Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 10. kapitola

22.06.2012 (07:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1632×

10. kapitola

Bola to hlúposť. Hlúpy plán, ktorý sa teraz už však nedal zastaviť. Stál som pred prahom ku Cullenovcom a premýšľal, či vojsť. Zvažoval som riziko a svoje šance proti krvilačným upírom. A aj napriek Isabelliným slovám: „živý vstúpim, živý aj vyjdem“ som sa neupokojil.

„Poď! Nemáme na to celý deň.“ Nevoľky som vošiel a kráčal za ňou. Obzeral som si luxusný nábytok, keď sme prechádzali cez obývačku ku schodom a na ďalšie poschodie. Už z prvého pohľadu na dom, mi však bolo jasné, že Cullenovci sú bohatí. Možno milionári.

„Angela sa vrátila dnes ráno,“ oboznámila ma Isabella a otvorila mi dvere do pracovne.

„Počkaj tu, za chvíľu som späť.“ Zabuchla za sebou a ja som si vzdychol. Ešte pred týždňom bolo všetko dokonalé. Nechápal som, ako sa to všetko mohlo tak pokaziť. Obzrel som sa po pracovni. V strede miestnosti bol ťažký pracovný stôl, stolička a naproti dve kreslá. Steny zakrývali police s hrubými knihami. Svetlo sem presvitalo len cez jedno široké okno. Na okamih som sa cítil, ako v stredovekej pracovni a stiahlo mi žalúdok. Isabella predsa vravela, že za svoju nesmrteľnosť mala už najmenej tucet manželov a milencov. Ako dlho žije? A ostatní z jej rodiny?

„Edward.“ Vzdych ma donútil otočiť sa. No veľa som nevidel, keď som sa už druhýkrát za poslednú hodinu ocitol na zemi. Angela, ktorá voňala ako sladký cukrík, po mne skočila a prevalila ma na koberec. Podlaha pod nami zapraskala, no vydržala. Silné objatie, ktoré však potom nasledovalo, som skoro nevydržal ja.

„Angie, veď ma zadusíš,“ zalapal som po dychu.

„Och, prepáč, ale som strašne rada, že ťa vidím.“ Vyhupla späť na nohy a mňa tiež zaraz postavila. Ešte raz som si ju poriadne obzrel.

Áno, bola to Angela. Lenže nevyzerala tak, ako predtým. Mala rovnaké hnedé rovné vlasy, rovnaký nos a krásne telo, ale to bolo všetko. Jej pokožka bola teraz už biela ako sneh. Pery krvavej farby žiarili rovnako ako oči. Nasal som vzduch, aby som nezanadával. Nebál som sa jej očí, ale bolo to také neprirodzené, až ma chytal hnev. Čo ste jej to spravili? Chcel som zvriesknuť na Isabellu, Christiana a Alice, ktorí stáli na prahu. No ovládol som sa. Zbytočne by som tým ublížil Angele. 

„Pekne voniaš,“ oblizla si pery Angie. Skoro mi vypadli oči. Čože?

„Bella vravela, že už vieš o upíroch.“ Kývla hlavou k nej.

„Nie je to až také zlé, ako to vyzerá. Vlastne, je to celkom sranda. Až na ten hlad. Ani by si neveril, ako ma teraz páli hrdlo. Najradšej by som sa napila...“ Už som nič nepočul. Vnímal som len jej oči, ktorými ma vábila k sebe ako siréna. Nechoď, hovorili zvyšky môjho ja. Ale Angela vravela: Poď! A ja som išiel. 

Pohľad autora:

Edward sa blížil k Angele ako vo sne. Neovládal svoje pohyby. A Angela to okamžite využila. No nechcela mu ublížiť. To nie. Ovládal ju hlad a chcela sa napiť jeho sladkej, horúcej krvi. Chcela sa napiť tej krvi, ktorú jej Cullenovci zakazovali. Ľudskej krvi. Zahryzla sa mu do krku a ostrými tesákmi mu preťala kožu a krčnú tepnu. Neskoro sa spamätala Isabella a zrazila ju k zemi. Všetci traja padli k podlahe ako hnilé hrušky a zatiaľ čo Angela zvádzala krutý boj s Isabellou, Edward hľadel na strop a krotil bolesť, ktorá mu spútavala telo. Nekričal. Od prudkej bolesti nedokázal otvoriť ústa a vydať, čo i len jediný zvuk. Zatvoril viečka, ale neomdlel. Aj keď v to veľmi dúfal. Napol svaly a stisol čeľusť. Okolo seba počul hlasy. Nezdali sa mu známe. Ale aj tak ich chcel poprosiť o pomoc.  

„Pomôžte mi. Prosím, zbavte ma tej bolesti,“ hovoril, no z jeho krvavých úst vychádzal len chripot.

Isabella sa postavila a priskočila k svojej nevlastnej sestre, ktorá sa snažila zastaviť krvácanie. Angela sa zatiaľ zvíjala v pevnom objatí Christiana.

„Musíme mu nejako pomôcť,“ hovorila sestre.

„Je to moja vina, že sem išiel, to ja som ho volala.“ Angela mala nápad, ale nebola si istá. No bola to posledná šanca, ako zachrániť ďalšieho obyvateľa už tak dosť malého mestečka Forks, pred istou premenou. 

„Uhryzni ho. Vysaj jed a daj mu vlastný. Rana sa mu zahojí a neumrie.“ Bol to risk, no už nebolo času premýšľať nad tým. Bella sa načiahla a uhryzla Edwarda na to isté miesto, kde predtým Angela. Už ju chápala. Jeho krv bola naozaj chutná. Bolo to akoby ste hodili kýbeľ chladnej vody na horiaceho človeka. Dokonalý pocit slasti.

„To stačí! Bella, zabiješ ho!“ Alicin hlas ju vrátil späť do reality. Jej sestra mala pravdu. Edward nemal v žilách už žiadny jed. Prestala sať a uskočila na druhú stranu miestnosti. Spakruky si zotrela kvapky krvi z pier a pozrela na nehybné Edwardovo telo. Aj z takej diaľky počula, ako mu bije srdce. Pokojne, potichu. Neumieral, ani sa nepremieňal. Bol len v bezvedomí. 

Trochu kratšia kapitola, ale tá ďalšia Vám to určite vynahradí. Tak čo, chcete, aby sa Edward stal upírom?

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 10. kapitola: