémov ju rozopla a strhla zo mňa. Sykol som. Tam, kde mi Alisteir oddelil ruku od zvyšku tela to ešte stále bolelo.

„Prepáč,“ previnili stiahla ruky k telu.

„To sa zahojí,“ šepol som a znova sa jej vrhol na pery. Vzal som jednu jej ruku a vošiel s ňou medzi naše telá až k centru všetkej svojej krvi. Chytila ho do ruky a nasmerovala ma do nej. Vykríkla rozkošou. Pomaly som sa roztancoval v jej tele. Za chvíľu jej po čele stiekla prvá kvapka potu.

Zaborila mi prsty do chrbta a prehla sa ako luk. Zavrčal som a zrýchlil pohyby. Pobozkal som ju na nos a na čelo. Na jazyk sa mi v tom okamihu dostala jej krv. Bez rozmyslenia som jej krvavú ranu oblizol a skoro sa zbláznil. Ešte nikdy som nič dokonalejšie necítil. Nebol som si istý či to bolo tou krvou alebo vrcholom, ku ktorému sme sa s Bellinými slastnými vzdychmi dostávali. Chcel som viac. Prešiel som k jej perám a drsne ju pobozkal. Nechtom na ruke som jej prerezal pokožku na krku. Sykla, ale neodtiahla sa. Zaborila prsty silnejšie do môjho chrbta a dovolila mi, nech sa napijem.

Karmínová krv jej odtiaľ krásne tiekla v plnom prúde. Nepreťal som tepnu ani žilu. Len som išiel dostatočne hlboko. Olizol som jej ranu a dával si pozor, aby som ju neuhryzol. Všetko som to robil bez toho, aby som spomalil tanec našich tiel. Po ochutnaní som ho práveže ešte zrýchlil. Nedokázal som uveriť, že jeden človek mohol chutiť tak úžasne. Mnohokrát som si predstavoval chuť jej krvi. Myslel na jej vôňu, ktorá mi spievala, ale ani vo sne by ma nenapadlo, že bude chutiť takto.

Znova som sa napil, keď si Bella pritiahla späť k sebe moju tvár. Pobozkala ma. Nevadilo jej, že cíti vlastnú krv – pre ňu určite horkú a nechutnú. Prstami mi zašla do vlasov a ja rukami po jej oválny zadoček, aby som posledný krát prirazil. Zreval som v neuveriteľnej extáze prehlušujúc Bellin slastný výkrik. Chvíľu som sa nedokázal pohnúť. Dokonca ani nadýchnuť. Zvalil som sa vedľa Belly bez toho, že by som z nej vyšiel. Cítil som jej srdce ako bije, akoby bilo aj v mojom tele. Sledoval som jej tvár. Vyčerpanú. Mokrú od potu. A šťastnú.

Posunul som sa bližšie k nej, až sme sa dotýkali nosmi a znova ju pobozkal. „Zostaň so mnou, Bella. Zostaň so mnou do konca večnosti a ja prisahám, že nájdem tvoju sestru...“

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 16. kapitola: