Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (3. časť)

21.02.2009 (20:22) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2306×

Zasnene som pozorovala jeho sympatickú tvár. Nie, nemohol byť môj. To proste nedávalo zmysel. Bol príliš dobrý, príliš dokonalý. Nezaslúžila som si ho. Znova som naňho pozrela. Spal tuho, s hlavou položenou na mojich nohách. Zaplavila ma vlna smútku.

Je ku mne taký dobrý a ja mu spôsobujem len problémy.

„Prepáč mi to láska", šepkala som, keď som mu prstami prechádzala po fialových kruhoch pod očami. Spal asi sedem hodín, takže teraz už neboli natoľko viditeľné. Počula som, ako do bytu vchádza Andy.

„Psst. Spí", šepla som na pozdrav.

Andy dobre poznala mňa aj Luka a vedela, že nerobíme nič zlé, takže som nečakala žiadne scény.

Po špičkách prešla ku sedačke a nahliadla mi cez plece. Potichu vzdychla.

„Zase bol celú noc von?"

Slabučko som prikývla. Nechcela som ho zobudiť.

„Emma dobre vieš, že to neschvaľujem, ale je načase, aby som sa porozprávala s jeho rodičmi. Toto vážne prekračuje všetky medze."

„Vadí ti, že je tu?"

„Nie, o tom nehovorím. Myslím správanie jeho rodičov. Vážne nevidia ako ho ničia?"

„Nie, podľa nich mi preukazujú tú najlepšiu službu", ozval sa chrapľavo Lucas.

„Och, Luke nechcela som ťa zobudiť. Prepáč", ospravedlňovala sa Andy.

„To je v poriadku. Aj tak musím domov."

„Tak skoro?", preľakla som sa.

No on sa len usmial a povedal: „Neboj láska, o chvíľu som naspäť. Len sa ukážem, že žijem, aby mohli odvolať pátranie."

„Čože?!"

„Len som žartoval. O hodinku som späť", a pobozkal ma. „Maj sa Andy."

„Aj ty Luke! Bude otvorené, keď prídeš."

„Ďakujem", usmial sa a zabuchol dvere.

...

„Tak už mi konečne povieš kam ma vezieš alebo na to musím použiť donucovacie prostriedky?"

„Neboj sa. Kto čaká, ten sa dočká", povedal šibalsky.

„Luke!", precedila som pomedzi zuby.

„Emma!", napodobnil ma posmešne.

Voziť sa s ním v aute bol vážne zážitok. Naučil ma milovať tú rýchlosť a vietor vo vlasoch. Ten pocit slobody a úplnej voľnosti, lenže po ďalšej polhodine to už prestávalo byť zábavné.

„Lucas, ak mi nepovieš, kam ideme, tak vystupujem."

„Dobre, ako si praješ." Chytil ma za ruku a nádherne sa mi pozrel do očí.

„Pamätáš , ako som chcel ísť s tebou na výlet, ale ty si nemala náladu?"

„Áno." Jasne, že som si to pamätala. Takmer som sa vtedy zbláznila od strachu.

„No a keď som sa tak vozil sám, narazil som na jedno krásne miesto, ktoré ti chcem teraz ukázať."

„To si sa dostal až tak ďaleko?"

„Potreboval som si prevetrať hlavu", odpovedal s úsmevom.

„No ale prečo sme nemohli ísť cez deň?", opýtala som sa namrzene a pozrela na hodinky. Bola už takmer polnoc. Andy ma zabije.

„Neviem, či by som to našiel cez deň", smial sa, „ale je to hneď za touto zákruto...."

„LUCAS POZOR!"

No bolo už neskoro. Ako sme zabočili, na ceste sa objavila postava. Lucas sa jej vyhol, no nedokázal sa autom vrátiť na cestu, a tak sme sa nekontrolovateľne rútili dole svahom. Potom si len pamätám prudký náraz a ... nič.

...

4. ČASŤ

2.ČASŤ

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (3. časť):