Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 5. kapitola

xD Bez komentáře :D


Upíri alebo blázni? - 5. kapitola„Vieš o tom, že si rozohrala hru, ktorá sa už nedá zastaviť?“ opýtal sa ma nečakane. Pozrela som mu do očí. Myslel to smrteľne vážne.

„Áno, viem,“ prikývla som. A nemyslela som len tú nebezpečnú hru, ktorú som práve hrala s ním. Myslela som aj na Carlislea a ostatných...

Hádam sa vám to bude páčiť, celkom som sa s tým natrápila. Prosím o komentár a prajem všetkým príjemné čítanie. :)

5. kapitola

Keď sa vchodové dvere neskoro ráno otvorili, vstala som z postele a zbehla dole po schodoch. Prišiel Carlisle. Rýchlo som ho objala a pobozkala na líce. O krok som ustúpila a pozrela mu do tváre. Bol uťahaný. Videla som mu to v očiach. „Ako to dopadlo?“

„Prežije, ale bolo to o vlások.“ Vydýchla som si. Carlisle prešiel popri mne a ja som sa za ním prekvapene otočila.

„Stalo sa niečo?“

Otočil sa a výraz tváre sa mu zmenil. Vedel to. „Pobozkala si ho?“ opýtal sa ma na rovinu. Nebolo šance vyhovoriť sa. Jeho pohľad bol jasný. Poznal odpoveď.

„Áno, no a čo. Umieral, potreboval to. Ale ako to vieš?“

Zvraštil čelo. „Blúznil. V aute, keď som ho viezol do nemocnice. Sľúbila si, že to viac nespravíš.“

„Nevyspala som sa s ním,“ bránila som sa a zvýšila hlas.

„Som presvedčený, že ak by nebol zranený, urobila by si to.“

„Čože?“ Nemohla som uveriť vlastným ušiam. „Toto si o mne myslíš?“ Nechcela som poznať odpoveď. Carlisleova pravdovravná tvár to povedala za neho. Zhrabla som tašku na sedačke, vyšla von a tresla za sebou dvermi, tak silno, že praskla stena. Ani som sa neotočila. Nasadla som do svojho volva a vyrazila do školy. Ani som vlastne nevedela, prečo tam idem. Bolo to totiž to posledné miesto, kam som v tomto okamihu chcela ísť. Navyše, ani moji súrodenci tam neboli. Christian zostal doma s Angelou, ktorá sa pri premene na upíra vôbec nehýbala a Alice každú chvíľu pozerala do budúcnosti, či sa niečo zmenilo.

Aj napriek tomu som však zaparkovala auto na parkovisku a vydala sa na druhú hodinu prírodných vied. Meškala som, no to mi bolo ukradnuté. Zaklopala som a vošla. Profesor nebol práve nadšený, ale jeho mottom, bolo lepšie neskôr ako nikdy a posadil ma k Edwardovi Swanovi. Prekvapene po mne pozeral, no ja som mu nevenovala jediný pohľad, aj keď som sa v duchu pýtala, či je naozaj taký chladný a nezaujíma sa o svojich dvoch priateľov. Hodine som venovala asi takú pozornosť ako Edwardovi. Neustále som sa musela vracať ku Carlisleovi a pokojovať svoj hnev voči jeho osobe. Napálil ma, o tom nebolo pochýb. Na jednu stranu som mu to chcela vrátiť, na druhú som zas vedela, že má právo hnevať sa. Ale tvrdohlavosť u mňa vždy víťazila a ja som počúvla ten temný šepot vo svojej hlave. 

Stála som na schodoch a sledovala, ako sa študenti ako mravce, hemžia pomedzi budovy. Vyberala som si svoju obeť. Mladého, príťažlivého chalana, ktorý už mal aspoň akú-takú skúsenosť v sexe. Bolo tu pár adeptov, no nebola som si istá. Vzdychla som si. Nikdy som to neplánovala, keď som Carlislea podvádzala, ale teraz to inak nešlo. Nepotrebovala som totiž, aby sa môj malý skrat dostal do uší nesprávnych ľudí. Robila som to len pre svoj dobrý osobný pocit, už nie kvôli Carlisleovi.

„Ahoj, ako sa máš?“ začula som za sebou chlapčenský hlas a musela som sa otočiť. Stál tam Emmett.

„Ahoj,“ pozdravil sa mu môj hlas automaticky.

Ten sa usmial a pristúpil bližšie. „S chalanmi som sa vsadil, že sa so mnou vyspíš, ak ti to navrhnem.“

Napodiv som nebola jeho návrhom prekvapená. Práve naopak. „O koľko ste sa stavili?“

„O stovku,“ zasmial sa a premeral si ma pohľadom. Zjavne nevedel, ako zbaliť babu, ale myslíte, že by ste nevzali ponúkané jedlo a ešte k tomu zadarmo?

„Dobre, ale rozdelíme sa na polovicu. Poď za mnou.“ Usmiala som sa na neho a kráčala som do prázdnej triedy. Ostal zaskočený, no veľmi rýchlo ma dobehol. Zamkla som a pritiahla som si ho k sebe. Naše jazyky sa spojili v jednom dlhom bozku. Nebol neskúsený.

Nadvihol ma za zadok a položil na učiteľský stôl. Roztiahol mi nohy a vsunul sa medzi ne. Cítila som jeho vzrušenie a neunikol mi vzdych. To ho posmelilo. Vzala som jeho tričko a vyzliekla som mu ho. On urobil to isté, aj keď mi trochu surovejším spôsobom roztrhol blúzku. Nadvihol mi sukňu a rukou sebaisto prešiel od lýtka k stehnu.

„Mimochodom, volám sa Emmett,“ zašepkal mi do úst pomedzi bozky. Rozopla som mu nohavice a on si ich stiahol dole. Pritiahla som si ho späť k telu. Cítila som zvláštne prázdno, keď sa o mňa neopieral svojimi svalmi.

„Ja viem,“ zašepkala som mu a objala ho okolo krku. Opäť vnikol do mojich úst, zatiaľ čo mi rozopínal podprsenku. Keď sa mu to konečne podarilo, vybozkával ma od pier až ku prsníku. Zovrel jeden v pevnej dlani a zubami jemne dráždil konček druhého. Prehla som sa od vzrušenia. Jasné, že ma Carlisle svojimi dotykmi dokázal vzrušiť mnohonásobne viac, ale milovanie s človekom bolo vždyc iné. Jedinečné.

Emmett prešiel rukou k samotnému stredu mojej vášne. Stiahol mi nohavičky a prechádzal mi prstami okolo mušličky, kým som úplne nezvlhla. Neudržala som sa. Chcela som sa čo najskôr dotknúť sladkého vrcholu. Odstránila som z neho aj posledný kus oblečenia a stiahla ho za sebou na stôl. Nebránil sa, len trochu zaváhal, keď si ľahol medzi moje nohy. Nechcela som čakať. Stiahla som mu tvár k mojim perám a jeho protest som umlčala vášnivým bozkom. Rukou som našla jeho náradie a jemne ho chytila. Cítila som, ako sa mu napol každý sval na tele a slastné vzdychnutie do mojich úst vo mne vyvolalo nepoznanú vlnu rozkoše. Chcela som ju udržať čo najdlhšie. Prešla som rukou po celej dĺžke jeho penisu, vzrušilo ho to. Hladila som ho čo najdlhšie, až kým úplne nestvrdol a nebol pripravený. Opatrne som ho chytila a zasunula do seba. Obaja sme vyprskli v extáze, ktorú tento malý pohyb spôsobil. Prehla som sa ako luk a on ho zasunul ešte hlbšie. Naraz sme si vzdychli do úst. Začal sa pohybovať v pomalom rytme a neprestával mi bozkávať telo. Podporovala som ho vzdychmi, keď láskal moje prsníky a začínal rýchlejší tanec tiel. Nemohla som uveriť, že taký svalovec dokáže byť taký nežný. Bolo krásne sledovať, ako mu pot steká po tele z toľkého snaženia. Vzala som jeho tvár do dlaní a umlčala jeho vzdych svojimi perami. Keď mi vnikol jazykom do úst obaja sme sa oddali vrcholu slasti. Cítila som, ako do mňa preniká všetka jeho energia. Vykríkla som a zahryzla mu do krku. Horúca krv, stekajúca mi dole hrdlom, ma prebudila späť do reality. Odhodila som ho na zem a s výdychom si ľahla späť na stôl.

„Dočerta,“ zanadávala som. Všetko sa to úplne pokazilo. „A to všetko kvôli mne,“ zafňukala som a pozrela na Emmetta.

Ležal na zemi, nehýbal sa. Bola som rada, aj keď mi ho bolo ľúto. Nechcela som mu ublížiť, keď mi daroval toľko rozkoše. Zoskočila som zo stola a obliekla si nohavičky aj podprsenku. Lenže moja blúzka bola roztrhaná viac, ako som si myslela, a tak som si obliekla Emmettove tričko. Bolo posiate jeho pachom, ktorý ma hrial na prsiach, rovnako, ako ešte pred chvíľou jeho nahá hruď. Priskočila som k Emmettovi a fackou ho prebudila.

„Prečo ma biješ?“ chcel vedieť a pošúchal si udreté líce.

„Lebo si omdlel. Zjavne nemáš takú výdrž, na akú vyzeráš,“ podpichla som ho.

„Tak to mám, len ty si ma totálne zničila,“ zasmial sa a stiahol ma k sebe. Žiadnemu zo svojich milencov som nikdy nedovolila privlastňovať si ma, no Emmett si to zaslúžil, ako odškodné za uhryznutie. Pobozkala som ho na pery a vstala. Podala som mu ruku.

„Ako vidím, berieš si suvenír.“ Zasmial sa, stiahol ma do svojho kovového náručia. Na pupku ma tlačila špička jeho penisu. Uchechtla som sa a o pár milimetrov ustúpila.

„Mal by si si obliecť aspoň to, čo ti zostalo, ak nechceš v celej svojej kráse pobaviť okolie.“ Pozrel dole a začervenal sa. Bol taký zlatý ako medvedík.

„Ani sa odtiaľto nepohnem, kým ma znova nepobozkáš.“ Spriečila som sa.

„To by si chcel už priveľa,“ odvetila som mu a pokúšala sa odtiahnuť.  Zastavil ma a násilím si vzal moje pery. Násilím, no jeho bozk bol nežný. Objímal ma okolo pása a jazykom hladil ten môj. Nezadržala som ďalšie vzdychnutie. Odtiahol sa.

„Takže to predsa len nie je priveľa,“ zasmial sa a pustil ma. Ja som však mala stále zavreté oči. Na tých pár sekúnd mi to pripadalo, akoby som bola človekom. Všetko... Celá táto situácia mi pripadala, akoby som bola len obyčajným dievčaťom, ktoré sa práve nasťahovalo do Forks a prijalo stávku od neznámeho chalana. No potom som otvorila oči. Emmett stál znova predo mnou, tentokrát už oblečený, a jeho čerstvá krv na krku mi pripomenula, že som upír. Zvláštny upír. A jednou z výhod zvláštneho upíra je, že po uhryznutí sa neprenáša jed premeny do krvi obete a že jazva sa sama zahojí za pár sekúnd. Takže neexistujú žiadne stopy po uhryznutí upírom.

Pritiahla som si Emmetta ešte naposledy k sebe a vášnivo ho pobozkala. Jemne som ho uhryzla do ušného lalôčika a jazykom som mu olizla krk, čím som mu zmyla aj poslednú kvapku krvi. Stále chutila rovnako sladko. Znova sa zasmial hrdelným smiechom. Odtiahla som sa.

„Tak čo, ideme?“ Prikývol, ale jednou rukou mi stále zvieral pás. Vzala som si tašku z lavice a vyšli sme von. Na veľké šťastie, na dvore už nikto nebol. Kráčala som s Emmettom k jeho jeepu, pritlačená tesne k jeho hrudi, aby mu nebola zima. Ale akoby ho mohol chladný upír zahriať?

„Vieš o tom, že si rozohrala hru, ktorá sa už nedá zastaviť?“ opýtal sa ma nečakane. Pozrela som mu do očí. Myslel to smrteľne vážne.

„Áno, viem,“ prikývla som. A nemyslela som len tú nebezpečnú hru, ktorú som práve hrala s ním. Myslela som aj na Carlislea a ostatných. Na jazyk sa mi však drela otázka, či si je Emmett vedomý, akú nebezpečnú hru začal hrať s kamarátmi, keď sa vydávali za upírov, a či si vôbec uvedomuje, že jeden z nich práve bojuje v nemocnici o život. Ani na jedno som sa ho však nespýtala. Nemohla som. Nechcela som narušiť túto krásnu idylku.             


Ako by sa vám páčila predstava Belly a Emmetta?


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 5. kapitola:

 1
5. Leník
27.05.2012 [14:12]

paráda, zajímavá změna ve dvojicích Emoticon

04.05.2012 [22:40]

AnysPjo já jsem rozhodně pro bellu a emmetta =)) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. angela val
04.05.2012 [21:27]

to bude určite súper Emm a Bella Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. martty555
04.05.2012 [18:25]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.05.2012 [17:15]

BubulienkaAhoj, článok som ti opravila, ale všimla som si, že si mala zlé skloňovanie mena Carlisle. Pozri si tento článok: www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/sklonovani-jmen/ A nabudúce sa podľa neho riaď. Ďakujem. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!