Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (9.časť)

04.03.2009 (01:52) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1875×

Dlho som ležala schúlená do klbka a hlavou mi vírili pochybnosti. Čo mám robiť? Čo mám len robiť? Priala som si, aby tu bola Andy. Tá mi vždy vedela poradiť. No teraz som bola na všetko sama. Alebo nie?

Do izby sa potichúčko vkradla tá upírka z rána. Bolo na nej vidieť, že je nesvoja. Asi nebola veľmi spoločenský typ. V tom sme si boli podobné.

„Ahoj Emma", usmiala sa, „volám sa Bella a som Edwardovou manželkou."

Uff. Toto bola sila. Koľko mohla mať? Sedemnásť, osemnásť? Určite nebola oveľa staršia odo mňa.

„Ale neprišla som preto, aby som ti to povedala. Ja ti chcem povedať, že...", zaváhala, „že viem, ako sa cítiš."

Ty? Ako to ty môžeš vedieť?

„Prosím, hovor nahlas. Ja nie som ako Edward, nerozumiem ti."

Ja chcem, ale nemôžem! Bála som sa nadýchnuť, pamätala som si, čo to prinieslo naposledy. Určite mi ten strach videla na očiach, lebo povedala:

„Neboj sa a nadýchni sa. Tu nie je nič, pre čo by si mala stratiť nad sebou kontrolu."

Pomaličky som jej začínala dôverovať, tak som sa slabučko nadýchla. V nose som cítila soľ, ale aj tak som vnímala všetky vône naokolo. Mala pravdu. Necítila som nič, čo by vo mne vyvolávalo ten hrozný smäd. Slabo som sa usmiala.

„Teší ma Bella."

Môj hlas mi znel zvláštne. Dlho som ho nepoužívala.

„Ako ti je?", spýtala sa ma.

„Stále rovnako."

„Emma, ja viem, ako sa cítiš. Ver mi."

„Ty?", spýtala som sa skepticky, „Zomrel ti už niekto blízky?"

„Nie, ale bolo to tak, ako keby zomrel..." Pohľad jej zablúdil kdesi do minulosti. Tie spomienky neboli práve najkrajšie.

„Nerozumiem."

„Pred pár rokmi ... ma opustil Edward."

„Prosím? Veď on ťa miluje. Strašne." Ja to cítim. Nejako.

„Aj vtedy ma miloval a práve preto ma opustil. Vieš, bola som vtedy len človek a on sa bál, že mi ublíži. Že už len samotná jeho existencia ma ničí."

Bolo na nej vidieť, že na to obdobie spomína nerada. Kŕčovito si ovinula ruky okolo trupu a tvár jej skrivil bolestný výraz.

„Ale veď Edward sa ti vrátil, no môj Lucas ...", nemohla som dokončiť vetu.

Bella ma náhlivo chytila za ruku: „Emma nevidíš, čo to dokazuje? Lucas ťa miloval a chcel ťa chrániť. Rovnako ako mňa vtedy Edward. Miloval ťa až tak, že položil svoj život za teba!"

„To nemôžeš vedieť", oponovala som.

„Ale viem! Pretože on ťa určite miloval viac než svoj život a bolo mu jedno, čo sa s ním stane, len aby upír neublížil tebe!!"

Zovrelo mi hrdlo.

„Tak prestaň pľuť na jeho pamiatku a chci žiť, lebo Lucas zomrel, aby si mohla!"

Ó môj bože... Určite to bolo tak! Lucas obetoval svoj život, aby ma ochránil pred upírom. Nemohol tušiť, že boli dvaja... Ak by som mohla plakať, plakala by som.

Bella videla, že mi doplo.

„Ďakujem, ďakujem ti veľmi pekne", povedala som a objala ju.

„Môžem sa pridať?", spýtal sa muž, ktorý práve vošiel do izby. Bolo z neho cítiť srdečnosť. Bol fakt veľký a zdal sa aj silný a v očiach mu vedelo poskakovali iskričky. Takto som si predstavovala veľkého brata.

„Emma, toto je Emmett", predstavila nás Bella.

„Čau Emma, veľmi ma teší", usmial sa a podal mi ruku, „tak to ty si tá zlatá rybka? Bells máš šťastie, že ju Charlie neulovil včera na rybačke. To by bol teda kapitálny úlovok."

„Ju nikto neulovil Emmett, vyplavilo ju more."

„Vidíš, ja som to vždy hovoril. To znečistenie nás raz zabije..."

„Emmett!", okríkla ho Bella. No ja som sa len smiala. Prvý krát po dlhých mesiacoch. A oni sa smiali spolu so mnou.

„Ach, normálne som vyhladla." Zháčila som sa, no oni dvaja ani brvou nepohli.

„To je v poriadku Em", ozvala sa Bella, „ je tu táto konzerva od Carlisla."

„Bléé, už ani za života som nemal rád konzervy."

„To nie je pre teba Emmett."

„Ja viem, ale možno by si Emma dala niečo lepšie."

„Podľa toho, čo más na mysli", povedala som opatrne.

„No neviem, jedla si niekedy grizlyho?"

...

Vau.

Stála som s vypleštenými očami a s ústami ako vráta. Emmett si to práve rozdával s grizlym. S takmer štvormetrovým a aspoň tonu vážiacim grizlym. A to najčudnejšie bolo, že medveď prehrával. Nešlo mi to do hlavy, no na Emmettovi bolo vidieť, že sa baví. Vracal medveďovi údery s takou ladnosťou, akú by ste od obyčajného chlapa asi ťažko čakali. Bolo to fascinujúce. Keď však začal piť jeho krv, bola som trochu nesvoja. Aj na Belle bolo vidieť, že tú temnejšiu stránku upírej osobnosti nemá ešte celkom pod kontrolou. Spolu sme to ale zvládali v pohode.

Emmett skončil a pribehol k nám. Mal síce roztrhanú bundu aj tričko, ale v očiach sa mu teraz roztápali dve karamelky.

„Páčilo sa vám predstavenie dámy?"

„Pôsobivé Emmett, no Rose sa asi nebude páčiť, že si zase zničil tričko, ktoré ti darovala."

Emmett prevrátil oči: „Je tam toho. Jej sa aj tak najviac páčim BEZ akéhokoľvek oblečenia."

Ak by som sa mohla červenať, tak by som sa červenala. No hoci tu Emmett rozprával o dosť súkromných veciach, cítila som sa príjemne. Ako súčasť rodiny.

„Nechceš si to skúsiť Emma?"

„Čože? Ja??"

„No hej, ty. Ináč ťa budeme musieť použiť ako halloweensku dekoráciu. Ako sorry, ale tie tvoje oči ma fakt desia", povedal Emmett, na čo ho Bella riadne štuchla do rebier.

„Musíš Emmetovi prepáčiť, keď rozdávali rozum, akurát lovil medvede."

„To je v poriadku", hanblivo som sa usmiala, „ja len, že som nikdy nelovila medvede a už vôbec nie holými rukami."

„Je to veľmi jednoduché, len sa musíš riadiť svojimi inštinktmi", poradila mi Bella, „ Emmett, môžeš nám, prosím, zaobstarať nejakú testovaciu vzorku?"

Emmett odbehol a chvíľu bol späť a v náručí držal riadne medvedisko.

„Je tvoj", povedal.

Mne nebolo treba dvakrát hovoriť. Zreteľne som počula tlkot silného srdca. Cítila som adrenalín valiaci sa v jeho krvi a vôňu takú vábivú, že sa mi z toho zbiehali slinky. Pomaly som sa približovala k medveďovi. Zviera sa na mňa pozeralo zúrivým pohľadom, no nebála som sa. Dobre som vedela, že mi nemôže ublížiť. Medveď sa zahnal labou a jednu mi vrazil. Ak by som bola človek, tak by som tu stála bez hlavy, no teraz ma to riadne naštvalo.

„Toto si nemal kamarát", a vrhla som sa naňho.

10. ČASŤ

8.ČASŤ

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (9.časť):