Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Únos z lásky - 4. kapitola

26.04.2014 (07:00) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1127×

4. kapitola

Jasper:

„Tak, čo si zahráme?“ opýtal sa Emmett Belly, ona len mykla plecami.

„Nič nemusíme hrať. Môžeme sa len rozprávať,“ povedala nakoniec.

„Potrápime ju trošku?“ opýtal sa ma Emmett potichu, hoci by to Bella cez tie pesničky aj tak nepočula.

„Môžeme trochu stíšiť tie pesničky?“ opýtala sa nás tichým hláskom, ale my sme ju zreteľne počuli. Emmett pokýval hlavou z jedného boku na druhý, no ja som zobral ovládač a stíšil to na minimum, takže hudba hrala iba v pozadí. Bella bola ticho a ja som nevedel ako začať.

„Tak čo? Ako sa ti páči v novom dome?“ opýtal som sa a cítil som, ako sa v nej hromadí hnev.

„Nepáči sa mi tu a chcem ísť domov,“ prskala na nás a postavila sa. Rozbehla sa ku vchodovým dverám, ale tie boli zamknuté. Otočila sa k nim chrbtom a zviezla sa na zem. Bola smutná. Emmett šiel pomaly k nej a sadol si na zem. Ja som urobil to isté.

„Bella, čo to robíš?“ opýtal som sa jej potichu.

„Ja... Ja sama neviem,“ povedala potichu. „Ja tu nechcem byť, chcem ísť domov.“ Belle začali tiecť slzy.

„Dobre. Povedz nám, že Edwarda nemiluješ a hneď teraz ťa odvezieme domov a budeme Edwarda od teba držať,“ povedal som jej a sledoval jej pocity. Nevedela čo povedať, stále bola smutná.

„Ja ho nemi...nemilujem,“ odpovedala, ale my sme jej neverili ani slovo.

„Bella, nevieš klamať a nás neoklameš už vôbec,“ povedal Emmett a pomohol jej vstať. Išli sme si sadnúť na gauč. Podal som Belle deku, nech jej nie je zima.

„Tak hovor. Ako to je? Prečo trápiš nášho brata?“ opýtal som sa a Emmett celý natešený čakal na odpoveď. Bella bola stále potichu.

„No tak, Bella. Nemusíš sa báť, my mu to nepovieme. Necháme to na teba, či mu to povieš alebo tu budeš stále hrať toto nezmyselné divadielko,“ ozval sa Emmett a Bella sa na neho pozrela.

„Už keď ste prišli prvý deň do školy sa mi Edward páčil,“ Bella hovorila nežne, hlasom plným lásky. „Vedela som, že ho hneď budú všetky baby obletovať, lebo vy ste už priateľky mali. Nechcela som byť ako ostatné. Práve pre to som ho ignorovala. Všetky tie hodiny, čo sme vedľa seba sedávali, som si užívala. Chcela som sa s ním porozprávať. Najskôr sa ku mne správal čudne. Ignoroval ma, nebol v škole, ani sa na mňa nepozrel, a potom mi z ničoho nič vyznal lásku. Vnútri som bola šťastná a chcela som sa mu hodiť do náručia a nepustiť ho, ale potom mi napadlo, že čo ak to je iba nejaká hlúpa stávka. Napadlo mi, že sa s niekým stavil o to či ma zbalí. A keby sa mu to podarilo, tak by ma odkopol. Ja by som z toho bola úplne zničená a preto som sa rozhodla neopätovať svoje city. On je taký dokonalý, dokonale rozpráva, dokonale sa správa. A ja som nič. Ja nie som pekná, som nešikovná...

„Bella, netáraj, prosím ťa. Samozrejme, že si pekná,“ prerušil ju Emmett. Bella sa zapýrila. „Prepáč, pokračuj.“

„Ako by som sa ja mohla porovnávať napríklad s Rose, alebo Alice?“ opýtala sa nás. Dlhšie bolo ticho, takže asi čakala odpoveď. Ani ja, ani Emmett sme nič nepovedali, a tak Bella pokračovala.

„Predstavte si ako ja stojím vedľa Edwarda. On je taký krásny a ja som-“

„Bella, ty si v prvom rade musíš začať veriť. Prečo hovoríš, že nie si pekná? Vieš čo by dali iné baby za tvoju postavu alebo tvár a vlasy? Postav sa pred zrkadlo a povedz si, že si pekná a uvidíš ako ti to zdvihne sebavedomie,“ usmial sa na ňu Emmett prívetivo. „A teraz k tej stávke. To čo za nezmysel ti napadlo? Je síce pravda, že uzatvárame stávky kvôli rôznim blbostiam, ale o takomto niečom by sme nežartovali.“ Bella vyzerala, že nestíha registrovať to, čo práve povedal Emmett.

„Bella, Edward ťa miluje, tým som si istý. Vidím to na ňom. Predtým, keď sme tu ešte nebývali, tak bol úplne iný. Videl ako ja mám po boku Alice a Emmett má Rose. On nikoho takého nemal, a keď sme sem prišli, tak zrazu akoby ožil. Najskôr sme nevedeli z čoho, ale potom nám to povedal a my sme boli šťastní. Stále rozmýšľal, ako by ti to povedal, a keď si ho odmietla, zase bol ako vymenený, ale neustále na teba myslel,“ hovoril som Belle, ktorá celá sčervenala.

„A čo mám teraz robiť? Nemôžem mu z ničoho nič len tak povedať, že ho milujem. Veď, vy ste už odišli z mesta a neviem, kedy sa zase uvidíme, ak by ma teraz zaviezol domov.“

„Tak mu to ešte nehovor. Nechaj ho poriadne vytrápiť. Správaj sa k nemu milo, ale stále mu pripomínaj, že sa mýlil v tom, že ho miluješ. Carlisle mu dal na túto jeho hru mesiac. Povedal, že ak sa mu to nepodarí, tak príde za nami a už o tebe nebude rozprávať. Ku koncu mesiaca mu  povieš, že ho miluješ a budete spolu,“ sypal som zo seba. Belle sa to páčilo, začala sa usmievať.

„Mohla by si mu uvariť večeru,“ navrhol Emmett a potmehúdsky sa na mňa usmial.

„To je skvelý nápad.“ Potešila sa Bella tejto myšlienke. „Ale nie.“ Niečo ju veľmi zaskočilo. „Čo Charlie a Reneé? Isto sú už panikou celý bez seba,“ hovorila veľmi rýchlo. A ja som si pomyslel ako teraz prehľadávajú náš dom. V tom mi zazvonil mobil. Bola to Alice. Išiel som pomaly do kuchyne a zdvihol to.

„Áno, zlatko?“ opýtal som sa.

„Je to v pohode, už odišli a nemajú ani najmenšie podozrenie, že by sme ju uniesli my,“ rozprávala mi do mobilu. „Daj teraz Belle mobil, nech zavolá rodine. Edward je už na ceste tam. Teším sa až budeš doma. Papa,“ dopovedala Alice.

„Dobre. Aj ja sa na teba teším.“ Položil som a išiel späť do obývačky. Emmett s Bellou vymýšľali, ako by mohli Edwarda naťahovať. „Bella,“ oslovil som ju a ona sa na mňa pozrela. „Tu máš mobil. Zavolaj matke a niečo jej povedz. Povedz jej, čo chceš. Ak chceš ísť domov, tak jej povedz pravdu, že ťa Edward uniesol, ale ak tu chceš byť s mojím bratom, tak jej nič neprezraď. Povedz jej, že si v poriadku a vrátiš sa domov, nech ťa nehľadajú,“ poradil som jej a ona už vytáčala číslo. Zvonilo to.

„Prosím?“ ozvalo sa z mobilu.

„Mami, to som ja Bella,“ ozvala sa. S Emmettom sme boli napätí. Netušil som ako sa rozhodne.

„Bella, kde, pre boha, si? Vieš ako strašne sa o teba bojíme?“ pýtala sa jej matka hystericky.

„Ja som v poriadku. Odišla som, ale neboj sa, ja sa vrátim. Povedz, prosím, ockovi, nech ma nehľadá. Ja sa vrátim. Som úplne v poriadku. Ľúbim vás.“ Myslel som, že jej povie celú pravdu, ale nestalo sa tak. Bella toho môjho hlúpeho brata skutočne miluje.

„A kde si zlatko? Mala si nechať aspoň nejaký lístok. Kam si išla?“ Bellina matka sa stále vypytovala. „Kedy prídeš?“

„Všetko ti vysvetlím až prídem domov. Nebojte sa o mňa, už som veľká. Všetko je v poriadku. Musím končiť. Potom ti všetko vysvetlím. Ľúbim ťa. Ahoj.“ Zrušila Bella hovor.

„Takže si sa rozhodla ostať?“ opýtal sa Belly Emmett a ona len prikývla.

„Ale nie, že to Edwardovi poviete!“ pohrozila nám. „Takže, mám byť k nemu milá, ale nemám mu nič hovoriť. To zvládnem,“ povedala a vstala. Odišla do kuchyne a my sme išli za ňou.

„Dobre, takže my už pôjdeme, lebo Edward o chvíľu príde, no a my by sme tu nemali byť. A nehovor, že sme tu boli,“ dával som je inštrukcie, zatiaľ čo si nalievala džús.

„Bež hore a buď v posteli. Zajtra mu uvar tú večeru alebo mu urob raňajky, ak vstaneš skôr ako on.“ Emmett si proste nemôže pomôcť. Takto Edwardovi doslova naservírovať ľudské jedlo. Stavím sa, že ešte by chcel byť pri tom ako to bude musieť jesť.

„A o čom sa s ním mám rozprávať, keď príde?“ opýtala sa nás a ja som začal rozmýšľať.

„Keď príde za tebou a začne sa s tebou rozprávať, tak nebuď zlá a rozprávaj sa s ním, ale nie, že zmäkneš. Potráp ho trošku,“ hovoril Emmett a to som ho už ťahal von kuchynskými dverami.

„A nie, že ti napadne utiecť, my sa o tom dozvieme,“ doplnil som a už sme jej mávali na rozlúčku.

„Ahojte,“ pozdravila nás a sledovala, ako znova zamykám dvere. 

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Únos z lásky - 4. kapitola: