Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (16.časť)

08.04.2009 (19:02) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1648×

(o pár hodín skôr, Bellin pohľad)

V dome vládol čulý ruch. Všetci sa pripravovali na príchod Volturiovcov, upírskej rodiny z Talianska, ktorá bola taká mocná, že si vynútila poslušnosť všetkých upírov na svete. Ešte aj dnes ma stiasalo pri pomyslení na naše prvé a zatiaľ jediné stretnutie. Pod maskou prívetivosti boli totiž Volturiovci krvilačné beštie, rovnako ako James, či Victoria, s tým rozdielom, že im potravu nosili priamo do Volterry. V mysli sa mi vynorila spomienka a na ženu, ktorá v rukách kŕčovito zvierala ruženec. Na rozdiel od ostatných návštevníkov, jej na tvári bolo badať, že sa bojí. Akoby tušila, že sa niečo stane a jej predtucha ju nesklamala...

Striaslo ma. Ani som nevedela, že táto spomienka sa mi do pamäte vryla takto hlboko. Snažila som sa prísť na iné myšlienky, a tak som pozorovala jednotlivých členov svojej rodiny.

Emmett s Esme sa snažili upratať tú spúšť po boji a Rose mala na starosti Nessie. Spievala jej akúsi uspávanku, ktorú som nikdy nepočula. Iste bola z čias, v ktorých žila smrteľná Rosalie Halová, ktorá sa mala čoskoro vydať za jedného z najbohatších mužov krajiny.

Hoci sa všetci tvárili, akoby sa nič nedialo, akoby šlo len o čisto zdvorilostnú návštevu. Ja som ale vedela svoje. Pridobre som ich poznala.

Carlisle neuroticky podupával nohou, čo som pochybovala, že je vôbec možné. Sedel spolu s Alice a Jasperom za stolom a spolu preberali taktiku, akú zvolia, ak by došlo k boju. Boli nervózni. Alicine vízie sa neustále menili, takže nemohli vymyslieť presný plán boja.

Edward chodil hore-dole po izbe a márne sa snažil zohnať Jacoba alebo niekoho z vlkodlakov. V ruke zvieral už tretí mobilný telefón, predošlé dva totiž do nervozity rozpučil. Situácia bola vážna a okolnosti hrali proti nám.

Jediný raz, keď som videla Edwarda takto vyvádzať bolo, keď sa dozvedel, že čakám našu Reneesme. Vtedy chcel, aby som „to" dala preč. Bál sa, že by mi tá malá poloupírka mohla ublížiť a dnes sa ju snaží ochrániť, zo všetkých síl. Aký paradox!

Edward sa konečne dovolal jednému z vlkodlakov.

„Seth?! Do frasa, kde sa flákate?!"

„Sorry Ed, bol som na obchôdzke. Deje sa niečo? Si nejaký nervózny, či čo."

Počula som každé Sethove slovo, hoci som sedela od Edwarda aspoň na desať metrov.

„To si píš, že sa deje," pokračoval Edward, „prichádza k nám návšteva. Nevegetariánska."

Seth sa na chvíľu odmlčal, a potom sa ticho spýtal: „Sú to tí... Volturiovci, či ako?"

„Hej."

„A čo chcú?"

„Reneesme."

Sethovi nebolo treba viac hovoriť.

„Zoženiem Jacoba," povedal a zložil.

...

Nakoniec prišiel Seth sám. Bez Jacoba. Na Edwardovej tvári bolo vidieť sklamanie, pretože už o všetkom vedel. No kvôli nám ostatným, to Seth povedal nahlas.

„Ja... vážne sa ospravedlňujem, ale Jacob, on...no..."

„No tak Seth vyklop to, nemáme na to celý deň," zahrmel Emmett. No Seth neodpovedal. Nervózne prešliapoval z nohy na nohu a pohľadom nezavadil ani o jedného z nás. Tak Edward dohovoril zaňho.

„Seth sa nám snaží povedať, že Jacob s ostatnými sa rozhodli ísť za Emmou a prenasledujú ju po jej stope."

Seth evidentne čakal horšiu reakciu, než tú, čo nastala. Rosalie len pohŕdavo odfrkla, Carlislovi sa na tvári usídlil ustaranejší výraz a Alice sa tvárila, akoby jej niečo došlo.

„Vám to nevadí?", spýtal sa prekvapene Seth, „veď je jednou z vás a chránili ste ju... predtým."

„Seth, odvtedy sa stalo veľa vecí a nechcem, aby to vyznelo hnusne, ale Emma teraz nie je taká podstatná. Ak sa bude chcieť vrátiť, vráti sa, no teraz je našou prioritou príchod Volturiovcov..."

„Alice!"

Vtom momente Alice vypleštila oči a lapala po dychu. Všetci boli v okamihu pri nej. Sotva pohybovala perami a z úst jej nevychádzal takmer žiaden zvuk, no i tak sme zreteľne počuli, čo hovorila.

„Prichádzajú!"

Veci sa zbehli veľmi rýchlo. Edward schytil Setha za ramená a rýchlo mu rozprával, čo má robiť.

„Seth, teraz ma dobre počúvaj. Zober Nessie a utekaj s ňou, čo najrýchlejšie k vám do LaPush!"

Seth chcel čosi namietať, no Edward ho nepustil k slovu.

„Nie. Vysvetlím ti to všetko potom. Tí, čo prichádzajú, ju chcú zabiť..."

„Urobím VŠETKO, čo..."

„Ja viem kamarát. Spolieham sa na teba...," hlas sa mu zlomil. Edwarda som ešte nikdy takéhoto nevidela. Nikdy, skutočne NIKDY sa nespoliehal na iných. Vždy všetko spravil sám. Nie preto, žeby sa chcel nad ostatných vyvyšovať, to skutočne nie. Robil to s tým najlepším úmyslom, no teraz sa musel podrobiť riešeniu, ktoré bolo najhoršie zo všetkých. Aspoň preňho áno. Žil desaťročia v presvedčení, že vlkodlakom sa nehodlá veriť, až ja som ho presvedčila o opaku...

V mojom nehybnom srdci som pocítila pichnutie, veď Volturiovci prichádzajú kvôli mne, kvôli mne musia vlkolaci Nessie chrániť... Podišla som k Edwardovi a silno som mu stisla ruku. Pozrel na mňa a v očiach mal smútok.

Tak strašne ma to bolelo! Edward, láska mojej existencie, sa nemôže trápiť! Nesmie! Pohladila som ho po líci. Neprehovoril. Slová neboli potrebné. Rozumeli sme si aj bez nich.

„Edward, Bella, už je čas," povedala Rose.

Opatrne vymanil ruku z môjho zovretia a vzal do náručia rozospatú Reneesme. Vtisol jej bozk na čelo, rovnako, ako ja.

„Ľúbim ťa slniečko," šepla som. Ak by som bola človek, tak by ma tu utápali potoky sĺz. Edward podal Ness Sethovi do náruče. Ten ju zovrel veľmi opatrne, akoby sa bál, že ju rozpučí.

„Seth," prehovoril Edward, „ máš v rukách jeden z najväčších pokladov môjho života. Prosím dávaj na ňu pozor. Spolieham sa na vás všetkých, že ju ochránite."

Seth prikývol.

„A povedz, prosím, Jacobovi a ostatným, aby sa tu nezastavovali. Toto musíme vyriešiť sami."

„Už sú vo Forks!!"

„Tak utekaj Seth! Bež a nezastavuj sa!"

A Seth bežal, utekal horlivo, ako zmyslov zbavený a v náručí držal, ten vzácny uzlíček. Ešte hodnú chvíľu sme za ním všetci pozerali, plní smútku a obáv z toho, čo nám prinesie naša nechcená návšteva.

...

17.ČASŤ

15. ČASŤ

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (16.časť):