Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (14.časť)

312134


Ukradnuté srdce (14.časť)Takže konečne som napísala ďalší diel. Veľmi sa ospravedlňujem tým, ktorých moja poviedka baví, že museli tak dlho čakať, ale minulý týždeň som mala písomné matury, takže nebol čas na písanie. Okrem toho som mala aj takú "spisovateľskú" krízu a ešte som aj bola voliť:D Tento diel by som preto chcela venovať, všetkým, ktorým sa chcelo čakať :)

 

(Emmin pohľad)

 

Utekala som. Zas a znova a opäť kvôli tomu, čím som. Hlavou mi víril nával otázok, ktorý sa nedal zastaviť.

Prestane to niekedy?

Postavím sa raz tvárou v tvár tomu netvorovi?

Dokážem s tým bojovať?

A koľko ľudí ešte dovtedy zabijem?!

Lenže ja som už nechcela nikoho zabiť. Možno tak seba, ale nikoho iného. Príliš som sa hanbila po tom, čo som sa videla v myšlienkach Reneesme... Zrazu začal les rednúť a ja som si uvedomila, že som blízko cesty. Blízko ľudí.

No opäť bolo neskoro...

Autá sa prevážali sem a tam veľkou rýchlosťou. Nie však takou, aby som ich nemohla dobehnúť. Boli plné ľudí, ktorých krv ma neuveriteľne volala. A ja som opäť nedokázala vzdorovať. Aké ľahké zdroje potravy.... Stačilo by len skočiť do cesty, auto by sa ma snažilo nezraziť a havarovalo by. Veď som to zažila na vlastnej koži. A otvoriť tú plechovú konzervu by už nebol problém...

Bože!! Tak veľmi som ich NECHCELA zabiť, no ten netvor bol silnejší než ja. Neviete si to ani predstaviť, aké hrozné je byť takto smädný a vedieť, že jediným zdrojom nápoja, ktorý váš smäd dokonale uhasí, je ľudská krv. Neuveriteľne som sebou pohŕdala za to, čo som sa chystala spraviť.

Lačným pohľadom som sa dívala na cestu a vyberala možné obete môjho smädu. No „vďaka" môjmu daru, to bolo strašne ťažké. V tých autách boli ľudia, na ktorých doma niekto čakal, nevediac, že sa už nikdy nevrátia. Bolo to odo mňa kruté, byť strojcom  hrozného osudu týchto ľudí.

No dal mne niekto na výber?

Pýtal sa MŇA niekto, či sa chcem stať tým, čím som?!

Či chcem, aby Lucas zomrel?

Tak potom nemá NIKTO právo súdiť ma!!

Chytila ma zúrivosť. Skočila som do cesty a vyšmarila prvé auto, ktoré mi prišlo pod ruku, aj s posádkou, do blízkeho lesa.

...

V aute sedel len jeden muž. Vyzeral asi na tridsať a bol účtovníkom. Ako som vedela podľa svojho daru, práve sa vracal z práce domov, kde ho čakala manželka. Deti nemali.

No, aspoň nebude veľa trúchliacich, pomyslela som si sarkasticky.

„Tak sa ukáž pán účtovníček!", povedala som a vylomila dvere.

Muž nemal na sebe, napodiv, ani kvapku krvi. Ináč by som sa naňho už asi dávno vrhla. Bol akurát v šoku a zdesene na mňa hľadel.

„Ččo...čo chcete?", vykoktal neisto.

Bolo mi jasné, že nevie, či sa má báť alebo nie. Bola som ako anjel smrti. Tak desivo nádherná. Zvodne som sa naňho usmiala a zreteľne som počula, ako mu začalo rýchlejšie byť srdce. Sklonila som sa k nemu a vášnivo som ho pobozkala.

Muž bol dezorientovaný a zreničky sa mu rozšírili. Toto určite nečakal.

„Máš niečo, čo chcem", šepla som mu do ucha.

„Zober... zober si, čo len chceš", bľabotal udýchane.

Oči mi potemneli a diabolsky som sa usmiala: „CHCEM TVOJU KRV!!"

...

Ešte som sa ani nestihla zakusnúť, keď vzduchom niečo preletelo. Bolo to veľké a chlpaté a zrazilo ma to na zem. Zdalo sa mi, že je to nejaké zviera. Ale zraziť upíra na zem, to by len tak nejaké zviera nedokázalo. Iba ...vlkolak!

V momente som bola na nohách. Oproti mne stálo obrovské vrčiace psisko s vycerenými zubiskami. Pred pár mesiacmi, keď som nevedela nič, o tomto pekle na zemi, by som sa možno aj bola zľakla, no teraz už nie.

Ako dlho som čakala na túto chvíľu!

Začala som sa hystericky smiať, čo vlkolak najskôr nečakal.

„No tak poď Jackob Black! Zabi ma! No tak, alebo mám začať ja?!"

Vlkolak zavrčal a z húštiny za ním vyliezli ďalší traja.

Quil, Embry a Sam. Ich všetkých som už poznala, no nikdy som ich nevidela v ich vlčej podobe. Tentoraz som sa musela tváriť ohromene ja. Ten pohľad stál zato. Štyria vlci, veľkí asi ako medvede, tak to sa nevidí každý deň.

Postupne ma obkľúčili a ja som sa ani nebránila, čakala som len na úder...

Sam ku mne  priskočil a ostrými zubami sa mi zaryl do ramena. Zrevala som od bolesti. Aj moja druhá smrť bude bolestivá. Potichu som vzdychla.

Boh ma musí neznášať...

...

Zdalo sa mi, že sa niečo zmenilo. Ďalšia bolesť neprichádzala a ... žeby som utekala? Ale veď ja nemôžem utekať, teraz určite nie...

Otvorila som oči. Vlkolaci sa spolu so mnou drali hlbšie do lesa. Jasné. Nechcú ma zabiť všetkým na očiach. Ale načo tie ceremónie? Nikdy som si nane nepotrpela. Zastali sme a Sam ma zhodil do stredu medzi nich. No, vypľul, by bol lepší výraz.

Nehybne som čakala na údery a cítila som, že sa mi rana znovu zrastá. Každá bunka môjho tela bola napnutá, ako struna. Myslela som, že tentoraz sa na mňa vrhnú všetci a roztrhajú moje telo na franforce, ale dlho sa nič nedialo.

...

 

15.ČASŤ

13.ČASŤ




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (14.časť):

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!