Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (18. časť)

20.04.2009 (17:42) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1600×

Aro bol neoblomný. Stoj čo stoj sa dožadoval toho, čo mu nijakým právom nepatrilo. Rozmýšľala som, prečo je to tak. Prečo si robí také veľké nároky na našu Nessie? Ako keby si bol istý, že ju dostane, že už teraz je jeho... Ó áno, úspechom si bol na sto percent istý. Ani nerátal s inou možnosťou...

V tom mi to došlo.

Aro nikdy neprehral. Nikdy sa nestalo, aby ho niekto odmietol, za celé storočia nie. Až my s Edwardom a s Alice. Dokonca ani Carlisle ho neodmietol. Aro mu vlastne dovolil odísť, bol zvedavý, ako sa mu bude dariť v živote, ktorý si vybral. Veril, že sa neskôr vráti naspäť. Teraz som tomu úplne rozumela.

Aj preto chce Aro našu dcérku. Ako náhradu za naše odmietnutie. Ako keby hovoril: Fajn, odíďte, ale niečo za to chcem. Nedopustím, aby som sa pred vami pokoril, prosil vás a nič za to nedostal...

Keď som si toto uvedomila, bolo mi hrozne. Ak by som bola človekom, už by som sa zviezla na zem zelená v tvári. Srdce by sa mi zastavilo a zabudla by som dýchať...

No reagoval za mňa niekto iný.

Rosalie predstúpila pred Ara a...

„Rose, nie!" No bolo bolo neskoro.

Rose napľula Arovi do tváre.

Ticho v miestnosti by sa dalo krájať. Všetci boli ohromení. Dokonca aj Alice s Edwardom.

Aro natiahol ruku a Alec mu do nej okamžite vložil vreckovku, ktorou si Aro utrel tvár. Nikto nič nepovedal a napätie ešte viac zhustlo. Myslím, že ani Jasper so svojou schopnosťou, by ho nedokázal prekonať. Určite bol aj sám vyjavený z toho, čo práve videl.

Aro vrátil vreckovku naspäť Alecovi. Otočil sa k svojej manželke a podal jej ruku: „Nalia, zlatko...?"

Edward vedľa mňa celý stuhol a ja som vedela, že príde niečo zlé.

Nalia sa na Ara milo usmiala, chytila ho za ruku a vstala. Presunula sa k nemu a na tvári sa jej rozhostil krutý úsmev. Potom sa tá bosorka zadívala na hrdú Rosalie.

Ale akým spôsobom?! Toto bolo fyzické vyjadrenie vety: zabíjať pohľadom.

Rose zvreskla a v kŕči ju hodilo na zem, kde sa trhavo zvíjala.

„Edward, čo sa to...?" ,začala som, no nemohla som dopovedať.

Rose kričala... : „Niééé! Royce... prosím! PROSÍM!! Neubližujte mi! Royce... Royce!!"

Nemohla som sa na to dívať. Rosalie práve prežívala najhoršie okamihy svojho života... znovu. Opäť ju Royce, jej snúbenec v ľudskom živote zneužíval, a spolu s ním aj jeho kumpáni.

Teraz som už úplne chápala Alicine slová, ktoré mi povedala na ceste do Volterry. Popri tom, čo dokázala Nalia, boli jej vízie skutočne len cirkusovým trikom. Bolo mi z toho zle. To čo robila Nalia bolo zvrátené a zvrhlé...

„Dosť! Dosť!", kričal zúfalý Emmett. Kľačal pri Rosalie, že by najradšej priskočil k Nalii a roztrhal ju na kusy.

Nemohla som sa na to pozerať. Hlava mi išla prasknúť, a tak zúfalo som si želala, aby tá bosorka prestala! No ona sa v Rosinej bolesti evidentne vyžívala. Rovnako, ako Jane v Edwardovej.

„Stačí!", zvreskla som.

Ticho, aké potom nastalo, som vôbec nečakala.

...

Krik prestal, no Rose stále ležala nehybne na zemi. Vedela som, že hoci po fyzickej stránke je určite v poriadku, duša ju musela neskutočne bolieť. Emmett ju jemnulinko zobral do náručia a odniesol preč. Ešte predtým však venoval Edwardovi jeden neskutočne dlhý, zmučený pohľad.

Rozmýšľala som, aké spomienky by Nalia vyvolala vo mne a nebolo mi treba zájsť ďaleko. Určite by to boli pocity z doby, keď odišiel Edward. Celkom jasne som si pamätala, aké to vtedy bolo. Na ten pocit diery v hrudi, ktorý mi vôbec nechýbal.

Aro vyzeral prekvapený: „Takže takto sa rozvinul tvoj talent. Pôsobivé."

Nalia sa na mňa sústredene mračila. Rovnaký pohľad na mňa vrhala aj Jane, no ani jeden nefungoval.

V duchu som sa usmiala.

„Vidím, že z najslabšieho článku sa stal článok najsilnejší. Stala si sa ochrancom tých, čo ťa predtým ochraňovali. Gratulujem."

Určite nemal ani poňatia o tom, že o tomto svojom dare som vôbec netušila. Nevedela som, že tá ochrana, ktorú som mala pred útokmi na vlastnú myseľ, sa rozšírila aj na všetkých naokolo. Nemala som dôvod ochraňovať svoju rodinu, kým sa nezjavila hrozba. Kým sa nezjavili oni. Tento pocit bol zvláštne povznášajúci.

Aro sa ale nedal odradiť: „No dobre vieš Bella, že tvojej rodine vieme ublížiť aj inými spôsobmi. Spôsobmi, o ktorých nemáš ani poňatia. Takže kde je Reneesme?!"

Tvár mi skrivilo od bolesti. Preboha! To si mám vybrať medzi vlastnou dcérou a rodinou?! Čo je toto za chorá požiadavka?! Náhle som sa cítila, ako vo filme Sophiina voľba a tvár mi zaplavil smútok.

No toto rozhodnutie za mňa spravil Edward. Nemohol sa už dívať na to, ako mi ubližujú. Pristúpil k Arovi a vystrel ruku. Ten mu ju dychtivo chytil...

...

Pár okamihov sa nedialo nič. Aro sa díval kamsi do neznáma a v očiach mal sklenný pohľad. Zrazu zhíkol a uprene sa zadíval na Edwarda: „Kde je teraz?"

Nerozumela som jeho otázke. Veď to, kde je Reneesme, musel mať Aro naservírované priamo na podnose. Tak prečo sa pýta?

No Edward mu aj tak odpovedal: „Niekde na severe."

Na severe? Veď LaPush je opačným smerom...

„Dones mi ju!"

„Ako si praješ," odpovedal Edward a odišiel.

...

(Emmin pohľad)

„Edward?" Nemohla som veriť vlastným očiam. On sa vrátil po tom, čo som sa rozhodla mu zmasakrovať rodinu?

„Presne tak. Prišiel som po teba, pretože si riešením našich problémov, „ odpovedal.

„Ja? Ako môžem byť ja riešením problémov?" Skôr ich spôsobujem, než riešim...

Edward sa zasmial, no bol to taký kŕčovitý úsmev: „No pripúšťam, že máš pravdu, ale jedná sa o delikátnu záležitosť."

„O akú?," vyzvedala som.

„Porozprávam ti to cestou. Teraz potrebujem prehodiť slovíčko s Jacobom," otočil sa odo mňa smerom k Jacobovi. Bol nervózny a hovoril rýchlo: „Jacob, máme návštevu."

„Akú..?" No Edward nedal Jacobovi dohovoriť.

„Seth ti všetko povie. Počúvaj, Nessie je u vás..."

Jacob zbledol: „ Je to až také zlé?"

„Horšie, než si myslíš. Ak by sa niečo zvrtlo, môžeme rátať s vašou pomocou?"

„Spoľahni sa."

„Vďaka Jake. Máš to u mňa," pokúsil sa o úsmev.

„Tak toto ti najbližšie pripomeniem," Jacob sa usmial tiež a obrátil sa k ostatným vlkolakom: „Tak ste to počuli. Ideme do LaPush banda."

Rozbehli sa a už ich nebolo.

Nechápavo som hľadela na Edwarda. Čo malo toto do pekla znamenať?

„Vysvetlím ti to, no máme naponálo."

Tak sme sa rozbehli aj my. Po ceste mi Edward rozprával o celej návšteve Volturiovcov. O každom detaile. Najhoršie to bolo, keď rozprával o tom ako ubližovali jemu a aj Rosalie. Nemohla som veriť vlastným ušiam.

„Ver, skutočne je to tak," povedal, keď sme dobehli k Bellinmu domčeku.

„Moment," zastala som aj ja, „my nejdeme k vám?"

„Pôjdeme, no je tu ešte jedna vec, o ktorej ti musím povedať." Tváril sa veľmi vážne, keď to hovoril. Neviem čo, ale čosi v jeho tvári mi pripomenulo, tie okamihy, keď som ubližovala jeho rodine.

„Ja... Edward, veľmi ma mrzí, čo som ti spôsobila. Aj Emmettovi a Belle a Nessie..."

Prerušil ma šmahom ruky.

„Emma, toto absolútne nerieš, skôr," zrazu bol neistý on, „skôr ja by som sa ti mal ospravedlniť..." Hlas sa mu zlomil a chytil si tvár do dlaní: „Nevedel som, čo... keď ich tam bolo toľko a situácia bola napätá... Ja... ja nevedel som, čo robiť..."

Nerozumela som tomu. Edward sa mi ospravedlňoval? A začo?

„Za jednu z najhorších vecí, čo som spravil vo svojom živote. Emma, ja som ťa obetoval, za život svojej rodiny!"

...

Na chvíľu som stratila reč. Jeho slová vo mne rezonovali, hoci som tomu vôbec nerozumela. Obetoval? Ale ako?

„Pamätáš, ako som ti hovoril o tom, čo robila Nalia Rose?"

Prikývla som.

„Bolo to hrozné. Videl som všetky myšlienky v Rosinej hlave a trpel som spolu s ňou, no to bolo nič v porovnaní s tým, čo som videl v Emmettovom pohľade. Tú bolesť a bezmocnosť a... vedel som, že z časti z toho obviňuje aj nás s Bellou. Vieš, prežil by som, ak by obviňoval len mňa, ale keď sa súčasťou toho stala aj Bella, to som prekusnúť nemohol..."

Stále som nerozumela: „Ale, ako do toho zapadám ja?"

Edward vzdychol: „Potom dal Aro Belle na výber. Žiadal od nej, aby si vybrala medzi rodinou a Nessie."

Dívala som sa naňho a neveriacky som krútila hlavou. Tohto, že sú schopní Volturiovci?

Smutne prikývol: „Aj oveľa horšieho. No ja som nemohol dovoliť, aby ubližovali mojej Belle. A vtedy som sa rozhodol. Už som chcel Arovi povedať, kde sa Nessie nachádza, no práve v tom okamihu mala Alice víziu. Nikto si ju nevšimol a nebyť mojej schopnosti, nevšimol by som si ju ani ja."

Edward sa na mňa díval ešte zúfalejšie, „ Alice videla, že namiesto Nessie si Aro vyberá teba..."

Vedela som si to dokonale predstaviť. Edward podávajúci ruku Arovi, Arov zasnený pohľad...

„Aro je zberateľ. Miluje vlastniť niečo, čo nikto nemá a upír s vlkolačími bunkami je v jeho očiach rarita," Edward ma chytil za ruku a silno mi ju stisol: „Emma prepáč, ani neviem vyjadriť, ako ma mrzí to, čo som musel spraviť..."

Chápala som ho. Určite by som niečo také spravila aj ja, keby sa jednalo o moju rodinu.

„Edward, ale prečo mi to hovoríš? Mohol si ma tu predsa nechať v nevedomosti napospas osudu..."

Prekvapene sa na mňa díval: „To by som nemohol. Chcel som, aby si mala na výber. Môžeš zostať tu a čakať na nich, ale máš šancu aj ujsť a schovať sa. S tvojou schopnosťou by sa ti to mohlo podariť."

Zaplavil ma smútok. Bol ku mne až príliš dobrý, vzhľadom na to, že som sa mu pokúsila zabiť dcéru.

Edward sa krivo usmial: „Myslím, že dlh je už splatený..." Povedal a vstal: „ Už musím ísť. Prosím rozmysli si to v kľude a pokoji. Verím, že tvoje rozhodnutie bude správne, nech bude akékoľvek."

Objala som ho. Ostal prekvapený, no objatie mi opätoval.

„Edward, ďakujem za všetko. Ďakujem, za milé prijatie a za pohostinnosť tvojej rodiny. Je na čase, aby som vám splatila dlh."

„Si si istá?"

„Absolútne. Budem čakať."

19.ČASŤ

17. Časť

...

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (18. časť):