Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 20. kapitola

Stephenie Meyer


Un Amor Real - 20. kapitolaŽiarlivosť. Toto som pocítila, keď si tá namyslená fiflena sadla vedľa môjho Edwarda.


Bella:


Žiarlivosť. Toto som pocítila, keď si tá namyslená fiflena sadla vedľa môjho Edwarda. Počkať! On už nie je môj, môže si robiť, čo chce a s kým chce. Tak isto môže sedieť aj s ňou, s tou kravou. Ja som si predsa chcela odsadnúť, i keď som nemyslela, že si k nemu sadne práve ona. Prečo ale potom žiarlim? Je to skutočne žiarlivosť? A čo je vlastne žiarlivosť? Je to vlastnosť? Či momentálny stav?

Je to cit, emócia? Alebo je to povahová črta jednotlivca? Je to zlá vlastnosť alebo momentálny stav mojej mysle? Nechala som ho, vzdala som sa ho, a preto nemám ani najmenšie právo žiarliť. Ale keď tá mrcha sa div na neho nenalepila! Mala som chuť vytrhať jej všetky vlasy, vypichnúť oči, aby sa na neho nemohla pozerať. Mala som pocit, že ani jemu to nebolo úplne príjemné. Je zvláštne pozerať na to, ako sa na neho každý lepí, každého zrazu zaujíma. Nie je už na smiech, tak okolo neho skáču a pchajú sa mu do zadku. Radšej by som bola, keby bol taký ako predtým. Keby to bol môj Edward Masen - truhlík a nie Edward Cullen, na ktorého sa lepia, akoby ho niekto natrel medom.

Z mojich myšlienok ma dostalo až klopanie na dvere. Skôr by som povedala, že búchanie na dvere, akoby horelo. Otvorila som dvere a v nich stála Alice.

„Bella, potrebujem ťa,“ skríkla na mňa. Čo tu môže chcieť? Prekvapene som klipkala očami.

„Ako ti ja môžem pomôcť?“ spýtala som sa a premýšľala, čo môže chcieť práve ona odo mňa. Stalo sa niečo vážne?

„Viem, že sa nás bojíš a nečudujem sa ti. No potrebujem, aby si išla so mnou na policajnú stanicu tvojho otca.“ Prečo na stanicu môjho otca?

„Stalo sa niečo Charliemu?“ preľakla som sa. Oprela som sa o dvere, pretože som sa bála, že ak mi povie niečo zlé, tak sa neudržím na nohách.

„Nie, on je v poriadku, ale Edward,“ stíchla a pozerala ako zareagujem. Stalo sa niečo jemu? Nie, dúfam, že je v poriadku. Musí byť v poriadku. Začala som zrýchlene dýchať a mala som pocit, že mi začína byť zle. Ak som doteraz mala hnev na neho, tak teraz je určite preč a jeho miesto vystriedal strach.

„Upokoj sa, dýchaj. Nádych, výdych.“ Má mi pomôcť nejaké dychové cvičenie?

„Edward je tiež v poriadku. No teda, ako sa to vezme. Ak pozerám na to, že ho tvoj otec zavrel,“ zamrmlala a zamyslene pozerala cez moje rameno.

„Alice, povedz mi normálne, čo sa stalo, pretože ničomu nerozumiem. Čo robí tvoj brat na policajnej stanici a čo s tým všetkým má môj otec.“ Nemám rada, ak niekto chodí okolo horúcej kaše. Nech mi to povie na rovinu. 

„Mala som víziu a videla som, ako tvoj otec zastavil Edwarda za rýchlu jazdu a potom ho vzal na stanicu za psychické týranie.“ Čože?!

„Spomaľ! Akú víziu? Aké týranie?“ Ak som doteraz bola zmätená, tak teraz som bola ešte viac.

„Vízie ti vysvetlím cestou. Zavrel ho za to, že trpíš a plačeš. Myslí si, že za tvoj psychický stav môže Edward. Bella, musíš tam ísť so mnou. Len ty ho presvedčíš, aby ho pustil,“ vysvetľovala ďalej. No mňa v tej chvíli pochytil neskutočný hnev.  Prečo sa on do toho pletie. Nevie, čo bolo za našim rozchodom. Najradšej by som ho prerazila, ale nemôžem je to môj otec.

„Ver, že si to s Charliem vyjasním, keď sa vráti, ale načo tam mám ísť ja? Stačí, ak pôjdeš ty,“ šepla som. Nechcela som ho vidieť. Celý deň som mala čo robiť, aby som k nemu neprišla a nevybozkávala ho. Stále ho milujem a je neskutočne ťažké sa držať od neho ďalej. K tomu všetkému mi chýba jeho úsmev, ten pokrivený úsmev, to ako sa mu pery stiahnu do malej čiarky. Dosť, nesmiem na neho myslieť. Zatriasla som hlavou.

 „Ty to nechápeš. Ak tam prídem ja, Charlie ho nepustí a bude vyžadovať prítomnosť Esme alebo Carlislea. Edward to však nechce a ja viem, že by to bolo zbytočné. Charlie dá iba na teba,“ prehovárala ma ďalej.  „Tvoj otec ťa miluje. Chce ťa chrániť. Nechce, aby si sa trápila. Chcel to môjmu bratovi oplatiť. Vie, že nemá právo ho tam držať, ale spraví všetko preto, aby ho potrápil.“ Dokelu, ona má pravdu. On ho nepustí tak ľahko. Pred očami sa mi zjavila tvár toho malého chlapčeka z ulice, ktorý mi ukradol lízanku, keď som mala asi šesť rokov. Charlie ho zbil po zadku na ulici a ja som sa skoro prepadla od hanby. Akoby záležalo na jednej lízanke. Musím s ňou ísť. Nie kvôli Edwardovi, ale kvôli nej. Prišla ma požiadať o pomoc a priatelia si pomáhajú. Schmatla som bundu do jednej ruky a druhou rukou som ťahala Alice.

„Idem s tebou,“  povedala som a už som nasadala do jej auta.  Cesta najprv prebiehala v tichosti. Mala som plno otázok, ale po pravde som netušila, ktorou by som mala začať.

 „Viem, že máš plno otázok, ale za chvíľu sme tam. Takže na všetky otázky ti, bohužiaľ, nebudem mať čas teraz odpovedať, ale pýtaj sa na čo len chceš,“ prehovorila prvá Alice a tým prelomila ticho, ktoré vládlo. Hľadela na mňa a nie na cestu. To ma vystrašilo. Ukázala som jej na cestu, aby ju sledovala, ale len sa zasmiala. Ako môže šoférovať, keď je očami nalepená na mne.

„Bella, upír nemôže havarovať. Máme lepšie zmysly ako ľudia. Neboj sa,“ upokojovala ma. Jej oči však boli na mne nalepené stále.  Ja som sa pre istotu načiahla po páse a rýchlo sa pripútala. Možno jej sa nič nemôže stať, ale mne áno.

„Naozaj nezabíjate ľudí?“ šepla som moju otázku a pohľad rýchlo presmerovala von z okna. Hanbila som sa pozrieť na Alice, pretože nič nenasvedčovalo tomu, že ich zabíjajú. Vlastne len taký malý, nepatrný detail, sú upíri.

„Nie, samozrejme, že nie. Nikto z nás ešte nezabil človeka. Chceme byť ako vy. Chodíme do školy, pracujeme, len sa stravujeme inak. Teda až na Edwarda. On potrebuje aj ľudské jedlo, keďže je poloupír. Nám ostatným stačí krv. Hovoríme si vegetariáni, pretože sa živíme výhradne zvieracou krvou. Nie je to ako ľudská krv, ale nám to stačí. Nie sme netvormi a ani nimi nechceme byť. Vážime a ctíme si ľudský život. Nikto z nás si nevybral to, čím je. Ver, že keby to bolo možné, tak by sme nesmrteľnosť vymenili za ľudský život,“ odpovedala mi úplne pokojne. Prečo by chceli meniť? Veď hovorí, že sú dobrí, neubližujú ľuďom. Majú neobmedzené možnosti. Sú navždy mladí, môžu precestovať celý svet, zažiť rôzne doby. Z tohto hľadiska je to fascinujúce.

„Ako si to myslela u mňa s tou víziou? To si naozaj videla, čo sa stalo? Ako to je možné? Si nejaké médium?“

Rozosmiala sa. No čo, musela som sa opýtať.

„Nie som médium, čarodejnica, nelietam na metle. Väčšina upírov má schopnosti. Napríklad ja mávam vízie, viem, čo sa stane, nie vždy sa to splní. Záleží na tom, ako sa daný človek alebo upír rozhodne. Jasper cíti a ovplyvňuje emócie, no a Edward číta myšlienky.“ Prvé, čo ma pohltilo po jej slovách, bolo zdesenie. On mi videl do hlavy? Poznal každú moju myšlienku? Narušil moje súkromie? Ale čo je najhoršie –  pozná moje city. Vie, ako ho milujem. Otriasla som sa už len pri tej predstave. Človek má právo na vlastné myšlienky. Naše pocity, najhlbšie túžby našej duše majú ostať navždy ukryté. Nikto nám ich nemá právo vziať. Využiť ich vo svoj prospech. Ale to by predsa neurobil... On taký nie je.

„Ako číta myšlienky?“

„On za to nemôže, je to jeho dar. Síce podľa mňa to dar nie je. Nechcela by som vidieť všetkým do hlavy, i keď má šťastie, že môže v noci spať a aspoň tak sa dokáže brániť pred tými dotieravými myšlienkami.“ Na túto stranu som nepozerala. Naozaj to musí byť dosť otravné vedieť všetko, čo si niekto myslí. Na druhej strane by som tiež chcela vedieť niekedy, čo si myslí on a možno by som zistila aj pravdu o jeho citoch. Povzdychla som si.

„Viem, že je toho na teba v týchto dňoch veľa. Ak ťa to poteší, ani on na tom nie je trikrát najlepšie. Nebol na love od vášho rozchodu, nechce jesť, nespí a stále chodí so sklonenou hlavou. Neber to však, že ho obraňujem. Chcel ti to povedať už veľakrát, ale vždy som ho zastavila. Prepáč,“ šepla až tak tichučko, že bolo problém jej rozumieť. Prečo mu bránila? Mala mu to dovoliť. Vlastne neviem, či by sa na tom niečo zmenilo, ale mal mi to povedať sám. Nebol čas na ďalšie otázky, pomaly sme zachádzali na parkovisko pred policajnú stanicu môjho otca.

Opäť mi prebehlo hlavou, prečo sa do toho miešal. Ako si to dovolil urobiť, ako mohol niečo také urobiť. Je to predsa dospelý chlap a chová sa ako malé dieťa. Presne tak a to mu aj poviem.  Alice vystúpila ako prvá a čakala, kým ju budem nasledovať. Pred dverami som zastala a začala zhlboka dýchať.

„Bella, ani jeden z nich nevie, že máš prísť. Skús na nič nemyslieť. Keď môj brat zistí, že si tu, určite mi odtrhne hlavu a použije ju ako ťažidlo na stôl.“ To sa jej povie, aby som na nič nemyslela. Ľahko sa povie, no ťažšie sa vykoná.

„Ako to mám urobiť, keď si taká múdra,“ frflala som si popod nos.

„Ja som ťa počula,“ zodvihla obočie a strčila ma dnu ako prvú. Zatackala som sa. Vošli sme dnu a ja som si to rovno namierila smerom k cele, v ktorej mal sedieť Edward.  Nebol to pre mňa žiadny problém. Za prvé to tu dobre poznám a za druhé, je tu len jedna cela a aj tá je stále prázdna. No čo, malé mestečko a žiadne zločiny. Vyšla som  spoza rohu a pohľad mi padol na Charlieho. Hojdal sa na stoličke s vyloženými nohami na stole. Druhý pohľad patril tomu zločincovi za mrežami. Sedel na drevenej lavici a hlavu mal v dlaniach. Vyzeral byť smutný, prišlo mi ho ľúto. Nie nebudem ho ľutovať, čo ak by som sa otočila a nechala ho tu? Nie! Prišla som pomôcť Alice a nie jemu.

„Otec,“ skríkla a som on spadol zo stoličky, na ktorej sa hojdal. Edward vyskočil na nohy a pozrel na mňa. Jeho tvár prezrádzala bolesť a oči neopísateľný smútok. Keď pohľadom zavadil o Alice, tak som mala pocit, že ju vážne chce zabiť. Spražila som ho pohľadom a on ten svoj okamžite sklopil. Skúsil by jej odtrhnúť hlavu, tak by som mu ublížila ja. 

„Bella?“ Bol zmätený, že som tu. Alice mu pomáhala na nohy. Ja by som ho nechala asi v tejto chvíli váľať po zemi. Chcel urobiť ku mne, ale rýchlo som ho zastavila.

„Sadnúť!“ zrevala som po ňom ako po malom chlapcovi. Sklopil uši a posadil sa. Vedel, že je zle a jedine preto neprotestoval.

„Otec, ako si to predstavuješ. Zavrieš ho bez dôvodu? Ja som dospelá a dokážem sa postarať sama o seba. Nepotrebujem, aby si všade behal za mnou, nepotrebujem, aby si za mňa riešil moje problémy. Zdôrazňujem - moje! Ja tiež za teba nechodím naháňať zločincov. Hanbím sa za teba,“ sklonila som hlavu. Toto mi nemal urobiť. Mal dobrý úmysel, to mu nemôžem vziať, ale konal unáhlene.

Opäť sa pokúsil postaviť, ale ja som ešte nedohovorila. „Seď! Neskončila som. Okamžite ho pustíš a ako svoje ospravedlnenie mu odpustíš pokutu za rýchlosť. Nechcem počuť ani pol slova, žiadnu námietku!“ Poslednýkrát som pozrela na otca a založila si ruky v bok.

„Mladá dáma, nebudeš na mňa zvyšovať hlas. Som tvoj otec a ty nemáš najmenšie právo žiadať, aby som ho pustil,“ rozkrikoval sa po mne pre zmenu on. Edward a Alice nás nemo sledovali, no mne to bolo jedno.

„Otec. Ty nemáš najmenšie právo vrieskať po mne a zatvárať Edwarda len preto, že si povieš, že ma psychicky týra. To, že som ho nechala, nemá s týraním nič spoločné. Neodkopol ma, neublížil mi. Klamal mi, ale to nie je dôvod, aby si ho zatváral. Čo si si, dopekla, myslel, že urobím až to zistím?“ Pri spomienke na klamstvo mi vyschlo v krku. Stále ma to trápilo. Bolo ťažké o tom hovoriť nahlas.

„Teraz ma dobre počúvaj pre zmenu ty. Si moja dcéra, je mi jedno, či máš desať, sedemnásť alebo nebodaj sto rokov. Vždy budeš moje malé dievčatko, ktoré ľúbim a budem ochraňovať. Myslíš si, že mne sa dobre pozerá, keď si zatvorená v izbe? Dobre sa počúva, keď len plačeš, vzlykáš a kričíš zo sna jeho meno? Nedovolím, aby ti niekto ubližoval, trápil ťa. Pochop to. Raz budeš matkou a budeš konať rovnako. Svoju krv budeš chrániť zubami nechtami. Nehovorím, že ma nenapadlo ho zabiť, ale to by som ublížil tebe a preto som ho len zatvoril. Nech trochu pouvažuje nad tým, čo urobil.“ Viac som nepotrebovala počuť. Hnev ma prešiel a ja som môjmu otcovi skočila okolo krku.

„Ale nápad to nebol zlý, to musíš uznať,“ šepol mi do ucha a ja som zasmiala. Alice si odkašľala, aby prerušila rodinné objatie a predpokladám, že to museli s Edwardom počuť.

„Pán Swan, môžem si toho trestanca odviesť domov?“ spýtala sa milým hlások a usmiala sa ako hollywoodska hviezda na môjho otca. Jemu to bohato stačilo. Videla som, žeby jej sľúbil čokoľvek. Typický chlap. Stačí jeden úsmev a je namäkko bez ohľadu na vek.

„Dobre, Alice, ja ho pustím, ale pokutu buď zaplatí, alebo si ju odpracuje,“ zákerne sa usmial.

„Otec, prestaň. Pustíš ho a to bez debaty.“ Venovala som mu krivý pohľad a na znak vážnosti som si prekrížila ruky na hrudi a poklepkávala nohou. Len pretočil panenkami a otvoril mrežu. Usmiala som sa na otca a venovala mu pusu. Ešte som sa s ním rozlúčila. Alice s Edwardom sa mu poďakovali a potom sme spolu vyšli von. Kráčala som vedľa Alice a Edward išiel za nami. Po celý čas som cítila jeho pohľad na mojom chrbte. Potom ma napadlo, že mi vidí do hlavy a ja nemusím rozprávať.

„Na tvojom mieste by som sa teraz nepozerala do mojej hlavy. Nemuselo by sa ti tam páčiť, Edward,“ pomyslela som si. Hneď som vedela, že si to prečítal, pretože zastal. Nepočula som kroky. Alice sa na mňa vystrašene pozrela a začala cúvať. Nepáčila sa mi táto situácia a preto som sa postavila pred Alice. Neviem, čo ma to napadlo.

„Skús jej niečo urobiť a uvidíš, čo ti urobím,“ skríkla som po ňom. Zavrčal? Áno, práve na mňa zavrčal. Otriasla som sa, vyvolalo to vo mne pocit strachu.

„To nevrčal na teba, ale na mňa,“ upokojovala ma Alice. Úplne som zabudla, že je tu. Pokúsila som sa upokojiť a Edward urobil krok ku mne. Reflex bol, že som cúvla.

„Naozaj som nevrčal na teba, prepáč. Len ma nahnevalo, že ťa sem ťahala. Nemala ťa obťažovať hlúposťami,“ prehovoril na mňa. Myslela som, že sa mi podlomia nohy. Už som aj zabudla ako znie jeho medový hlas. Nemo som na neho hľadela a snažila nemyslieť na to, ako dokonale vyzerá. Musím povedať, že je vážne nádherný. Teraz jeho bronzové vlasy odstávajú do všetkých smerov a ja mám chuť do nich vojsť prstami a ešte viac ich rozstrapatiť.

„Prišla som, pretože ma požiadala o pomoc. Nemysli si, že som sem šla kvôli tebe. Pre mňa za mňa si tu mohol ostať aj celý víkend, ale potrebuješ ísť na lov. Počula som, že si dlho nelovil,“ pozrela som vyčítavo na neho. Bolo pre mňa nové s ním takto hovoriť a najmä o love, ale nesmie sa zanedbávať. Nechcem predsa, aby sa mu niečo stalo. Hnev je silný, ale strach o neho je silnejší.

„Bojíš sa o mňa?“ spýtal sa a trošku sa pousmial. Sakra, moje myšlienky.

„Nie, nebojím. Už musím ísť. Ahojte,“ rozlúčila som sa a otočila sa na odchod domov.

„Hádam nepôjdeš pešo,“ zakričala Alice.

„Radšej pešo ako s týmto zločincom,“ žmurkla som na ňu a ona sa rozosmiala.

„Zločinec ide na lov, ako si si želala,“ usmial sa na mňa. Čo so mnou robí ten jeden úsmev je neuveriteľné. Keď to pôjde takto ďalej, nemám šancu na neho zabudnúť.

„Fajn. Alice, ideme,“ zamrmlala som a rýchlo si nasadla. Edward sa na mňa pozrel a potom sa neuveriteľnou rýchlosťou rozbehol do lesa. 



Na úvod komentáru vám musím poďakovať za krásnych osemnásť komentárov pri predchádzajúcej kapitole. Skoro som odpadla, keď som to videla. Nikdy by som neverila, že práve táto poviedka sa vám bude páčiť, ale veľmi ma to potešilo. Som rada, že chápate Bellu, ale aj Edwarda. Obaja urobili chybu, ale nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Ešte nás čaká pár kapitol, a preto neprestávajte dúfať v HE. :) 

Vaša 9moncici9. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 20. kapitola:

 1 2   Další »
19. lala19941
20.12.2012 [15:15]

Skvelá kapitolka, som veľmi veľmi zvedavá na pokračovanie, je vidieť, že Bella začína pomaličky Edwardovi odpúštať, dúfam, že sa to medzi nimi čoskoro urovná a budú opäť spolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ...tak piš prosíím rýchlo dalšiu kapitolku, moc sa teším na pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.12.2012 [21:30]

RobertKristen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Trochu neskoro, ja viem Emoticon Škola mi zobrala čas na písanie komentov, no nie na čítanie Emoticon Tých pár kapitol, čo som nekomentovala, boli fantastické Emoticon
K tejto. Emoticon
Zo začiatku som bola veľmi, no naozaj veľmi rada, keď Bella žiarlila Emoticon Bolo to pekné a milé Emoticon Dúfam, že si Edward prečítal, na čo práve vtedy myslela Emoticon To by mal chlapec viac-menej vyhraté Emoticon
Bola som rada, že si Alice spomenula na Bellu Emoticon Dúfajme, že po tom, čo jej Alice prezradila, Bella znemí svoj názor Emoticon
Páčil sa mi jej výstup. Emoticon Bella je moja krv Emoticon

Kapča bola skvelá, teším sa na ďalšiu. Emoticon Emoticon Čím ďalej, tým viav a viac sa mi táto poviedka dostáva pod kožu a ja doslova prahnem po pokračovaní. V písaní sa prenádherne zlepšuješ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17. Alexis
19.12.2012 [19:33]

Luxusní dílek, rychle další plsky, doufám že se Bella s Edwardem zase vrátí k sobě a budou spoklu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.12.2012 [18:42]

lelientunka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15. marcela
19.12.2012 [8:44]

Kapitola je krásná,ale to všechny v této povídce. EmoticonJá jenom...Edward by měl trochu zabojovat a to nemyslím,aby to hrál přes Bellinu žárlivost.Lhal jí,takže by to měl nějak napravit. Emoticon Emoticon Emoticon

14. NeliQ
19.12.2012 [5:40]

NeliQprepáč, ale dnes sa zmôžem len na Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. martty555
18.12.2012 [23:58]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. kiki1
18.12.2012 [23:53]

kiki1Jóó, jsem ráda, že je tu další kapitolka, už jsem se nemohla dočkat pokračování! Emoticon Emoticon Emoticon Tahle povídka je naprosto úžasná. Emoticon

Takže...
Aspoň že si Bella uvědomuje, že Edwarda stále miluje. A žárlí na Jessicu. To je dobře. Já pevně věřím v HE. Protože to bys nám určitě neudělala, aby to skončilo
špatně, že ne? Emoticon Oni nakonec určitě budou spolu. Já tomu věřím. Emoticon Emoticon
Tu návštěvu Alice jsem čekala, že bude chtět, aby šla Bell přemluvit Charlieho, aby Edwarda pustil. No, Bella to možná trochu přehnala, s tím jak vyjela na Charlieho. Ale nedivím se jí.
Krásná kapitolka, jsem zvědavá na pokračování a doufám, že to dopadne dobře. Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. 1ajjka1
18.12.2012 [23:02]

nádherná kapitola Emoticon Emoticon Emoticon trestanec išiel na lov Emoticon teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Lucka
18.12.2012 [21:56]

skvělé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!