Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (7.časť)

Ukradnuté srdce (7.časť)No tak konečne som napísala dlhý part. Bolo mi ľúto predeliť ho na dva. Tak je z toho jeden megadlhý,ktorý sa vám, dúfam, bude páčiť :) Tento part je na čas posledný, ale neviem presne aký dlhý ten čas bude. Musím už trochu myslieť aj na školu (tohto roku maturujem), takže nebudem mať veľa času na písanie. Ale sľubujem, že sa budem fakt snažiť :)

 

(pohľad Jacoba Blacka)

Kokso to bola zas noc. Jedna z tých, keď som si prial byť pijavicou. Teda aspoň, čo sa spánku týka. Bol som zbitý, ako pes (no to je teda prirovnanie). A kôli čomu? Kôli zbytočnému výletu na juh. Sam zacítil v Portlande ten ich hrozný smrad, tak sme sa vydali tým smerom. Nejako sa tam tie pijavice namnožili.

Boli dvaja. Chlap a ženská. Snažili sme sa ich doraziť oboch naraz, čo nebol problém. Oni boli dvaja a nás bolo osem, takže to nebola ani len zábava. Vlastne som bol na Sama dosť naštvaný. Ukrajoval mi z času, ktorý som mohol stráviť s Ness a ktorého bolo aj tak dosť málo. Dole zazvonil telefón.

„Jacob! Volá Sam, vraj je to súrne", zvolal Billy.

Toto je na porazenie!

Neochotne som sa vykotúľal z postele. „Nooo?", povedal som najneochotnejšie ako sa len dalo.

„Jake, príď na pobrežie. Toto musíš vidieť."

„Stalo sa niečo Sam?"

„Niečo hej. Príď. Upíri sú už tu", povedal a zložil.

Upíri? Čo tam robia upíri? Stalo sa niečo Ness? Bolo jasné, že so spánku už nebude nič. Do kelu aj s vlkodlakom! Dobre vedel, že tie pochybnosti ma vytiahnu z postele.

...

Hoci to od nášho domu na pláž nie je ďaleko, celou cestou som utekal. Žalúdok mi zvierala neistota, a to som neznášal. Asi päťdesiat metrov od pláže ma ovalil ten ich puch. Fuj! Bolo to dosť otrasné, no okrem Cullenovského pachu, tam bol aj nejaký iný. Žeby ďalší upír?

„Hej, vyzerá to tak Jacob."

Odfrkol som. Kto iný, než Edward, mi mohol odpovedať na nevyslovenú otázku? Okrem neho tam boli aj Jasper a Carlisle. Z našich som zbadal Sama, Embryho a Quila. A na zemi ležal ten neznámy upír. Vlastne upírka, podľa tvaru tela. Vyzerala dosť úboho, čo ma potešilo. Mala oblečené asi džínsy a tričko neurčitej farby. Jej šaty vyzerali, akoby vo vode strávila zopár mesiacov. Ak by to nebola upírka, aj by mi jej bolo ľúto.

„Vysvetlí mi niekto, čo sa deje?", zahučal som namiesto pozdravu. Slova sa chopil Sam.

„Toto našli ráno Quil s Embrym, keď sa vracali domov."

„No a? Na to si ma musel volať? Veď ste tu šiesti, mohli ste ju doraziť aj bezo mňa."

„Nie Jacob. Nepochopil si to", ozval sa jemne Carlisle, „Sam nás zavolal, aby sme sa poradili, čo s ňou. Vyzerá, že je vegetariánka."

„Podľa čoho to usudzuješ?"

„No, podľa tých kruhov pod očami."

„Aha."

„Samozrejme najistejší si budeme, keď otvorí oči."

„A to tu budeme čakať, kým sa milosťpanej uráči?", bol som otrávený čím ďalej tým viac, „Edward, verím, že si sa jej už usalašil v hlave, tak to proste zisti."

„No tak kľud Jacob", povedal Edward, „ide to, že ani ja neviem či je vegetariánka alebo nie. Jediné, na čo myslí, je, že chce zomrieť."

„No tak v tom jej rád pomôžem..."

„Nie!"

Bol som prekvapený. Jasper sa postavil medzi mňa a upírku v obrannej pozícii.

„Kurnik Jasper, čo robíš?!", ozval sa Sam.

Jasper sa pozrel prosebne na Edwarda. Ten len prikývol.

„Ja...", začal Jasper, „ja som kedysi žil ináč, než teraz. Bol som netvorom v tom pravom zmysle slova."

„Jas, máš pocit, že teraz je čas na sentimentálne výlevy?" ,spýtal som sa ho uštipačne. No Jasper sa nedal odbiť a pokračoval.

„Aj ja som chcel zomrieť, ale Alice mi pomohla."

„Áaa?"

„Tým chcem povedať, že vtedy som sa cítil hrozne pre to, čím som. Cítil som sa úplne rovnako, ako ona teraz..."

V tom upírka otvorila oči.

„Ó môj bože!"

Odvrátil som pohľad. Jej oči boli tmavé ako uhoľ. A nie len zreničky, ale aj očné bielka. Bolo mi na grc.

V Carlislovom hlase bolo cítiť ohromenie: „V živote som nič také nevidel."

„Ako dlho je smädná?", spýtal sa Jasper.

„Ja to odhadujem na rok", odpovedal Carlisle.

„Presne jedenásť mesiacov a deväť dní. Nechápem ako to mohla tak dlho vydržať. Je novorodená", ozval sa Edward.

V upírkiných očiach bolo vidieť ohromenie. Už mi to liezlo na nervy. Veď bola ako odistený granát! To si nikto neuvedomuje, čo by mohla spôsobiť?!

„Tak dorazíme ju, či nie?!"

„Jacob!", tentoraz skríkol Sam, „ako by sa tebe páčilo, keby sa jeden našich objavil na Cullenovskej strane a oni by ho zabili?"

Mal pravdu. Bol som zahanbený. Robím zo seba debila, a to len kôli tomu, že chcem byť s Ness a nie tu.

Edward sa uškrnul.

Ak im to povieš, zabjem ťa. Pán svokor (tchán?). Dodal som posmešne.

Úškrn zmizol.

„Tak fajn. Zoberieme ju k nám a uvidíme, či sa jej dá pomôcť," vyhlásil Carlisle.

„Ale Ness bude zatiaľ u nás!", vyhŕkol som.

„Dobre. Bella s tým určite bude súhlasiť. Nechcela by ohroziť našu dcérku", povedal Edward.

Usmial som sa.

„Ale len na pár týždňov", dodal.

Lepšie než nič.

Jasper zobral upírku do náruče a všetci traja sa stratili v lese.

...

(Bellin pohľad)

Alice vybehla z domu ako pojašená. „Jasper! Čo si to spravil?"

„Alice, prosím, ukľudni sa", ozval sa Edward.

„Ty čuš Edward Cullen! S tebou si to vybavím potom."

„Alice prosím. Pre Jaspera to veľa znamená," dodal, no Alice nereagovala, tak sa slova chopil Jasper.

„Alice pochop ma. Bol som na tom rovnako, ako ona, kým si ma nenašla. Ona nemala toľko šťastia ako ja, tak jej pomôžme aspoň takto."

Hoci som sedela v obývačke, počula som každé slovko. V Jasperovom hlase sa ozýval taký cit, že by rozplakal aj kamene. Myslím, že Alice prikývla, pretože sa ozval Edward.

„Kde je Bella, Alice?"

„O chvíľu vojde do dverí. Prečo?"

„To myslíš vážne?", uškrnul sa.

„Nebude tým dvakrát nadšená Ed."

„To už nechaj na mňa."

Opäť tá ich prapodivná komunikácia. Vošla som do dverí.

„Láska, môžeš na slovíčko...?"

...

„Nie, nie a zase nie!"

„Ale no tak Bella, veď je to len na pár dní."

„Nie Edward, ja odmietam spraviť z vlkodlakov pestúnky pre našu dcéru."

„Zlatko vieš, že by som to od teba nežiadal, keby nešlo o bezpečnosť Nessie."

„Tak proste vyžente tú upírku a bude pokoj..." Viem, bola som krutá, ale nevedela som si predstaviť, čo i len sekundu bez mojej dcérky.

„Dobre vieš, že ak by som mal inú možnosť, o toto by som ťa nežiadal."

Samozrejme, že som to vedela. Edward ma nikdy do ničoho nenútil. Ani keď som bola človek. No teraz som bola súčasťou jeho rodiny. Mojej rodiny. A kôli nej som bola ochotná obetovať hocičo. Aj čas strávený s mojou dcérkou. Zhlboka som sa nadýchla: „Tak fajn. Pár dní prežijem."

„Hulá!" Do izby sa vŕutilo malé tornádo.

„Môšem! Môšem! Môšem! Hulá!"

Zamračila som sa: „Ty si o tom vedel!"

Edward sa tváril ako anjelik.

„Vedel si, že počúva za dverami!"

„Tak trošku som to tušil", pripustil so smiechom.

Nessie zvýskla a hodila sa mu do náruče. Bol na nich nádherný pohľad, takže ma hnev o chvíľu prešiel a smiala som sa spolu s nimi. Reneesme vyzerala vo svojich dvoch rokoch na päť, takže jej pomaly začali vypadávať zúbky. Bolo to veľmi roztomilé. Hlavne, keď Rose prekrstila na Lose a Carlisla na Callisla. Najväčšiu srandu mal z toho Emmett, ktorý tvrdil, že bez tých dvoch predných zúbkov vyzerá ako pravý upír.

„A pôjdem s Jakom na pláš a budeme hádzať šabky a robiť koláče s piesku... a Emily mi napešie muffiny a ujo Billy mi bude lozplávať plíbehy a ..."

No áno, bola pravda, že nešla do LaPush prvý krát. S Edwardom sme sa zhodli, že potrebuje väčšiu spoločnosť a nie len osem, občas neurotických, upírov. Tak sme Jacobovi dovolili brávať ju do LaPush. Mala tam veľa priateľov, ktorým bohate stačila výhovorka, že Nessie je Edwardova neter a nie dcéra. Všetkých od Jacoba, cez Billyho, Setha, Sama, dokonca aj Leah (čo by som nikdy nebola povedala) si obkrútila okolo prsta. Chodila tam cez deň, ale nikdy nie na noc. Zmocnila sa ma úzkosť, ktorú Edward okamžite vycítil. Pustil Nessie na zem a tuho ma objal.

„Neboj sa, bude v poriadku."

„Áno budem v poliadku", súhlasila so štrbavým úsmevom Ness.

...

„Alice, čo robíš s tými kuframi?"

„Čo myslíš? Pobalila som Nessie to najnevyhnutnejšie."

S úžasom som sledovala, ako sa drobná Alice, so štyrmi obrovskými kufriskami, teperí dole schodmi. Museli vážiť prinajmenšom tonu.

„Alice, ale ona sa nechystá na cestu okolo sveta."

Upírka sa na mňa pozrela škaredým pohľadom: „Bella, to, že ide medzi plebs, neznamená, že sa musí obliekať ako oni."

Dobre som vedela, že čo sa týka oblečenia, sa s Alice netreba hádať. Aj tak vždy spravila podľa svojho. Doteraz som si nezvykla na fakt, že u nás sa každé oblečenie nosilo len raz. Alice nahádzala kufre do Emmettovho džípu. Medzi tým zišla do obývačky Rosalie s Nessie, ktorá sa niesla ako princezná. Mala oblečené tmavé džínsy a zelenú bundičku, ktorá sa jej náramne hodila ku bronzovým vláskom. Bola taká roztomilá. Zobrala som ju do náruče.

„Miláčik správaj sa slušne a dávaj si pozor."

Priložila mi dlaň na tvár a ja som mohla vidieť obrazy jej a Jacoba hádžucich kamienky, ju ako sa hrá s Emilinou neterkou Claire, bod zbožným pohľadom Quila...

„A nezabudni, že cudzím ľuďom musíš povedať, ak niečo chceš, dobre?"

Prikývla.

„Už teraz mi chýbaš."

Tuho ma objala" „Aj ty mne mami."

„Maj sa miláčik."

Rozbehla sa a nasadla do auta. Kývala som jej celou cestou, až kým nezabočili. Bola by som šla s ňou, ale ešte som si nebola natoľko istá sama sebou. Vzdychla som a otočila sa smerom k domu. Tak poďme sa pozrieť na toho votrelca.

8.ČASŤ

6.ČASŤ




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (7.časť):

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!