Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 19. kapitola

05.07.2012 (07:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1589×

19. kapitola

Prvý deň školy v mojom novom tele. Utorok, siedmeho októbra dvetisícosem. Vystúpil som z auta Cullenovcov a nadýchol som sa.

Všade okolo bolo kopec študentov. Smiali sa, hádali, rozprávali. Ani netušili, že medzi nimi stojí novorodený upír, vrah. Teda, ešte som neochutnal ľudskú krv a v najbližšej dobe som to ani nemal v úmysle. Včera som celý deň strávil lovom. Pil som zvieraciu krv až do prasknutia, a potom ešte ďalej. A vďaka tomu ma teraz vôňa krvi všetkých okolo len jemne hriala, nepálila.

„Aj tak si však musíš dávať pozor. Ak niekoho zabiješ, sme v keli.“ Alice ma ťahala za ruku do školy. Teraz sme sa hrali na pár a ostatní vďaka tomu od nás bočili. Videl som im to v mysliach. Áno, moja schopnosť sa začala prejavovať a bolesť hlavy sa pomaly vytrácala. Aj keď počuť všetky myšlienky, tiež nebolo veľkou výhrou.

Vošiel som do triedy a rozkašľal sa. Tá vôňa bola v uzavretom priestore ešte intenzívnejšia. Sedelo tu asi dvadsať študentov. Ak by som zatarasil dvere a stihol za sekundu vysať jedného alebo dvoch, nikto by si nič nevšimol a ja by som nemal žiadne problémy.

Tak to sa opováž. Varovala som ťa, že to nebude príjemné a ty si mi niečo sľúbil. Jeden z nich zomrie a skončil si. Alicine myšlienky sa mi vôbec nepáčili. Uzavreli sme dohodu – ak niekoho zabijem, ona zabije mňa. A ja som naivne súhlasil, aby mala táto malá potvora nado mnou takú moc.

Natlačil som sa dnu a sadol si do poslednej lavice, ktorá bola jediná voľná. Alice počkala, kým nepríde učiteľ, a potom sa aj ona vydala na hodinu. Strážila ma ako dieťa. A popritom som bol silnejší než ona, ako som sa stihol včera pri malom súboji presvedčiť.

Hodina sa začala a ja som po chvíli musel dať za pravdu starej profesorke. Podobne ako ona, ani ja som tu nechcel byť. Nudilo ma to. Všetky tie keci. Dokonca ani myšlienky mojich spolužiakov ma nedokázali na dlho rozptýliť. Jedno dievča v kúte myslelo na nové handry, chalan za ňou zas obdivoval jej krivky. Všetko to boli také prkotiny, ktoré ma pomaly uspávali. Ha, akoby upír mohol spať.     

Hodina sa skončila a ja som sa konečne mohol nadýchnuť čerstvého vzduchu. Nechcelo sa mi ísť na ďalšiu hodinu, lenže to by zase pribehla tá malá dotieravá upírka a to som nechcel. Už som bol skoro pri dverách, musel som sa pohybovať pomalým, ležérnym krokom ako obyčajný smrteľník, keď na mňa skočilo akési dievča. Vrhla sa mi okolo krku a nechýbalo veľa, aby som sa do nej schuti nezahryzol. Sladká vôňa jej krvi ma doslova ovládla. Načiahol som sa k jej krku, no v tom ju Emmett odtiahol.

„Ahoj, Jessica,“ pozdravil ju a naschvál ju oslovil menom. Áno, Alice mi spomínala nejakú Jessicu, ale to bola vraj stará história. Aj keď toto tomu nenasvedčovalo.

„Ahoj, Emm,“ odzdravila ho sucho a znovu celá šťastná pozrela na mňa. „Už mám šaty na ples. Veril by si tomu? Sú ružové, moja obľúbená farba. Ešte šťastie, že minulý rok sa mi páčila oranžová. To by bol trapas, keby idem v tých istých farbách ako minulý rok,“ zasmiala sa hlúpo. „Takže ty si zober ružovú kravatu. Alebo radšej fialovú, aby si nevyzeral ako teplý. Ok, tak sa majte.“ A už jej nebolo. Celý vyhúkaný som zostal stáť na mieste.

„Doriti, aký ples?“ opýtal som sa kedysi svojho najlepšieho priateľa. Emm ma zobral okolo ramien a ťahal do triedy.

„Predsa halloweensky ples. Jess ťa pozvala asi pred tromi týždňami. Alebo to bolo pred dvomi?“ Na chvíľu sa zamyslel. Zatiaľ sme vošli do triedy a sadli sme si do lavice.

„Sakra, Emm, ja na žiadny ples nejdem,“ vyhlásil som rozhodne, vyvalil sa na stoličke a skrížil ruky na prsiach.

„Tak to teda ideš. Pamätám si, že som vtedy pozval Bellu, lebo sme boli spolu, ale keď je teraz v tej Volterre, asi vezmem Rosalie.“ V duchu som si predstavil seba a Alice, ako tancujeme na parkete a stúpame sa naschvál po nohách. A potom by pribehla Jessica. Zježil som sa a vzdychol.

„Radšej si ma mal nechať, nech ju zabijem. A kedy sa tá maškaráda vlastne koná?“ opýtal som sa ho pre istotu. Odpoveďou mi bol tridsiaty prvý október. Ako inak. 

***

Alice celá natešená pribehla ku mne. Zvrieskol som na ňu, čo robí v mojej izbe, ktorá mi bola milostivo u Cullenovcov pridelená. Stál som tam len v uteráku okolo pása a z vlasov mi ešte stále kvapkala voda. Upíri nepotrebovali kúpeľ, pretože stále voňali rovnako neodolateľne. Lenže keď idete na lov s Emmettom, nečakajte, že sa to skončí inak.

„Nebuď taký nasrdený. Prišla som ti oznámiť úžasnú novinu.“ Nadvihol som obočie. Dúfal som len, že Carlisle jej neposlal ďalšie peniaze na účet a ona sa rozhodla opäť nakupovať. Pretože toho jej pobehovania od jedných topánok ku druhým, som mal naozaj dosť na celý ďalší život. A to som s ňou bol nakupovať len dvakrát!

„Tak čo pre mňa máš?“ trochu som ju posúril. Zdalo sa totiž, že na okamih zamrzla na mieste. Ach, keby sa tak raz dala vypnúť.

Alice sa narovnala a vrhla po mne pohľad boha pomsty. Asi sa opäť dozvedela, čo si myslím. „Volala mi Bella. Príde z Volterry. Myslím, že je to kvôli plesu. Chce prísť za tebou, Edward.“ To ma prekvapilo.

„Ona nevie, že sa so mňa stal upír a nepamätám si na nič, čo som k nej cítil?“

Zavrtela hlavou. „Keďže si ma obišiel s premenou, toto vysvetľovanie nechám milostivo na teba.“ Zaškerila sa a zmizla. Ešte som začul, ako si dole schodmi pospevuje: „Vracia sa Bella, Edwardovi bude beda...“

Prevrátil som oči v strop a išiel sa obliecť. Takže Isabella Cullenová sa vracia, pomyslel som si. Bol som na ňu zvedavý. Ako vyzerá, aká je. Chcel som vedieť, do koho som sa to údajne zamiloval.

***

„Takže, aj ty si už upírom?“

Čakala ma ďalšia nepríjemná udalosť. Vysvetliť svojim dvom priateľom, že aj ja som sa premenil na upíra. Asi takto nejako som očakával ich reakcie. Prekvapenie, možno trochu smútku. Ale dostal som aj varovanie - Jake, chalan z indiánskej rezervácie a zároveň môj najlepší priateľ, bol vlkolakom. Netušil som presne, čo to zanemená, ale vraj sa to čoskoro dozviem.

S týmito slovami ma Alice vyhodila z auta pri odbočke do La Push. Ona tam nemohla ísť. Podľa starej dohody sa nemohla voľne prechádzať po ich území. No ja som mohol. Nebol som totiž Cullen a ako milo povedala, mne by to mohli odpustiť.

Rozbehol som sa cez les popri ceste. Zastavil som až na okraji osady. Netušil som, ako ten Jake vyzerá, a preto som stiahol najbližšieho prechádzajúceho. Stará dáma si ma prezrela od hlavy až po päty a na moju otázku ukázala na malú chatku oproti. Poďakoval som jej a zaklopal na dom. Dvere sa otvorili asi po minúte. Otvoril mi spolužiak Jasper. Stretol som ho párkrát v škole, no posledné skoro tri týždne od premeny, som sa mu snažil vyhýbať.

Jeho krv mi voňala, ale už ma tak nedráždila. Tvár mu trochu zbledla, vyzeral skoro ako upír, a potom ma pozval dnu. V zadnej izbe čakal Jacob. Hlavu mal sklonenú, no keď som vošiel, pokrčil nosom. Behom pár stotín vstal, zavrčal a skrčil sa v obrannom postoji. Ani mne jeho pach nebol dvakrát príjemný, ale situácia bola aj tak dosť nebezpečná a nemienil som ju zhoršovať.

„Upokoj sa, prišiel som vám to vysvetliť,“ povedal som mu.

„Čo chceš vysvetľovať? Pridal si sa k bledým tváram, to je koniec. Už viac nie sme priatelia,“ namietol Jake a neprestával vrčať. Chápal som jeho postoj a nevyčítal som mu to. Jasper však áno.

„Neblázni, Jake. Veď aj Emmett je upír. Zahodíme priateľstvo s nimi len kvôli starým sporom?“ To Jakea donútilo trochu sa zamyslieť. Pozrel som sa mu do hlavy a videl, ako to zvažuje. Pýtal sa, či zradiť rodinu a spriateliť sa znovu s nami alebo zostať so Samom a svorkou.

„To, že budeš s nami kamarát, ešte neznamená, že nemôžeš zostať so svorkou,“ upozornil som ho. Jake sa naježil, asi mu došlo, že dokážem čítať myšlienky. Ubehlo niekoľko minút, keď som sa ani len nehýbal a snažil sa minimálne dýchať. Pretože ten vzduch bol horší ako smrad zo storočnej kukačky.

„Tak dobre. Ale nebudete chodiť do La Push,“ mal podmienku. Prikývol som, aj keď som nemal tú moc hovoriť za Rosalie ani Emmetta.

„Budeš ďalej bývať u otca? Nebojíš sa, že ho zabiješ?“ opýtal sa ma Jasper nečakane.

„Mienim tam zostať. Teda, aspoň kým ma to bude baviť. Potom asi odídem,“ odvetil som úprimne. Aj keď som si Charlieho celkom obľúbil, nemienil som s tým workoholikom zostávať dlhšie, než bolo potrebné.

„Nebude ti vadiť, že mu zlomíš srdce?“ Áno, vadilo by mi to, keby mám svedomie. Lenže som zistil, že táto schopnosť sa u mňa akosi vyparila. A tak som len pokrútil hlavou. No čo, život je už aj tak dosť nespravodlivý, tak prečo ja by som mal byť iný? Preboha, veď som upír!

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 19. kapitola: