Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 1. kapitola

26.05.2011 (18:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 3243×

1. kapitola

Pohľad Edwarda:

Koniec leta je tu. Zajtra ideme do školy, ale ešte predtým sme sa rozhodli zakončiť naše triumfálne leto posledným výletom do lesa. A bude to veľkolepé zakončenie.

Včera sa Jacob dozvedel, že všetci poľovníci budú dnes v lese, aby zabili medveďa, ktorý len minulý týždeň ohrozoval obyvateľov mestečka Forks. Ja sám som ho videl. Túlal sa po nociach a v tých dňoch bol vyhlásený aj zákaz vychádzania, keď sa zotmie. Včera zistili, kde by mohol mať skrýšu. A tak, akonáhle padne súmrak, vyrážame s chalanmi.

Pár z nás by s tým chcelo pokračovať aj cez školský rok, lenže James je v maturitnom ročníku, a tak sa musí pripravovať, aby dobre skončil. A bez neho, len s Jacobom, Jasperom a Emmettom, by to nebolo ono. Ale ak nám to bude veľmi chýbať, zaručene sa k tomu vrátime.

Aj keď mám taký pocit, že miestni obyvatelia sú už aj tak dosť vystrašení chodiť do lesov. Po prvom mesiaci prázdnin si tí najstarší obyvatelia začali spomínať na rodinu upírov z Forských lesov. Nebolo tomu tak dávno, vravia. Keď tu boli naposledy, objavili sa tu aj vlkolaci z La Push. Jacob, ktorý tam žije, si tiež pamätá na tie príbehy. Jeho predkovia sa v tom období premenili na vlkolakov a s rodinou upírov podpísali dohodu. Môžu tu ostať, ale nikoho nesmú zabiť a ani nesmú prekročiť hranice rezervácie. Súhlasili.

Jacobov otec Billy hovoril, že bledé tváre, ako ich nazývali, neboli zlí. Nezabíjali ľudí a živili sa len zvieracou krvou. Jeho otec si však nemyslí, že sem prišla tá rodina. Pred asi doma týždňami našli totiž roztrhaného poľovníka neďaleko jednej lúky. Aj keď my sme to neboli, zaručene to bolo nejaké zviera. A tak sa nám lepšie podarilo vytvoriť mýt, že upíri sa vrátili do Forks.

Ešte pár minút a príde Emmett na aute. Pomaly sa stmieva. Veľmi sa na tento deň teším, aj keď Jasper mal čudnú „predtuchu“. Cítil, že sa stane niečo zlé. Hovoril nám o tom včera. Nechcel dnes ísť, ale ja dúfam, že ho chalani prinútia. Bez neho by to nebolo ono.

Mal som pravdu. Za okamih som začul veľmi známe trúbenie Emmettovho auta. Vybehol som potichu zo svojej izby tak, aby som nezobudil otca, ktorý aj tak však ležal unavený v kresle pred zápasom. Vyšiel som von a nastúpil som do Emmettovho auta. Už tam všetci sedeli.

„Tak čo, ideme?“ spýtal sa ma Emmett s veľkým úsmevom na celú tvár.

Zasmial som sa na tom,  že sa tváril ako malé dieťa a naskočil som dopredu. Išli sme na tradičné miesto neďaleko Forks starou lesnou cestou. Tu sme nechali auto a nasadili sme si umelé zuby. Potom sme sa rozbehli známou cestou lesom.

Za dva mesiace sme spoznali les ako nikto iný. Poznali sme miesta, kde chodievali zvieratá a aj tie najkrajšie miesta na svete. Les sa stal naším domovom.

Asi za polhodinu sme prišli na malý kopec so skalami. Tu sme začuli hlasy. Počul som hlas Samovej manželky, ktorá volá na Jareda a ostatných. Aj ľudia z La Push sa pustili do pátrania. V týchto časoch si ľudia totiž mysleli, že je nebezpečné, aby chodili po lese sami.

„Mali by sme začať. Už je súmrak,“ zašepkal nám James.

„Nepáči sa mi to. Niečo sa stane, cítim to,“ krútil hlavou Jasper. Ale Emmett ho udrel do pleca, aby nevystrájal.

„Je to poslednýkrát, tak nevystrájaj.“

Jasper prikývol a rozbehli sme sa na všetky strany. Vytvorili sme akýsi kruh a naše obete boli vo vnútri. Ako prvý začal James, pretože bol najstarší. Nohou stupil na konár a ten pod jeho váhou praskol. Okamžite to upútalo pozornosť všetkých.

Potom Jacob zo stromu, na ktorý sa vyškriabal, zhodil dole niekoľko zelených listov a hneď na to Emmett zašuchotal v tráve. Ľudia pred nami sa pozerali na všetky strany a ja som im videl na tvárach strach. Videl som, ako sa Emmett dobre zabáva, a potom som sa pozrel na Jaspera. V tej istej sekunde sme sa rozbehli od jedného stromu k druhému tak, aby nás videli.

„Vráťme sa!“ zakričal niekto.

„Áno, poďme rýchlo preč,“ kričal druhý muž. „Jared, zavolaj vysielačkou ostatných!“

Usmial som sa, a potom sme to isté spravili aj s Emmettom a Jacobom. Už som počul Emmetta ako sa nahlas smeje. Ale smiech ho rýchlo prešiel, keď niekto vystrelil. Guľka len o vlások minula strom a prefrčala okolo mňa. Ale mierila dosť vysoko na to, aby ma trafila. Potom trafila kmeň stromu.

Pozrel som sa tým smerom a zdalo sa mi, že tam vidím siluetu postavy. No za sekundu tam nebola. Pozrel som sa na Jamesa, ktorý bol na druhej strane, keď opäť zaznel výstrel. Ani tento však nešiel naším smerom. A následne sa ozval šramot a výkrik.

Už na mňa prešiel ten zlí pocit, ktorý mal predtým Jasper. Ničo sa naozaj deje, ale tentokrát sme to mi neboli.

„Vidím ho,“ zašepkal Harry. „Je tam, na strome.“

Pozrel som sa tým smerom, kde ukazoval a naozaj tam akoby niekto stál. Videl som opäť len siluetu a jasné oči farby roztaveného zlata, ktoré svietili v tme ako drahokamy. S úžasom som sledoval tie dva drahokamy, kým sa mi nestratili niekde v šere.

„Edward, mali by sme odtiaľto vypadnúť. Toto naozaj nie je v poriadku,“ zašepkal mi Jacob. Súhlasil som s ním.

Ale skôr ako som to mohol povedať aj Jamesovi, ozval sa ďalší srdcervúci výkrik. Pozrel som sa na ľudí pred nami a videl som Harryho ako leží na zemi. z úst sa mu valila krv a jeho oči sa ligotali od sĺz. Zdalo sa, že nedýcha.

„Dostal infarkt!“ skríkol niekto a potom sa všetci zbehli okolo neho.

Rýchlo sme sa všetci vrátili k Jamesovi. „Čo budeme robiť?“ spýtal som sa ich.

„Nenecháme ho umrieť, ale musíme si rýchlo niečo vymyslieť, prečo sme tu,“ rýchlo uvažoval Jasper.

„Ok, ja niečo mám, tak pod...“ nedohovoril som. Akonáhle som sa chcel otočiť, všimol som si opäť tú siluetu. Teraz stále za stromom ani nie päť metrov od nás. Videl som však len dokonalú bielu tvár, ryšavé vlasy a čierne oči ako noc. Potom sa silueta otočila, zdalo sa mi, že počula, ako na ňu niekto volal a následne sa stratila v hustom lese.

„Čo sa tu stalo?“ ozvalo sa za mnou a ja som si všimol, že na miesto, kde ležal Harry prišiel muž v čiernom oblečení. Aj on mal mramorovo bielu tvár a jasné oči farby roztaveného zlata. Jeho vlasy mali tiež takú farbu.

„Kto ste?“ spýtal sa Jared a namieril na neho pušku.

„Volám sa doktor Carlisle Cullen, práve som sa prisťahoval. Chcel som sa poprechádzať v lese, bývam tu neďaleko a začul som výstrel, tak som prišiel sem. Môžem sa na neho pozrieť?“ rýchlo vysvetlil.

Jared ho nakoniec pustil a ja som sa pozeral na neho, čo robí. Nakoniec sme si to rozmysleli a nešli sme k nim. Len z diaľky sme všetci sledovali ako to dopadne.

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 1. kapitola: